Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-57-2012.pdf
PDF · 107.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: O.H. U., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 433,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 295,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 295,52 Eur od 27.11.2010 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-Eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania odporkyne s plnením, čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stáva splatným celý záväzok.
Vo zvyšku súd návrhu z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 9,27 Eur, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 13.8.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 433,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 27.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou dňa 16.3.2010 zmluvu č. V., v zmysle ktorej jej vypožičal SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Odporkyňa neuhradila cenu poskytnutých služieb vo výške 302,50 Eur, vyfaktúrovaných v období od 7.7.2010 do 7.10.2010, napriek výzve navrhovateľa na ich dodatočnú úhradu. Voči odporkyni si navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 131,-Eur, v súlade s ustanovením čl. 3 bod 3.7. Dodatku, ktorá, podľa názoru navrhovateľa, preukázateľne vznikla. Škoda vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón Z. I. J. B. vo výške 131,-Eur, ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou. Odporkyňa spôsobila škodu navrhovateľovi tým, že získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa v dodatku v čl. 3 bod 3.7. vyhlásila, že si je vedomá že mobilný telefón je jej predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou len
z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu viazanosti, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2013 uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že neuhradila navrhovateľovi sumu 302,50 Eur. Neurobila tak z dôvodu, že jej navrhovateľ, napriek žiadosti, nepredložil podrobný výpis hovorov. Žiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 10,-Eur mesačne, nakoľko je invalidná dôchodkyňa ( výška dôchodku 337,-Eur) a stará sa o dcéru, ktorá navštevuje strednú školu. Zo svojho rozpočtu musí zabezpečiť stravu, cestovné dcére ( vo výške 40,-Eur mesačne), spláca úver v Poštovej banke vo výške 60,-Eur mesačne, poplatky za elektrinu vo výške 100,-eur mesačne, ktoré zasiela na účet sestry, pretože býva v nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Mesačne platí 10,-Eur aj za lieky. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2015 poukázala na skutočnosť, že od navrhovateľa prevzala podrobný rozpis hovorov a zistila, že tieto sú neadekvátne a neúplné, len za mesiace 6,7,8 a 9/2010 , pričom obsahujú aj SMS a MMS, ktoré odporkyňa v komunikácii nepoužíva.
Listom, doručeným súdu dňa 22.1.2013 oznámilo Združenie na podporu práv spotrebiteľov vstup do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje voči svojim zákazníkom zmluvnú pokutu, ktorú by mal súd preskúmať z hľadiska prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby súd posúdil túto zmluvnú podmienku z hľadiska okolností pri uzatváraní zmluvy, aby zohľadnil poskytnuté výhody, ktoré spotrebiteľ získal. Netrval na doručení návrhu a jeho príloh.
Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne a vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ aj odporkyňa mali doručenie predvolania riadne vykázané ( súdnu zásielku si osobne prevzali), svoju neúčasť ani jeden z účastníkov neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Rovnako mal doručenie predvolania riadne vykázané aj vedľajší účastník a to v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., pričom ani tento svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o pripojení V. XXXXXXX- XXX zo dňa 16.3.2010, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 16.3.2010, Prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve, dokladom o predajnej cene mobilného telefónu, prehľadom zasielaných faktúr, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.10.2010, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.9.2010, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 8.9.2010, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 21.7.2010, vysvetlivkami k typom operácií na účte odporcu, pokusom o pokonávku zo dňa 12.11.2010, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. účinných od 1.10.2006,
Dňa 16.3.2010 došlo medzi navrhovateľom ako poskytovateľom a odporkyňou ako účastníkom k uzavretiu zmluvy o pripojení V. XXXXXXX-XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie elektronickej komunikačnej služby- účastnícky program volania do všetkých sietí 200, odporkyni bola odovzdaná SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Odporkyni bol v zmysle Dodatku z zmluve o pripojení zo dňa 16.3.2010 odpredaný mobilný telefón Z. I. J. B. a to za zľavnenú kúpnu cenu 19,-Eur. V zmysle čl. 2 bodu 2.1. Dodatku sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške. V článku 2. Bodu 2.3. sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a po celú dobu bude poskytované služby využívať v súlade s jej záväzkami. V čl. 3 bode 3.7. dodatku bolo uvedené, že odporkyňa, ako účastník vyhlasuje, že si je vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2., 2.3. alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny). Z kontextu zmluvy a Dodatku, ako aj z článku 6 bodu 6.2. písm. b) Všeobecných podmienok ( ďalej len "VP") bola odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby
podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8. týchto VP.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 4 bodu 4.1. VP v zmysle ktorého zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko a d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Z predložených ( vyššie špecifikovaných faktúr) je zrejmé, že odporkyni boli vyúčtovaná cena za poskytovanie služieb zo strany odporcu. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.9.2010 suma 98,60 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 8.9.2010 suma 91,71 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.7.2010 suma 105,21 Eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.10.2010 bola odporkyni vyúčtovaná cena 5,65 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 8.9.2010 suma 1,33 Eur. Poslednými dvomi faktúrami však navrhovateľ odporkyni neúčtoval cenu za poskytnuté elektrokomunikačné služby, ale náhradu nákladov za upomienku a odpojenie.
Je zrejmé ( a túto skutočnosť nepopiera ani odporkyňa), že sumu 302,50 Eur, ktorá bola vyššie uvedenými faktúrami odporkyni vyúčtovaná, táto nezaplatila.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2006 Z.z. o elektronických komunikáciách ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa čl. 5 bodu 5.2 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len "VP") okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je spoločnosť Orange Slovensko povinná predkladať Účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy Služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné.
Podľa čl. 6 bodu 6.1 písm. b VP okrem iných práv upravených v týchto Všeobecných podmienkach má účastník právo na poskytnutie služieb v rozsahu dohodnutom v Zmluve, Všeobecných podmienkach a za cenu podľa Cenníka spoločnosti Orange Slovensko.
Podľa čl. 6 bodu 6.2. písm. b) VP okrem iných povinností upravených v týchto Všeobecných podmienkach je Účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj ceny za Iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
Podľa § 517 ods. 1, veta práva Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania dňa 27.11.2010, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie v nej špecifikovanej telekomunikačnej služby. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť voči odporkyni plnil, keď jej poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane odporkyne povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu časti žalovanej sumy 295,52 Eur ( ktorej výška zodpovedá cenám za poskytnuté služby, vyúčtovaným faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) nedošlo a to ani po opakovanej výzve zo strany navrhovateľa, súd považoval nárok, uplatnený návrhu za dôvodný. V tejto súvislosti súd dodáva, že zmluva o pripojení predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva ale i povinnosti. Povinnosťou odporkyne bolo zaplatiť navrhovateľovi za poskytnuté služby, nakoľko si túto nesplnila, súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Súd vzhľadom na charakter sporového konania, kde bremeno unesenia dôkazného bremena spočíva výlučne na účastníkovi konania, nemohol prihliadnuť na obranu odporkyne, ktorá tvrdila v podstate to, že z rozpisov hovorov za jednotlivé mesiace zistila ich neúplnosť a neadekvátnosť. Podľa tvrdení odporkyne nemala používať v rozhodných mesiacov elektronické služby posielania SMS a MMS, ktoré boli zrejme súčasťou týchto mesačných výpisov. Najmä za účelom odstránenia rozporov v predmetnom spore, súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, hoci boli splnené podmienky aj na rozhodnutie vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko v konaní ide o drobný spor (§ 156 ods. 3 a § 115a ods. 3 O.s.p.). Navrhovateľ ani odporkyňa sa však na pojednávanie, napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, čím si sami odňali možnosť predkladať súdu jednotlivé skutkové tvrdenia a dôkazy osvedčujúce, či už uplatnený nárok alebo dôvodnosť obrany. Napriek tomu, že odporkyňa bola riadne poučená ( okrem iného aj podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. a to písomne) súdu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali nesprávnosť fakturácie poskytnutých služieb, resp. ich reálne poskytnutie v nižšom rozsahu, ako boli vyúčtované navrhovateľom. Preto, čo sa týka priznania tejto časti uplatnenej istiny, súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ktorých neúplnosť resp. vadnosť , nebola v konaní preukázaná.
Súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania ( v časti priznanej istiny 295,52 Eur) vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v návrhu na začatie konania. Odporkyňa sa dostala s plnením svojho dlhu do omeškania a to podľa názoru súdu už dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Nakoľko si ale navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania až od dátumu 27.11.2010, súd nemohol priznať viac, ako bolo návrhom uplatnené. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Súd v súvislosti s priznaním časti žalovanej istiny, na ktorej zaplatenie odporkyňu zaviazal, uvádza, že s prihliadnutím na majetkové pomery odporkyne a to najmä na skutočnosť, že je invalidná dôchodkyňa, umožnil odporkyni zaplatiť časť priznanej žalovanej istiny a príslušenstva v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Návrh odporkyne, aby jej súd umožnil splácať istinu v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne, považoval súd za neprimeraný, najmä vzhľadom na dĺžku následného uhrádzania žalovanej
istiny navrhovateľovi. Taktiež súd prihliadol na neaktuálnosť odporkyňou deklarovaných majetkových a rodinných pomerov, ako aj skutočnosť, že dcéra odporkyne už nadobudla plnoletosť ( nar. X.X.XXXX).
Súd nepriznal navrhovateľovi zaplatenie sumy 5,64 eur s príslušenstvom a sumy 1,33 Eur s príslušenstvom, nakoľko z obsahu samotných faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že táto suma v sebe zahŕňala poplatok za odpojenie a za zaslanú upomienku, ktorých výška a dôvodnosť neboli v konaní preukázané, tentokrát zo strany navrhovateľa. Samotné odpojenie a zaslanie upomienky, podľa názoru súdu, nepredstavuje zo strany navrhovateľa službu poskytnutú odporkyni, za ktorú by táto mala poskytnúť protiplnenie. Súd má okrem toho za to, že len samotná faktúra, nepreukazuje skutočnosť, že k odpojeniu ako takému aj reálne došlo. Rovnako navrhovateľ nepreukázal zasielanie upomienky odporkyni.
Súd rovnako nepriznal navrhovateľovi časť uplatnenej istiny vo výške 131,-Eur s príslušenstvom, ktorá mala tvoriť škodu spôsobenú navrhovateľovi konaním odporkyne, teda tým, že nezotrvala vo svojom zmluvnom záväzku počas dohodnutej doby viazanosti a riadne a včas neuhrádzala svoje splatné záväzky za poskytnuté služby. Sumu vzniknutej škody navrhovateľ vyčíslil ako rozdiel medzi reálnou( trhovou ) cenou mobilného zariadenia-150,-eur a akciovou cenou, za ktorý bolo toto zariadenie poskytnuté a odpredané odporkyni-19,-Eur.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na teoretickoprávne východiská vzniku zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je jednak porušenie právnej povinnosti zo strany povinného subjektu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Ďalším predpokladom v zmysle koncepcie všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ( § 420 OZ) je zavinenie na strane subjektu, ktorý svoju povinnosť porušil. V prípade nesplnenia ktoréhokoľvek z vyššie vymedzených predpokladov, nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a súd takto uplatnený nárok nemôže považovať za dôvodný a návrhu vyhovieť. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní navrhovateľ nepreukázal existenciu ním tvrdeného porušenia povinnosti odporkyne a to toho, že táto nezotrvala počas celej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Nakoľko navrhovateľ, rovnako ako odporkyňa, sa nedostavil a to bez ospravedlnenia, na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, neposkytol súdu dostatočné množstvo skutkových tvrdení, osvedčujúcich zánik zmluvy, a najmä nepredložil o tejto skutočnosti súdu žiadne relevatné dôkazy. Preto poukaz na to, že odporkyňa nezotrvala v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov, zostalo len v rovine tvrdenia a z obsahu listinných dôkazov súd nemohol zistiť, akým spôsobom a kedy došlo či už k odstúpeniu od zmluvy, výpovedi zmluvy alebo prípadne dohode zmluvných strán. Preto možno prijať záver, že navrhovateľ súdu nepreukázal porušenie povinnosti zo strany odporkyne.
Rovnako závažný argument, pre ktorý nemožno návrhu v tejto časti vyhovieť, je však aj skutočnosť, že medzi avizovanou škodou a porušením povinnosti( aj v prípade, že by sa v konaní preukázalo, že odporkyňa nezotrvala v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti) neexistuje príčinná súvislosť. Ak totiž navrhovateľ s odporkyňou v rámci zmluvných dojednaní dohodol zľavu na kúpnej cene mobilného telefónu a následne by aj došlo k nezotrvaniu v zmluvnom vzťahu zo strany používateľa, vznik rozdielu medzi trhovou a zľavnenou cenou, nie je následkom porušenia povinnosti odporkyne, ale následkom obsahu a rozsahu ustanovení zmluvy o pripojení. Zmluva o pripojení predstavuje právny úkon, zakladajúci dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, v zmysle ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Nikde v samotnej zmluve nie je medzi zmluvnými stranami dojednaná povinnosť, v prípade nezotrvania v zmluvnom vzťahu, doplatiť cenu mobilného telefónu do výšky jeho trhovej hodnoty. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že navrhovateľovi vznikol len nárok na zaplatenie zľavnenej ceny, pričom zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavov vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch zmluvných strán, rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zľavnenej ceny za mobilný telefón, to, že nedošlo k splneniu očakávaní navrhovateľa, nemožno reparovať iným spôsobom, ako tým, ktorý by prípadne stanovovala samotná zmluva. Znamená to, že vznik škody, tak ako ho prezentuje navrhovateľ v konaní, nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne, ale je výsledkom obsahu zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti súd uvádza, že v kontexte vyššie uvedeného ani nemohlo dôjsť
k vzniku škody ( ujmy v majetkovej sfére poškodeného a to vo forme zmenšenia majetku alebo vzniku ušlého zisku), keďže v zmluve boli dojednané podmienky samotnej kúpy za zľavnenú cenu a ak táto cena bola odporkyňou uhradená, v otázke zaplatenia ceny za poskytnutý mobilný telefón, si táto splnila všetky zmluvné povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 295,52 Eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie zvyšnej časti ( v ktorej súd návrh zamietol) 137,98 Eur bola v konaní úspešná odporkyňa. Nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, náhradu trov bolo potrebné pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu ( teda 295,52 Eur -137,98Eur =157,54 Eur, táto suma predstavuje 36,34% z celkovej sumy uplatnenej v návrhu na začatie konania 433,50 Eur, čo vyjadruje podiel úspechu navrhovateľa v tomto konaní). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ako úspešnejší účastník konania, má nárok voči odporkyni na náhradu trov konania, znížených o vyššie vymedzené percentuálne vyjadrenie. Trovy konania navrhovateľa spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 25,50 Eur. táto suma, vynásobená koeficientom 0,3634, predstavuje pomernú časť iných trov, ktoré je povinná odporkyňa navrhovateľovi nahradiť, teda sumu 9,27 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.