Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-486-2014.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/486/2014
Uznesenie
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, Exekútorský úrad Košice, Popradská 68, 040 11 Košice, pod číslom EX 451/2014, na návrh oprávneného SoZ. T. F., T. L. W. U.,, K.: XXXXXXXX, X. XX, L. W. U.es, proti povinnému E. C., W.. XX.X.XXXX, F. Q., pre vymoženie istiny 5,48 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 41,51 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 5.6.2014 poverenie č. 5810 101122 na vymoženie uloženej povinnosti istiny 5,48 € a trov exekúcie.
Súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko svojím šetrením zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Oprávnený sa na výzvu súdu vyjadril, že rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ponecháva na rozhodnutí a úvahe súdu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná súdnym exekútorom z obsahu ním predloženého exekútorského spisu a v ňom nachádzajúcimi sa lustráciami o majetku povinného, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 60,78 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 41,51 €, ktoré pozostávajú predovšetkým z odmeny exekútora určenej podľa § 14 v spojení s § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky účinnom do 30.4.2008, podľa ktorého súd priznal exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 €.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 1,40 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov, ktorých vynaloženie bolo v predloženom exekútorskom spise reálne preukázané doručenkami resp. nedoručenými zásielkami. Súd nepriznal exekútorovi zvyšnú časť ním vyúčtovaných poštových výdavkov a tiež náklady hotových výdavkov spojených s vedením spisu, nakoľko skutočné vynaloženie tých výdavkov nebolo v exekútorskom spise preukázané a súdu nepostačuje ich akési „paušálne“ účtovanie, keďže exekútor má právo na náhradu iba skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom exekúcie.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov 34,59 €, čo činí 6,92 €, teda spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 41,51 €, na ktorú zaviazal oprávneného.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 vyššie citovaného exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.