Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobcov: 1/ Z. G., nar. XX. B. XXXX, bytom K., Y. XX, 2/ I. P., nar. XX. Q. XXXX, bytom E. - M., P. XX, 3/ B. C., nar. XX. M. XXXX, bytom E. - M., A. XX, 4/ Z. L., nar. X. A. XXXX, bytom K., O. A. XXXX/XX, 5/ Ing. E. E., nar. X. Y. XXXX, bytom K., B. G.. XXX/XX, 6/ MUDr. W. L., nar. XX. V. XXXX, bytom M., O. XXXX/XX, 7/ dedičia po P. P., nar. XX. M. XXXX a zomr. XX. B. XXXX, 8/ Z. K., nar. XX. Y. XXXX, bytom K., N. XX, 9/ U. V., nar. XX. Q. XXXX, bytom O. XX, 10/ B. R., nar. X. M. XXXX, bytom E. - M., A. XX, 11/ B. J., nar. XX. B. XXXX, bytom E., J. A. XX, 12/ V. I., nar. XX. A. XXXX, bytom E., Z. XX, 13/ E. Y., nar. XX. B. XXXX, bytom E. - M., V. XX, 14/ O. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Z. XX, 15/ A. R., nar. X. U. XXXX, bytom E. - M., K. XX, 16/ N. K., nar. X. B. XXXX, bytom J., Z. XXX/XX, 17/ I. I., nar. XX. V. XXXX, bytom E., E. XXXX/XX a 18/ Q. K., nar. XX. B. XXXX, bytom E. - M., A. XXX, všetci zast. advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, Modra, Štúrova 34, proti žalovanému: Mesto Trnava, Trnava, Hlavná č. 1, zast. splnomocnenkyňou: MST PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, o zaplatenie plnenia za užívanie cudzej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. novembra 2012 č. k. -888 v znení opravného uznesenia toho istého súdu z 8. januára 2014 č. k. -944 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej

- u žalobkyne 1/ týkajúcej sa sumy nad 530,81 eur do 628 eur,

- u žalobkyne 2/ týkajúcej sa sumy nad 530,81 eur do 643,80 eur,

- u žalobkyne 3/ týkajúcej sa sumy nad 568,19 eur do 702,35 eur,

- u žalobkyne 4/ týkajúcej sa sumy nad 518,35 eur do 624,30 eur,

- u žalobkyne 5/ týkajúcej sa sumy nad 518,35 eur do 624,30 eur,

- u žalobkyne 6/ týkajúcej sa sumy nad 518,35 eur do 624,30 eur,

- u žalobkyne 8/ týkajúcej sa sumy nad 844,74 eur do 1.053 eur,

- u žalobkyne 9/ týkajúcej sa sumy nad 872,50 eur do 1.091 eur,

- u žalobkyne 10/ týkajúcej sa sumy nad 824,91 eur do 1.015 eur,

- u žalobkyne 11/ týkajúcej sa sumy nad 864,57 eur do 1.078,50 eur,

- u žalobkyne 12/ týkajúcej sa sumy nad 856,64 eur do 1.065,80 eur,

- u žalobkyne 14/ týkajúcej sa sumy nad 322,32 eur do 410,59 eur,

- u žalobkyne 15/ týkajúcej sa sumy nad 484,55 eur do 634,70 eur,

- u žalobkyne 16/ týkajúcej sa sumy nad 982,86 eur do 1.308,37 eur,

- u žalobkyne 17/ týkajúcej sa sumy nad 982,86 eur do 1.308,37 eur a

- u žalobkyne 18/ týkajúcej sa sumy nad 982,86 eur do 1.308,37 eur

p o t v r d z u j e .

II. V napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej

- vo vzťahu k žalobcom 1/ až 6/ a 8/ až 18/ nad rámec uvedený v bode I.,

- vo vzťahu k žalobcovi 7/ v celom rozsahu a

- vo vzťahu k žalobkyni 13/ nad sumu 2.591,49 eur,

ako aj v časti trov konania účastníkov aj štátu rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

- žalobkyni 1/ sumu 788,55 eur,

- žalobkyni 2/ (právnej nástupkyni po pôvodnom žalobcovi 2/, ktorý zomrel pred vydaním napádaného rozsudku) sumu 788,55 eur,

- žalobkyni 3/ sumu 844,07 eur,

- žalobcom 4/, 5/ a 6/ každému sumu 770,04 eur,

- žalobcovi 7/ (v čase vydania rozsudku už zomrelému) sumu 1.285,23 eur,

- žalobkyni 8/ sumu 1.279,24 eur,

- žalobkyni 9/ sumu 1.321,28 eur,

- žalobkyni 10/ sumu 1.249,21 eur,

- žalobkyni 11/ sumu 1.309,27 eur,

- žalobkyni 12/ sumu 1.297,26 eur,

- žalobkyni 13/ sumu 3.924,44 eur,

- žalobkyni 14/ (v čase vydania rozsudku ešte žijúcej právnej predchodkyni terajšieho žalobcu 14/) sumu 488,11 eur,

- žalobkyni 15/ sumu 733,79 eur a

- žalobkyniam 16/, 17/ a 18/ každej sumu 1.488,40 eur, všetkým s 8% ročným úrokom z omeškania z istiny prisúdenej tomu - ktorému z nich od 13. novembra 2007 do zaplatenia; II. žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcom „trovy“ konania (správne ich náhradu - pozn. odvolacieho súdu), vyčíslené pre každého zo žalobcov osobitne a k rukám advokátky žalobcov tiež „trovy“ právneho zastúpenia (tu opätovne správne ich náhradu) vo výške 14.179,91 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. vo zvyšku žalobu zamietol a IV/ žalovanému uložil napokon i povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa (bližšie neoznačený) „trovy“ (do tretice správne náhradu) konania štátu vo výške 329,99 eur, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne § 128 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že došlo k vyvlastneniu pozemkov žalobcov a že žalované zasiahlo do vlastníckych práv žalobcov už pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení (čo nepopieralo ani samotné žalované a aj v konaní bolo potvrdené, že počiatočné práce v záujme predchádzaniu škodám začali skôr, ako boli vlastnícke práva vysporiadané). V danom prípade vlastnícke právo žalobcov zaniklo až právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení pozemkov a až do tohto času ich vlastnícke právo trvalo, takže v zásade bez zákonných dôvodov nebolo možné toto obmedziť. Ak sa tak ale stalo, mohlo sa to udiať iba za náhradu, ktorá má zásadne vyvážiť ujmu, ktorá vlastníkovi používaním jeho veci vznikla. Výška úhrady nie je stanovená, analogicky preto treba použiť predpisy týkajúce sa úhrady za užívanie pozemkov, v tomto prípade určením ceny znaleckým posudkom alebo iným obdobným použiteľným dôkazom vrátane vyjadrení realitných kancelárií. Prihliadnuť je možné aj na ustanovenie § 442 O. z., v zmysle ktorého sa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Žalobcovia titulom užívania cudzej veci za užívanie predmetu ich vlastníctva požadovali „trhové“ nájomné a podľa názoru súdu prvého stupňa im toto aj prináleží, výšku všeobecnej ceny nájomného za podobné pozemky v príslušnej lokalite však bolo potrebné ustáliť v konaní. Pri určení ceny nájmu bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že Mesto Trnava je z hľadiska dostupnosti, vybavenosti a investícií v regióne čo do dopytu po nehnuteľnostiach atraktívne a aj podľa územného plánu Mesta Trnava ide o miesto s rozsiahlym rozvojom investícií. Táto skutočnosť je konštatovaná i znaleckými posudkami. Bolo sa tiež treba stotožniť s názorom žalobcov, že pojmy intravilán a extravilán v posudzovanom prípade strácajú na rozdielnosti. Pri určení primeranej náhrady treba analyzovať miestny trh všetkými metódami, ktorými sú aj porovnávanie kúpnych zmlúv, realizovaných predajov porovnateľných stavieb a pozemkov a z takýchto údajov musia vychádzať aj znalci pri vypracovaní posudku. U jednotlivých žalobcov došlo k zásahu do ich vlastníctva za rôzne dlhé časové obdobie, u každého z nich však od začatia stavebných prác (t. j. od 12. apríla 2007, čo v

konaní sporné nebolo) a nájomné im potom prináleží do právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (ktorá nastala u viacerých z nich v inom čase). Sporné neboli výmery pozemkov jednotlivých žalobcov, nakoľko tieto vyplývajú z vyvlastňovacích rozhodnutí ako aj zo znaleckých posudkov. V prejednávanej veci ide o pozemky v atraktívnej lokalite krajského mesta a preto je potrebné určiť skutočne objektívne všeobecné nájomné za obdobné pozemky s prihliadnutím na odňatie vlastníctva (hoc za náhradu) vyvlastnením, teda na stratu možnosti užívať predmet vlastníctva bez vlastnej vôle vlastníkov.

V konaní boli predložené viaceré znalecké posudky slúžiace na preukázanie hodnoty nehnuteľností a nájmu nehnuteľností v rozhodnom čase. K posudku Ing. Miklánka (kde bola použitá metóda polohovej diferenciácie) okresný súd uviedol, že tento bol spochybnený nielen žalobcami, čo samo osebe odôvodňuje použitie posudku vypracovaného v súdnom konaní, ale tiež vedením disciplinárneho konania voči tomuto znalcovi. Posudok Ing. Šuranovej (kde bola tiež použitá metóda polohovej diferenciácie) bol potom síce vypracovaný v rámci konania, avšak nebol preskúmateľný - čo bolo potvrdené aj odborným vyjadrením znaleckého ústavu. Ani tento posudok sa okresnému súdu nejavil ako vcelku objektívny pre posúdenie nárokov žalobcov na „trhové“ nájomné, ktoré v skutočnosti možno vyčísliť len porovnávacou metódou s prihliadnutím na správy realít. Pri určení výšky nájmu preto okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vargu, ktorý považoval za najobjektívnejší jednak z dôvodu, že šlo o posudok vypracovaný znalcom, pribratým do konania súdom, ako i z dôvodu použitia ním práve porovnávacej metódy, ktorá je v tejto súvislosti najvhodnejšia. Znalec Ing. Varga zoptimalizoval aj informácie realitných kancelárií, teda bol použitý nielen samotný znalecký posudok, ale jeho podkladom boli skúsenosti znalca i objektívne danosti na realitnom trhu. Posudok Ing. Vargu bol pritom obsahovo najbližšie k posudku Ing. Lasicu, ktorý bol použitý pre Diaľničnú národnú spoločnosť, pričom ako sám znalec uviedol, posudky nemôžu byť úplne totožné a určité odchýlky sú objektívne dané. Ide však v zásade o zhodné posúdenie hodnoty pozemkov, resp. nájmu za obdobné pozemky v porovnateľnej lokalite. Takto vyčíslená hodnota sa potom javí na rozdiel od posudku Ing. Šuranovej ako objektívna. Pokiaľ žalované namietalo, že podklady znalcovi predložili iba žalobcovia, v tomto podľa súdu prvého stupňa pochybnosti o objektívnosti posudku vidieť nešlo. Žalované jednak malo možnosť predložiť súdu alebo znalcovi porovnateľné materiály (v prípade, ak nimi disponuje), na druhej strane žalobcovia nepredložili znalcovi vykonštruované alebo ich výhradné tvrdenia, ale reálne zmluvy a znalec si tiež zadovážil ponuky realitných kancelárii. Sám znalec uviedol, že pre použitie porovnávacej metódy mal dostatok podkladov a za danej situácie nebol súd prvého stupňa toho názoru, že by sa jednalo o jednostranné doklady predložené iba jednou stranou sporu. S poukazom na uvedené sa preto stotožnil (okresný súd) so závermi tohto znalca, ktorý v posudku zároveň vyčíslil za žalované obdobie výšku všeobecného nájomného a tiež v ním určenej výške nároky jednotlivých žalobcov podľa výmery ich pozemkov. Pri vyčíslení nárokov znalec cenu určil vo výške 3,692 eur ročne za m2, resp. 3,819 eur ročne za m2 v závislosti od umiestnenia pozemku a túto cenu u každého zo žalobcov násobil podielom výmery a počtom dní zásahu do ich vlastníckeho práva. Na základe takýchto podkladov preto žalobe bolo vyhovené v súlade s vyčíslením uvedeným v znaleckom posudku len čiastočne a nad takýto rámec došlo k zamietnutiu žaloby. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov bolo odôvodnené právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. v znení neskorších zmien a doplnení) ako i poukazom na niektoré ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (tzv. advokátskej tarify) a vecne priznaním žalobcom náhrady trov konania vo výške špecifikovanej v závere odôvodnenia rozsudku; rozhodnutie o trovách konania štátu potom právne len poukazom na ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne neúspechom žalovaného a trovami štátu titulom znalečného.

Proti tomuto rozsudku podalo včas odvolanie len žalované so zrejmým návrhom na zmenu rozsudku uložením mu povinnosti zaplatiť žalobcom náhradu za užívanie pozemkov vo výške stanovenej posudkom Ing. Šuranovej č. 5/2011 z 31. augusta 2011 (ktorý ono považuje za správny a najobjektívnejší). Súdu prvého stupňa vytklo predovšetkým nesprávne právne posúdenie ním veci ako i nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže dôvodnosť prihliadania na znalecký posudok Ing. Vargu (a naopak neprihliadania na ostatné znalecké posudky predložené v konaní) nie je dostatočne argumentačne podložená. Znalecký posudok Ing. Šuranovej predstavoval pritom tzv. kontrolný znalecký posudok k posudkom predloženým účastníkmi konania, pričom žalobcovia podľa odvolateľa dosiaľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili jeho správnosť. Znalecký posudok Ing. Vargu vychádza z použitia porovnávacej metódy, tá ale nebola použitá troma inými znalcami (používajúcimi metódu polohovej diferenciácie) a to je samo osebe dôkazom nesprávnosti znaleckého posudku akceptovaného súdom prvého stupňa. Závery posudku Ing. Vargu sú pritom značne odlišné od posudku Ing.

Šuranovej a to napriek tomu, že tak obaja títo znalci pracovali s totožnými podkladmi. Znalkyňa Ing. Šuranová v jej znaleckom posudku podrobne zdôvodnila, z akých dôvodov nepovažovala za objektívne využitie porovnávacej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a prečo sa priklonila k použitiu všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie; naproti tomu Ing. Varga o. i. pri porovnávaní cien pozemkov mimo zastavaného územia obce vychádzal aj z ceny obsiahnutej v ponuke realitných kancelárií, hoci v ich prípade ide len o cenu v štádiu ponuky, ktorá v konečnom dôsledku mohla byť vzhľadom na reálny dopyt pri realizovanom predaji aj výrazne nižšia. Porovnávacia metóda použitá Ing. Vargom na stanovenie všeobecnej ceny pozemkov je podľa odvolateľa neobjektívna, keďže jej použitie nie je možné pri nezabezpečení dostatočného súboru porovnávacích podkladov, ktorý by zohľadňoval špecifickosť danej situácie a náhrada priznaná žalobcom je preto nadhodnotená a z toho dôvodu i nesprávna a nezákonná.

Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, keďže v konaní bola preukázaná dôvodnosť žaloby. Okrem toho, že v konaní nebolo sporné to, že konaním žalovaného došlo k zásahu do ich vlastníckych práv, správne bolo najmä použitie súdom prvého stupňa znaleckého posudku Ing. Vargu, ktorý použil na stanovenie ceny nehnuteľností (a ich nájmu) porovnávaciu metódu, aj judikatúrou považovanú za najhodnovernejšiu metódu pre určenie ceny. K ostatným znaleckým posudkom platí, že Ing. Miklánek vypracoval znalecké posudky priamo pre žalované a preto možno mať dôvodné pochybnosti o objektivite jeho znaleckého posudku (keď navyše tento znalec nevedel súdu a ani účastníkom vysvetliť, ako dospel k ním určeným cenám, preto bol jeho posudok nepreskúmateľný a dôkazom správnosti neprihliadania na jeho posudok je už jeho zdôvodnenie, že cena sa stanovuje dohodou). Znalkyňa Ing. Šuranová upravovala už stanovené ceny na trhu v danej lokalite znižovaním ceny (čo žalované nazýva optimalizáciou ceny), pričom toto znižovanie nevedela zdôvodniť a mala dostatok podkladov na použitie porovnávacej metódy, napriek tomu ju ale nepoužila. Použitie koeficientov v jej posudku nie je dostatočne zdôvodnené a to činí nepreskúmateľným aj jej posudok. Znalec Ing. Varga naproti tomu vo svojom posudku pracoval s podkladmi, ktoré vychádzali z reálnych trhových cien, umožňujúcich použitie porovnávacej metódy, ktorá je podľa žalobcov najvhodnejšia a najobjektívnejšia.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania žalovaného (teda pokiaľ šlo o vec samu len v odvolaním výslovne napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, prevyšujúcej sumy určené znaleckým posudkom Ing. Šuranovej, pričom od takto čo i len čiastočne napadnutého rozhodnutia vo veci samej boli závislé aj rozhodnutia o trovách konania účastníkov i štátu) a to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretože tu nebola potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok treba v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej považovať čiastočne za správny (najmä pre založenie ním rozhodnutia na znaleckom posudku Ing. Vargu) a čiastočne naopak za nesprávny (v tomto prípade aj bez možnosti konečného rozhodnutia odvolacieho súdu tam, kde bolo namieste konštatovanie nesprávnosti) pre výskyt viacerých procesných pochybení vrátane čiastočnej zmätočnosti konania zapríčinenej 1/ korekciou pôvodného predmetu konania pred rozhodnutím vo veci samej bez toho, aby boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre takýto postup a 2/ vecným rozhodnutím aj za cenu prehliadnutia nedostatku jednej z podmienok konania.

Predmetom konania je zaplatenie náhrad za užívanie cudzej veci - pozemkov, ktoré boli v rozhodnom čase vo vlastníctve žalobcov a na ktorých ešte pred ich právoplatným vyvlastnením začalo žalované ako stavebník stavať. Šlo o stavebné práce na budovaní cesty do areálu spoločnosti Peugeot Trnava bez stavebného povolenia začaté v apríli 2007. Takýmto postupom žalované obmedzilo vlastnícke práva žalobcov a tí sa naň (na žalované) 16. septembra 2007 s požiadavkou na uzavretie dohody o náhrade za užívanie cudzej veci, tú ale žalované neakceptovalo. Žalobcovia požadovali náhradu za užívanie cudzej veci v sume 117,62 Sk (3,90 eur)/ m2 ročne od spoločnosti INVEST TRNAVA s.r.o., ktorá na základe plnej moci zastupovala žalované, pričom táto cena bola v príslušnej lokalite vyplácaná Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. a bola stanovená posudkom Ing. Lasicu. Prílohou žaloby boli o. i. aj vyvlastňovacie rozhodnutia.

Pre posúdenie opodstatnenosti odvolania bolo v prvom rade potrebné posúdiť, či súdom prvého stupňa akceptovaný znalecký posudok bol správnym, tu najmä s prihliadnutím na odvolateľom preferovaný znalecký posudok Ing. Šuranovej.

Zo znaleckého posudku č. 90/2007 zo 17. septembra 2007 vypracovaného Ing. Lasicom vyplýva, že jeho zadávateľom bola Národná diaľničná spoločnosť, a. s., že bol vypracovaný k 6. septembru 2007, že v ňom znalec použil metódu polohovej diferenciácie a že cena nájmu v ňom určená predstavuje sumu 117,62 Sk = 3,90 eur/ m2 za rok (č. l. 64, 79 a 81 spisu).

Žalované v priebehu konania predložilo súdu znalecké posudky č. vypracované Ing. Miklánkom, z ktorých vyplýva, že ich zadávateľom bolo Mesto Trnava (teda samo žalované), že boli vypracované k 12. aprílu 2007, že znalec v nich použil metódu polohovej diferenciácie a že cena nájmu predstavuje sumu 2,591 eur, resp. 1,599 eur/ m2 ročne (č. l. 126, 140, 162, 180, 204, 221, 243 a 267 spisu).

Nakoľko v konaní boli jednotlivými účastníkmi predložené znalecké posudky protistranou neakceptované, súd do konania ustanovil znalkyňu Ing. Šuranovú za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorým bude určená všeobecná cena nájmu pozemkov jednotlivých žalobcov v rozhodnom období a to v zmysle rozšírenia žaloby č. l. 336 (tu por. č. l. 398).

Ing. Šuranová 9. septembra 2011 súdu predložila znalecký posudok č. 5/2011 z 31. augusta 2011, ktorého zadávateľom bol takto pochopiteľne Okresný súd Trnava. Aj tento posudok bol vypracovaný k 12. aprílu 2007 a bola v ňom použitá metóda polohovej diferenciácie. Pre pozemky v zastavanom území obce bola určená cena nájmu na sumu 3,251 eur/ m2 ročne a pre pozemky mimo zastavaného územia obce bola určená cena nájmu na sumu 2,438 eur/ m2 ročne (č. l. 52 a nasl.).

Žalobcovia závery znaleckého posudku Ing. Šuranovej spochybňovali a ako dôkaz jeho nesprávnosti súdu predložili Odborné stanovisko č. 32/2011 z 23. novembra 2011 znaleckého ústavu Stavebná fakulta STU v Bratislave, ktoré sa venovalo posúdeniu spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou v znaleckom posudku Ing. Šuranovej č. 5/ 2011. Zadávateľom bola právna zástupkyňa žalobcov. V závere tohto odborného stanoviska je uvedené, že úprava a použitie koeficientov pri porovnávacej metóde nie sú v znaleckom posudku Ing. Šuranovej dostatočne zdôvodnené a preto je jej postup stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou nepreskúmateľný.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru o správnosti neprihliadania súdom prvého stupňa na znalecké posudky Ing. Lasicu, Ing. Miklánka a Ing. Šuranovej. Prvé dva z nich boli totiž predložené účastníkmi konania a neboli vypracované na popud súdu. V ich prípade tak šlo len o listinný dôkaz, ktorý by bolo možné akceptovať v prípade jeho absolútnej presvedčivosti a (relevantného) nespochybňovania správnosti jeho záverov ktorýmkoľvek účastníkom konania. Ak potom účastníci konania nenašli zhodu v prihliadaní na ne a na podporu svojich tvrdení predkladali protichodné dôkazy, pri vyhodnotení súdom nedostatočnosti (nedostatočnej presvedčivosti) takto navrhnutého dokazovania (na oboch stranách sporu) bolo na mieste nariadenie znaleckého dokazovania súdom. To v takom prípade nemá charakter kontrolného znaleckého dokazovania, ale len prvotného dokazovania vykonaného z iniciatívy účastníkov po privolení súdom. Správnosť záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom ustanoveným súdom však ani v takom prípade nie je definitívna a aj túto je možné spochybniť. Takéto spochybnenie však musí byť dostatočne argumentačne podložené a teda aj presvedčivé. K presvedčivosti spochybňovania záverov potom slúži jednak nájdenie nesprávnosti (vnútornej rozpornosti, neúplnosti a pod.) v postupe znalca samotným účastníkom, ako i nájdenie takejto nesprávnosti odborne fundovanou osobou (rozumej v oblasti týkajúcej sa predmetu znaleckého posudku). Takouto osobou je potom iný znalec alebo znalecký ústav, ktorý môže preskúmať účastníkom spochybňovaný posudok. Jeho vyjadrenie má opäť povahu listinného dôkazu, keďže ide o listinu predloženú účastníkom konania, ktorý bol zároveň zadávateľom úlohy pre ním zvoleného znalca či znalecký ústav. I keď aj tu možno dôvodne spochybňovať objektivitu (poskytovateľa služby aj výstupu jeho činnosti, tu v podobe vypracovania stanoviska), vyjadrenie odborne fundovanej osoby (v príslušnom odbore) má bezpochyby väčšiu váhu ako vyjadrenie účastníka konania (samozrejme za predpokladu, že tento tiež nie je odborne zdatným v oblasti, v ktorej sa má posudok či stanovisko poskytnúť).

Aj v prejednávanej veci šlo o prípad v intenciách už uvedeného vyššie, keď žalobcovia predložili na podporu svojich tvrdení a na spochybnenie znaleckého posudku Ing. Šuranovej i listinný dôkaz spochybňujúci závery takéhoto znaleckého posudku a vypracovaný znaleckým ústavom (u ktorého je predpoklad, že jeho závery nebudú nesprávne, ak nebude preukázaný opak). V tom spočíval napokon

i rozdiel v aktivite oboch strán sporu na poli dôkaznom pri spochybňovaní jednotlivých znaleckých posudkov. Hoci záver odborného stanoviska sa týka iba časti znaleckého posudku Ing. Šuranovej, venujúcej sa porovnávacej metóde, spochybnenie i časti znaleckého posudku spôsobuje nemožnosť akceptovania jeho celkových záverov, keďže postup vedúci k týmto záverom je založený na komparácii použitia metód oceňovania a následného určenia tej najvhodnejšej z nich. Ak tu potom znalecký posudok Ing. Šuranovej relevantným spôsobom spochybnený bol, správne súd prvého stupňa ustanovil do konania znalca Ing. Vargu, ktorého znalecký posudok už povahu kontrolného znaleckého posudku k posudku Ing. Šuranovej mal.

Podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa pri výpočte za použitia porovnávacej metódy používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.). Hlavné faktory porovnávania sú ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.), polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.) a fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

Ing. Varga 1. augusta 2012 predložil súdu znalecký posudok č. 18/2012 z 30. júla 2012. Tento znalecký posudok bol takisto vypracovaný k 12. aprílu 2007, no bola v ňom použitá porovnávacia metóda, čo znalec odôvodnil dostatočným množstvom podkladov. Všeobecná hodnota nájmu na m2 za rok mimo zastavaného územia obce v ňom bola stanovená na sumu 3,692 eur a v zastavanom území obce na sumu 3,819 eur (č. l. 705 a nasl.). Závery tohto znaleckého posudku pritom súd prvého stupňa akceptoval a vyčíslenie použité znalcom prevzal aj do rozsudku.

Pre úplnosť inak možno doplniť, že tu šlo o obdobu problému riešeného tunajším odvolacím súdom už v minulosti (vo veci prejednanej Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. ), kde bolo uzavreté, že výklad nasvedčujúci neexistencii práva vlastníka pozemku za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je a ani nemôže byť súladným ako s úpravou v Ústave, tak ani v O. z.; okrem toho však skôr uvedené závery rozšíriť aj v tom smere, že vlastník nie je povinný sa uspokojiť s inou než trhovou cenou a určite nie s cenou nanucovanou mu tým, kto do jeho práv neoprávnene zasiahol.

Hoci i odvolací súd po preskúmaní obsahu tohto znaleckého posudku a jeho príloh dospel k záveru o jeho presvedčivosti a správnosti jeho záverov (čo do určenia všeobecnej ceny nájmu porovnávacou metódou), rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako celok obstáť nemohol.

Žalované totiž v odvolaní žiadalo prehodnotiť výšku žalobcom priznaných súm a to tak, aby táto zodpovedala vyčísleniu použitému Ing. Šuranovou. Zo súm súdom prvého stupňa priznaných tak bolo spochybnené to, čo prevyšovalo sumy uvádzané Ing. Šuranovou a predmetom odvolacieho konania tak bol rozdiel medzi sumami určenými na jednej strane posudkom Ing. Šuranovej a na strane druhej posudkom Ing. Vargu (ktorého vyčíslenie je totožné aj s výrokom napádaného rozsudku súdu prvého stupňa v časti vyhovujúcej žalobe).

Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 vety prvej O. z. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ (v tzv. sporovom konaní, akým je i to z prejednávanej veci aj podľa § 90 O. s. p. žalobca) môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania (v tzv. sporovom konaní aj podľa § 79 ods. 1 poslednej vety O. s. p. žalobu). Zmenený návrh (tu rozumej zmenenú žalobu)

treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 221 O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (písmeno b/), ako aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (písmeno f/).

Žalobcovia podaním doručeným súdu prvého stupňa 26. marca 2010 urobili zmenu žaloby, ktorou došlo k rozšíreniu pôvodného predmetu konania navýšením jednotlivých tzv. istín (č. l. 336). O tejto zmene bolo síce rozhodnuté na pojednávaní konanom 24. marca 2011, na ktorom došlo k „pripusteniu rozšírenia návrhu v zmysle podania z 23. marca 2010“ (č. l. 397), takémuto rozhodnutiu však nepredchádzalo doručenie zmenenej žaloby žalovanému.

Odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi konania sa podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením ktorého dochádza k odňatiu (nerešpektovaniu) tých práv, ktoré účastníkovi platné procesné právo (teda O. s. p. a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu (rozumej nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva účastníka, zaručovaného mu v O. s. p.). Z pohľadu rešpektovania práv účastníka pritom vôbec nie je rozhodujúcou okolnosť reálneho (faktického) využitia ním týchto práv, ale len to, či mu bola poskytnutá (zo strany súdu) príležitosť tieto (práva) využiť. Právom účastníka súdneho konania je totiž tiež byť či ostať v konaní nečinným (hoc aj so všetkými z toho plynúcimi potenciálnymi dôsledkami), takéto právo voľby (medzi aktívnym uplatňovaním či hájením práv na jednej a pasivitou na druhej strane) je však vylúčené, ak o možnosti realizácie takéhoto práva voľby účastník preukázateľne nezískal vedomosť.

Aj v prejednávanej veci potom šlo práve o prípad odňatia možnosti konať pred súdom v priebehu konania vedúceho k vydaniu rozhodnutia súdu, ktorým bolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby. Zákon tu totiž pre prípad požiadavky na zmenu žaloby v podobe písomného podania ako procesného úkonu uskutočneného mimo pojednávania predpokladá doručenie takéhoto podania ostatným účastníkom, ktorým tak má byť umožnené sa s jeho obsahom oboznámiť a prípadne sa k nemu aj vyjadriť (najmä vo vzťahu k tomu aspektu problému, či sú alebo naopak nie súd splnené podmienky pre kladné rozhodnutie súdu o zmene žaloby - rozumej jej pripustením, majúcim za následok ďalšie konanie už o zmenenej žalobe). Súd prvého stupňa si však túto zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, čo malo za následok i predčasnosť (inak v tejto konkrétnej veci aj neurčitého) rozhodnutia o zmene žaloby.

To bol napokon aj dôvod, pre ktorý odvolací súd v záujme zachovania práva účastníkov na riadny proces so všetkými jeho atribútmi rozsudok súdu prvého stupňa mohol podľa § 219 O. s. p. v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa žalobcov 1/ - 6 /, 8/ - 12/ a 14/ - 18/ potvrdiť len v časti prevyšujúcej sumy stanovené posudkom Ing. Šuranovej po sumy urobené súčasťou pôvodnej žaloby a vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa týchto žalobcov (teda v časti rozdielov medzi sumami uvedenými v zmenenej žalobe a žalobe pôvodnej) muselo dôjsť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa a vráteniu mu veci na ďalšie konanie.

Špecifická situácia pritom nastala u žalobkyne 13/, u ktorej sa pôvodnou žalobou požadovalo len zaplatenie 2.211 eur, ktorej má byť v zmysle žalovaným preferovaného posudku Ing. Šuranovej priznaných 2.591,49 eur a ktorej tiež napádaným rozsudkom bolo najviac prisúdené. Tu totiž opomenutie súdu prvého stupňa doručiť podanie zmeňujúce žalobu žalovanému práve pre vymedzenie rozsahu odvolania spôsobom zvoleným žalovaným nebolo reparovateľným tak ako u ostatných žalobcov (s neskôr uvedenou výnimkou pôvodného žalobcu 7/), čiže rozdelením sumy uvedenej v zmenenej žalobe na časť krytú už žalobou pôvodnou a na časť pôvodnú sumu prevyšujúcu s následnou možnosťou priznania z celej nárokovateľnej sumy (vyššej, než pripúšťalo žalované) len toho, čo nebolo stihnuté nesprávnosťou postupu pri rozhodovaní o rozšírení pôvodného predmetu konania, keďže žalobkyňa 13/ tu pôvodnou žalobou požadovala menej, než bolo žalované schopné akceptovať. Preto vo vzťahu k nej nedošlo (na rozdiel od ostatných žalobcov, opäť s výnimkou pôvodného žalobcu 7) ku kombinácii potvrdenia rozsudku s jeho zvyškovým zrušením, ale len k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie nad rámec vymedzený odvolaním.

V časti týkajúcej sa pôvodného žalobcu 7/ potom neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie, než zrušenie rozsudku s vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. b/ a § 19 O. s. p. a to z dôvodu nepostrehnutia úmrtia tohto účastníka konania ešte pred rozhodnutím napádaným rozsudkom čo spôsobovalo, že súd prvého stupňa takto konal s niekým, kto už subjektom práva v rozhodnom čase nebol a za cenu zaťaženia konania v takejto časti jednou z prekážok konania (ktorých výskyt vecnému rozhodnutiu - rozsudkom - bráni).

Rozsudok súdu prvého stupňa bolo potom potrebné zrušiť i v časti úrokov z omeškania, ktoré sa týkali súm nezodpovedajúcich pôvodnej žalobe, pričom rozšírením žaloby sa nežiadalo i rozšírenie súm majúcich sa úročiť úrokom z omeškania a súdu prvého stupňa tiež uniklo, že v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku žalobcovia žiadali vyššie percento úroku z omeškania so skorším počiatkom úročenia, čo predstavovalo ďalší návrh na rozšírenie žaloby, o ktorom ale rozhodnuté už nebolo (tu por. č. l. 836), čo založilo i vadu (či vady) konania podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. (nepodaným návrhom tu treba rozumieť aj návrh, resp. žalobu, ktorý sa procesne akceptovateľným spôsobom súčasťou predmetu konania nestal).

Odvolací súd preto nad rámec čiastočného potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol tak, ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto jeho rozsudku (odvolacieho súdu), teda tzv. zvyškovým zrušením rozsudku v napadnutej časti a vrátením veci okresnému súdu (v rozsahu zrušenia) na ďalšie konanie.

Osud takto dôvodne spochybneného rozhodnutia vo veci samej pritom museli zdieľať i oba náhradové výroky, keďže podmienkou rozhodnutia o náhrade trov konania (účastníkov aj štátu) je vedomosť o výsledku konania ako o celku a práve tá tu pre nutnosť zrušenia rozsudku v časti veci samej a tým spôsobené oddialenie rozhodnutia v takejto časti na bližšie neurčiteľný čas nebola a ani byť nemohla.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v prvom rade napraviť procesné pochybenie vedúce k čiastočnému zrušeniu jeho rozsudku v časti drvivej väčšiny žalobcov, v prípade potreby v naznačenom smere doplniť dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o veci, ktorá predmetom konania ešte zostala (to s prihliadnutím na toto čiastočne potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a ustálenie predmetu konania v časti príslušenstva v jeho ďalšom priebehu) a v každom prípade znovu rozhodnúť tiež o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.