Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/35/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 proti odporcovi: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca úpadcu Oto Zachej - PENZIÓN ZACHEJ, Cesta J. Alexyho 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2014 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka navrhovateľa v celkovej výške 27.967,05 eur uplatnená navrhovateľom v konkurznom konaní voči úpadcovi vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. vyplývajúca z neuhradenia vyúčtovacej faktúry za náhradu škody č. XXXXXXX za neoprávnený odber elektriny v mieste spotreby U. 4, O. popretá odporcom v celom rozsahu sa považuje za nespornú a oprávnenú a že právny dôvod, výška a poradie prihlásenej pohľadávky navrhovateľa sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že listom zo dňa 05.09.2014 navrhovateľovi oznámil popretie jeho pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 18.07.2014, pričom pri popretí právneho dôvodu argumentoval najmä ustanovením § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 08.07.2009, ktorý je dňom zistenia neoprávneného odberu, a teda aj možnosti škodu vyčísliť, podľa ktorého je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý stanoví všeobecne záväzný predpis. Z navrhovateľom poskytnutých dokladov, ktoré tvorili prílohy prihlášky, nebolo zrejmé, že by úpadca odobral elektrinu neoprávnene. Podľa protokolu zo dňa 08.07.2009 malo byť kontrolou veriteľa zistené, že na zabezpečovacom zariadení sú odtrhnuté všetky overovacie a zabezpečovacie plomby na elektromere. V protokole sa nekonštatuje žiadny odber meracím zariadením nenamontovaným prevádzkovateľom sústavy, žiadne porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani žiaden zásah osobou úpadcu. Suma 3.616,40 eur má podľa prílohy prihlášky „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ predstavovať škodu spočívajúcu v povinnosti odviesť DPH vo výške odpočítanej dane v prípade krádeže tovaru, pričom v prípade inej prílohy prihlášky, rovnako označenej ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“, má táto suma predstavovať náhradu za poškodené meracie zariadenie, čo si vzájomne odporuje a robí tento nárok sporným. Dôvodom popretia výšky pohľadávky bolo, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal výšku vzniknutej škody. Navrhovateľ v prílohe prihlášky poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 154/2005 Z.z. obsahujúce vzorec výpočtu dennej spotreby pri neoprávnenom

odbere elektriny, pričom vo vyhláške obsiahnutý vzorec sa nejaví byť zhodným so vzorcom výpočtu uvedeným v prílohe prihlášky. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania pohľadávky. K tvrdeniu navrhovateľa, že jeho nárok nemôže byť premlčaný, pretože ešte pred uplynutím premlčacej doby riadne uplatnil pohľadávky na súde odporca uviedol, že z navrhovateľom predloženého dôkazu a to uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. -55 zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom súd konanie zastavil. Odporca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 30.03.1999 podľa ktorého je možné ustáliť, že spočívanie plynutia premlčacej doby nenastane, ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu súdneho konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to s prihláškou pohľadávky, s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. , s návrhom na vydanie platobného rozkazu, s kontrolným zápisom, s protokolom o zistení neoprávneného odberu, s oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky, s faktúrou č. XXXXXXX, s výpočtom škody, s výpočtom zápočtu DPH, so znaleckým posudkom č. 27/2009, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že z predloženého znaleckého posudku č. 27/2009 vyplýva výška škody spôsobenej neoprávneným odberom, ako aj skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny úpadcom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odtrhnutie overovacej a zabezpečovacej plomby predstavuje porušenie zabezpečenia proti manipulácii, pričom odstránenie vyššie uvedených plomb nespôsobuje nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť elektromera, pokiaľ nedôjde k zásahom do číselníka alebo samotného elektromera. Spotreba elektriny u úpadcu v predchádzajúcom období, teda pred zistením neoprávneného odberu bola neporovnateľne nižšia. Svoj právny nárok opiera navrhovateľ o zistenie neoprávneného odberu elektriny na adrese odberného miesta: U.. Samotný neoprávnený odber vyplýva už zo samotného protokolu o jeho zistení, kde je uvedené, že boli odtrhnuté všetky overovacie plomby na elektromere a zabezpečovacie plomby na kryte elektromera. Podľa § 39 ods. 1 vtedy platného zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je nesporné, že k porušeniu zabezpečenia došlo. Navrhovateľ si za účelom preukázanie neoprávneného odberu dal vypracovať znalecký posudok č. 27/2009. Dôvodom podozrenia z neoprávneného odberu elektrickej energie neboli len porušené overovacie plomby a plomby krytu svorkovnice zo dňa 08.07.2009, ale aj dlhodobo nízka spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste. Z toho dôvodu navrhovateľ uskutočnil paralelné merania spotreby elektrickej energie na jednotlivých fázach, pričom nameraná spotreba nebola v súlade so spotrebou, ktorú registroval predmetný elektromer č. XXXXXXX. O tom, že došlo k neoprávnenému odberu, svedčia aj závery znalca uvedené na str. 4, 5 a 6 znaleckého posudku, pričom v kontexte všetkých uvedených skutočností, ktoré v znaleckom posudku znalec uvádza, paralelné meranie, rôzne natočenie skrutky, stopy vo viacnásobnom zaťahovaní skrutky, možno tvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle § 39 zákona o energetike. Z výsledku znaleckého jednoznačne vyplýva neoprávnený odber nielen podľa § 39 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike, ale aj písm. b). Čo sa týka výšky škody, celý výpočet škody je uvedený v liste, ktorý bol súčasťou vyúčtovania náhrady škody. Výpočet bol vypracovaný v súlade v tej dobe účinnou vyhláškou MH SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe napadol náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny v sume 63,42 eur a nákupnú cenu elektriny vo výške 3.616,40 eur s DPH uplatnenej nad rámec výšky škody. V súlade s § 5 citovanej vyhlášky, suma 63,42 eur predstavuje náklady, ako sú náklady na mzdu zamestnancov, ktorí zistili neoprávnený odber, služby IT, materiál a podobne, platné podľa interných predpisov navrhovateľa. Podrobne sú vyčíslené na jedného pracovníka, pričom neoprávnený odber zisťujú vždy dvaja zamestnanci. Ďalšími nákladmi sú odvedená suma DPH podľa § 53 ods. 5 Zákona o DPH. Výpočet sumy vychádzal z priemernej ceny elektriny v eurách za jeden kwh za každý kalendárny mesiac v roku 2009 krát spotreba elektriny za mesiace január - júl 2009, kedy sa vypočítal neoprávnený odber, čo sa rovná 19.033,68 eur, z čoho v tom čase platná DPH je vo výške 19% , čo predstavuje sumu 3.616,40 eur. Čo sa týka námietky premlčania, podľa názoru navrhovateľa, právny nárok nie je premlčaný. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súde 30.03.2011. Uznesením Okresného súdu Piešťany z 13.05.2014 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa. Dôvodom späťvzatia bolo povolenie reštrukturalizácie na úpadcu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 2014/65 z 03.04.2014. Odporca sa pri premlčaní odvoláva na

rozhodnutie NS SR , R 3/2001. Toto rozhodnutie sa však nedá aplikovať na tento prípad, nakoľko z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Navrhovateľ nespravil žiadny úkon, ktorým by svojvoľne zabránil v meritórnom rozhodnutí, len si prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie a následne po zastavení reštrukturalizácie do konkurzu. Pri povolení reštrukturalizácie sa ex offo prerušujú súdne konania, k zastaveniu plynutia premlčacej doby dochádza aj tým, že veriteľ si svoje právo pohľadávku prihlási v reštrukturalizačnom, príp. konkurznom konaní. Prihláška pohľadávky má potom obdobné účinky ako podanie žaloby.

Odporca v konaní uviedol, že opodstatnenosť výšky uplatňovanej pohľadávky nie je navrhovateľom preukázaná, aj s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. Odporca s poukazom na § 46 ods. 3 Zákona o energetike má za to, že išlo o prvý neoprávnený odber a meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, čiže na výpočet škody sa mal aplikovať tzv. odberový diagram. Toto preukazuje fakt, že sám úpadca oznámil, že meradlo nie je v poriadku.

Z prihlášky pohľadávky zo dňa 28.04.2014, poradové číslo 1 vyplýva, že navrhovateľ si prihlásil pohľadávku a to vo výške 27.967,05 eur z dôvodu neuhradenia vyúčtovacej faktúry za náhradu škody č. XXXXXXX za neoprávnený odber elektriny v mieste spotreby U. Z oznámenia správcu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že správca prihlášku pohľadávky poprel čo do dôvodu, výšky a poradia.

Z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.03.2011 vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 27.967,05 eur vrátane príslušenstva titulom škody spôsobenej navrhovateľovi neoprávneným odberom elektriny.

Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. -55 zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že súd konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ podaním doručeným súdu 11.04.2014 vzal návrh v celom rozsahu späť.

Z kontrolného zápisu č. 796 vyplýva, že pri vonkajšej obhliadke bolo zistené, že na elektromery chýbajú overovacie značky, pričom tento nie je mechanicky poškodený. V závere zápisu sa uvádza, že elektromer nevyhovuje v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z.

Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 08.07.2009 vyplýva, že na elektromere boli odtrhnuté všetky overovacie plomby a na kryte elektromera všetky zabezpečovacie plomby, pričom meradlo bolo umiestnené v objekte penziónu v sklade potravín a uzamknuté vlastným zámkom.

Z faktúry č. XXXXXXX. vyhotovenej dňa 29.09.2009, splatnej dňa 14.10.2009 vyplýva, že navrhovateľ vyfakturoval úpadcovi náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie sumu vo výške 27.967,05 eur.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že náklady navrhovateľa spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu predstavujú sumu 63,42 eur, náhrada za poškodené meracie zariadenie 3.616,40 eur a škoda za neoprávnené odobratie elektriny 24.287,23 eur.

Z listinného dôkazu, Znaleckého posudku č. 27/2009, súd zistil, že na základe zistených skutočností zdokumentovaného zásahu do elektromera patriaceho navrhovateľovi možno jednoznačne tvrdiť, že bolo naplnené ustanovenie zákona č. 656/2004 Z.z. o neoprávnenom odbere. V kontexte všetkých uvedených skutočností v posudku (paralelné meranie, rôzne natočenie skrutky, stopy po viacnásobnom zaťahovaní skrutky, porušenie plomb dňa 08.07.2009) možno tvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k neoprávnenému odberu elektriny, pričom výška spôsobenej škody vyčíslená v súlade so všeobecným záväzným právnym predpisom činí 43.741,07 eur bez DPH.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli

pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom k 08.07.2009 neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom k 08.07.2009 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Vo veciach, ktoré sú vyvolané konkurzom, je naliehavý právny záujem navrhovateľa daný tým, že ak správca neuzná pohľadávku v zmysle ustanovenia § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 Z.z. neposkytuje veriteľovi žiadnu ochranu a na uplatnenie jeho práva v konkurze nie je daná iná možnosť poskytnutia právnej ochrany. Z obsahu nepochybne vyplýva, že žalobou sa navrhovateľ domáhal určenia pravosti a výšky pohľadávky.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka v celkovej výške 27.967,05 eur uplatnená navrhovateľom v konkurznom konaní voči úpadcovi vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. vyplývajúca z neuhradenia vyúčtovacej faktúry za náhradu škody č. XXXXXXX za neoprávnený odber elektriny v mieste spotreby U. popretá odporcom v celom rozsahu sa považuje za nespornú a oprávnenú a že právny dôvod, výška a poradie prihlásenej pohľadávky navrhovateľa sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú, nie je dôvodný. Navrhovateľ nárok uplatnený voči úpadcovi identifikoval ako nárok na náhradu škody, pričom podmienkami vzniku je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd má za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti úpadcu za škodu a to výšku škody, ktorá mu vznikla. Vznik škody nemožno podľa názoru súdu vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacích a zabezpečovacích značiek elektromera, ale iba zo zásahu do elektromera, následkom ktorého by nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobranej elektrickej energie. Navrhovateľ v konaní síce poukázal na znalecký posudok, ktorý predložil v konaní, v ktorom sa konštatuje, že nameraná spotreba zisťovaná prostredníctvom paralelného merania spotreby nebola v súlade so spotrebou, ktorú registroval elektromer, z uvedeného listinného dôkazu však nevyplývajú konkrétne výsledky meraní spotreby elektrickej energie, ktoré by preukazovali, že elektromer nesprávne zaznamenával množstvo odobratej energie. Výšku škody navrhovateľ vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z. a náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na základe ustanovení všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom pokiaľ, ako navrhovateľ uvádza, uskutočnil paralelné merania spotreby elektrickej energie na jednotlivých fázach, na základe čoho zistil, že nameraná hodnota nebola v súlade so spotrebou registrovanou predmetným elektromerom má súd za to, že vzhľadom na merania uskutočnené navrhovateľom bolo možné počas monitorovaného obdobia vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Ohľadom nákladov so zistením a odstránením neoprávneného odberu vyúčtovaných odporcovi vo výške 63,42 eur, navrhovateľ poukázal na svoje interné predpisy, nepreukázal však, že mu tieto náklady v ním uvedenej výške skutočne vznikli. Dokazovaním vo veci ďalej nemal súd za

preukázané aká bola mesačná spotreba elektrickej energie za obdobie od januára 2009 do júla 2009, z ktorej navrhovateľ vychádzal pri výpočte DPH. Navrhovateľ tiež nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci odvedenie DPH v ním uvedenej výške. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že pohľadávka navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní nie je dôvodná a preto súd žalobu zamietol.

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ak by aj v konaní bol preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výška bolo by potrebné žalobu zamietnuť a to z dôvodu premlčania prihlasovanej pohľadávky, pričom tvrdenie navrhovateľa, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože ešte pred uplynutím premlčacej doby riadne uplatnil pohľadávku na súde neobstojí. Dokazovaním vo veci bolo preukázané, že navrhovateľ si síce uplatnil svoju pohľadávku na Okresnom súde Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , z doloženého uznesenia uvedeného súdu č.k. -55 zo dňa 13.05.2014 však vyplýva, že súd konanie zastavil, z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania. V prípade ak prebiehajúce konanie skončí bez meritórneho rozhodnutia napr. aj z dôvodu, že navrhovateľ vezme žalobu späť v dôsledku čoho dôjde k zastaveniu konania platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu. Nakoľko úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.