Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-677-2014.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/677/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XX, S., zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, advokát, J. Fándlyho 32, Trnava, proti žalovanej: P. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: JUDr. Viera Caková, advokátka, Rázusova 6, Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. júla 2014, č.k. 13C/285/2013-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokáta žalovanej.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 205,67 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 37 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 143, § 145 ods. 2, § 148, § 149 ods. 1 až 5, § 149 ods. 5, § 149a, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), § 80 písm. c) O.s.p. a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 13.04.2011 je neplatná a aby zaviazal žalovanú k povinnosti náhrady trov konania. Žalobca absolútnu neplatnosť dohody odôvodňoval tým, že v dohode nebola stanovená hodnota majetku, neboli vyporiadané všetky vzájomné nároky, ktoré vyplývajú z rozdelenia majetku a tým, že predmetom dohody neboli pasíva. Svoj nárok žalobca uplatnil s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 149 Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje dve fázy vyporiadania BSM, a to prvú fázu, v ktorej je určený rozsah a cena vyporiadaných vecí - kvalitatívne vyporiadanie a druhú fázu, v ktorej dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkmi - kvantitatívne vyporiadanie. Žalobca má za to, že nedošlo ani ku kvalitatívnemu ani ku kvantitatívnemu vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi. Túto skutočnosť potvrdil podľa neho aj právny názor súdu v konaní sp. zn. 27C/147/2012, v ktorom žalobca uplatňoval zbytok úhrady z dohody o vyporiadaní, keď v tomto konaní sudca konštatoval, že predmetom sporu nemôže byť toto peňažné plnenie, pretože tomu bráni prekážka absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že suma 17.000,- Eur, ktorú mala žalovaná podľa dohody vyplatiť žalobcovi za nehnuteľnosti, je vo výraznom rozpore s hodnotou nehnuteľností podľa znaleckého posudku, kde znalec stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 52.800,- Eur. Dohoda o vyporiadaní BSM svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom, tým je absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem o vyslovení neplatnosti spočíva v tom, že doteraz je
na základe tejto dohody zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti žalovaná a neboli vyporiadané všetky ostatné vzájomné majetkové práva a nároky účastníkov tejto dohody.
Nakoľko žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou, súd najskôr skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Súd je názoru, že iným spôsobom ako určovacou žalobou by žalobca nemal možnosť domôcť sa ním tvrdeného práva a jeho právo by bolo ohrozené, nakoľko otázku platnosti dohody nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v rámci súdneho konania o vyporiadanie BSM, z dôvodu, že od zániku BSM uplynuli viac ako tri roky, a nie je preto možné podať návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty nie je možné ani uzavrieť novú dohodu o vyporiadaní BSM. Keďže súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, pristúpil k posudzovaniu platnosti Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 13.04.2011 a dospel k nasledovným právnym zisteniam a záverom:
Z obsahu spisu ako aj z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode dňa 13.04.2011 uzavreli na právne úkony spôsobilí a nie v duševnej poruche konajúci účastníci konania a túto dohodu uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Tieto skutočnosti neboli spochybňované žiadnym z účastníkov. I keď je z textu dohody zjavné, že táto nebola spísaná advokátom alebo notárom, je zrozumiteľná, jej predmetom je možné plnenie a z dohody je zrejmé, ako sa účastníci vyporiadali. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, všetky pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom súd zastáva názor, že v dohode o vyporiadaní BSM nie je potrebné menovite uvádzať všetky hnuteľné veci, stačí, že obom účastníkom je pri jej uzatvorení jasné, ktorých vecí sa týka a akým spôsobom sa vyporiadavajú (Uvedené platí tým viac, ak jeden z účastníkov nežiada do svojho výlučného vlastníctva žiadnu z vecí, z čoho je zrejmé, že vo výlučnom vlastníctve druhého účastníka budú všetky hnuteľné veci patriace do BSM. Nakoniec, medzi účastníkmi konania k sporom ohľadom toho, čo patrí medzi vyporiadané hnuteľné veci, ani nedošlo, a preto súd považuje vôľu zmluvných strán v tomto za nepochybnú. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti špecifikované v dohode, zákonom požadovaná písomná forma bola zachovaná, vklad do katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený dňa 24.05.2011. Nehnuteľnosti podľa dohody nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná. Skutočnosť, že podľa neskôr tzn. po uzavretí dohody, vypracovaného znaleckého posudku je suma finančného vyrovnania v rozpore s hodnotou nehnuteľností stanovenou znalcom, nie je dôvodom absolútnej neplatnosti dohody. Súd vychádzal zo zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 726/1999 zo dňa 31.07.2000, v zmysle ktorého, dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ, resp. s § 149 OZ. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 OZ. V prípade účastníkov suma 17.000,- Eur bola výsledkom písomnej dohody medzi účastníkmi, pričom súhlas a uzrozumenie žalobcu s takýmto finančným vyrovnaním súd odvodzuje z neskoršieho správania sa žalobcu. Tento si časť nevyplatenej sumy uplatňoval v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27C/147/2012 začatom viac ako 15 mesiacov po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, pričom v tom čase znalecký posudok, z ktorého teraz vyvodzuje neprimeranosť sumy, mal k dispozícii, avšak konanie o neplatnosť dohody neinicioval, ale žiadal plnenie z dohody. Žalobu o neplatnosť dohody podal až po vyjadrení právneho názoru súdu v konaní 27C/147/2012 pred začatím pojednávania, ku ktorému súd uvádza, že ním nie je v konaní sp. zn. 13C/285/2013 viazaný, nakoľko nešlo o posúdenie predbežnej otázky v konečnom rozhodnutí vo veci. Súd pritom nepovažuje obsah dohody ani ako priečiaci sa dobrým mravom, nakoľko, i keď mala žalovaná podľa dohody nadobudnúť všetok majetok z BSM do výlučného vlastníctva, mala zároveň povinnosť vyplatiť žalobcovi finančné vyrovnanie 17.000,- Eur. Takúto sumu súd nepovažuje za neprimeranú, resp. rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovanej boli do osobnej starostlivosti zverené dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva so žalobcom.
K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že žalovaná mu prisľúbila doplatiť zvyšnú sumu do celkovej hodnoty (na pojednávaní uvádzanej polovice hodnoty) nehnuteľnosti, súd uvádza, že toto ostalo iba v rovine tvrdenia, na preukázanie jeho pravdivosti nenavrhol žalobca vykonanie žiadneho dôkazu, hoci bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a súd preto vychádzal zo sumy finančného vyrovnania uvedenej v písomnej dohode. Nakoniec, ani prípadné dokázanie ústnej dohody o doplatení určitej sumy k sume finančného vyrovnania vyplývajúcej z písomnej dohody by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM (naopak o to menej by prichádzal do úvahy rozpor spôsobu vyrovnania s dobrými mravmi). Dokázanie tejto skutočnosti by malo podľa názoru súdu význam iba v konaní o plnenie z dohody o vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v spôsobe vyporiadania BSM dohodou rozpor s dobrými mravmi nevidí.
Pokiaľ ide o absenciu vyporiadania pasív, podľa názoru súdu, ani táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť predmetnej dohody, nakoľko v Občianskom zákonníku nie sú obsiahnuté výslovné ustanovenia, ktoré by upravovali, ako treba vyporiadať dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto dlhy totiž (vychádzajúc z ustanovenia § 143 OZ) nepatria do BSM, iba vznikli v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov a je možné ich vyporiadať pri vyporiadavaní BSM v rámci tzv. širšieho vyporiadania, na druhej strane však ich nevyporiadanie v dohode nespôsobuje jej neplatnosť. Uvedené podporuje aj názor Najvyššieho súdu obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 2Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého „Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Ak preto v dohode o vyporiadaní BSM manželia neuvedú, ktorý z nich a v akom rozsahu dlh vo vzťahu k tretej osobe splní, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť právneho úkonu.“
Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a pod., ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľností, ktorá bola dodržaná. Taktiež neustanovuje povinnosť účastníkov dohody nechať spísať dohodu notárom či advokátom a zároveň pripúšťa, že po vyporiadaní BSM sa môže objaviť nevyporiadaný majetok (§ 149 ods. 5 OZ). Z uvedeného vyplýva súdu ten záver, že nemožno hovoriť o rozpore predloženej dohody s akýmkoľvek ustanovením Občianskeho zákonníka, ak bola zachovaná požadovaná písomná forma dohody (z dôvodu vyporiadavania nehnuteľností) a zároveň boli dodržané všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v § 34 a nasl. OZ, pretože žiadne osobitné náležitosti zákon od účastníkov takejto dohody nevyžaduje, pričom v rámci zmluvnej voľnosti uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou. Sankcionovanie jedného (alebo prípadne aj oboch, ak by žalobcom bola tretia osoba) účastníkov dohody jej absolútnou neplatnosťou z dôvodu, že absentuje celková hodnota majetku, rozsah a cena vyporiadaných vecí, prípadne vyporiadanie pasív, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 13.04.2011, dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, jej znenie je určité a zrozumiteľné, jej predmetom je plnenie možné, účastníci mali plnú spôsobilosť na právne úkony a nekonali v duševnej poruche, a zároveň dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Dohodu teda súd považoval za platný právny úkon, čoho dôsledkom bolo, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a síce za 3 úkony právnej služby 2 x po 60,07 Eur a 1 x po 61,87 Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie zo dňa 02.12.2013; účasť na pojednávaní dňa 28.07.2014). Ďalej bol priznaný režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur. Súd nepriznal žalovanej právo na náhradu odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby „rokovanie s protistranou (JUDr. Bugala) 05.03.2013“, nakoľko uskutočnenie takéhoto úkonu súdu nebolo preukázané (a navyše malo ísť o rokovanie pred začatím konania) a za úkon právnej služby „písomné podanie na súd 12.07.2013“, nakoľko obsahom podania nebolo vyjadrenie vo veci samej, ale len oznámenie, že takéto vyjadrenie bude doručené po doplnení žaloby žalobcom.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu, prípadne, aby rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a tiež zaviazal žalovanú na znášanie trov konania. Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, na ktorom je založený jeho právny názor o tom, že Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a pod., ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľnosti, ktorá bola dodržaná. Súd prvého
stupňa potom dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť dohody. Žalobca nesúhlasí s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa a poukazuje opätovne ako to urobil aj pred súdom prvého stupňa na právoplatné rozhodnutie vo veci 23Co/278/2011 Krajského súdu v Trnave, kritériá, ktoré uviedol v tomto rozsudku odvolací súd dohoda účastníkov nespĺňa. V tomto právnom názore sa utvrdil aj na základe vyjadrenia sudkyne v konaní 27C/147/2012, keď pred začatím pojednávania oboznámila účastníkov, že dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov zo dňa 13.04.2011 je absolútne neplatná, nakoľko v nej nie je stanovená hodnota majetku a vyporiadané všetky vzájomné nároky, ktoré vyplývajú z rozdelenia majetku. Predmetom tejto dohody neboli pasíva, a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
K podanému odvolaniu po jeho doručení podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového súdu s tým, že rozhodnutie považuje za vecne správne. Rozhodnutie súdu sudkyňa podporila odkazom na zákonné ustanovenia a konštantnú judikatúru. V odvolaní pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, obdobne ako počas celého konania žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by dôvod neplatnosti právneho úkonu zakladala. Aj odvolanie odôvodňuje použitím § 39 Občianskeho zákonníka a § 149 Občianskeho zákonníka. Právna argumentácia žalobcu v odvolaní je irelevantná z dôvodu, že na pojednávaní bolo potvrdené, že na základe dohody žiadal vyplatiť vyrovnávací podiel iba v jednej polovici z rodinného domu. Žalobca potvrdil vo svojom výsluchu prijatie plnenia z napadnutej dohody o vyporiadaní BSM v celkovej výške 16.000,- Eur. Pokiaľ odvolanie sa opiera len o citované ustanovenia Občianskeho zákonníka bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú neplatnosť právneho úkonu, toto je nepostačujúce. Z vykonaného dokazovania bezpečne vyplynulo, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 13.04.2011 bola právnym úkonom urobeným slobodne a vážne s prejavom vôle oboch účastníkov dohody úkon s takýmto obsahom uzavrieť. Žalobca návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu podal až po vyslovení predbežného názoru sudcu o neplatnosti právneho úkonu v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/147/2012, v ktorom sa domáhal plnenia vo výške 2.000,- Eur z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Už samotné konanie žalobcu podaním žaloby o zaplatenie sumy 2.000,- Eur z titulu dohody o vyporiadaní BSM vyvracia tvrdenia žalobcu, že úkon podľa jeho názoru je neplatný. K pasívam manželov sa pridržiava v plnom rozsahu názoru prvostupňového súdu a považuje za potrebné uviesť, že všetky pasíva vyplývajúce z BSM prevzala a vyplatila žalovaná. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania ako odmenu za 1 právny úkon 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 69,91 Eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v medziach a rozsahu odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením jeho výsledkov v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k danému rozhodnutiu aj náležite vysvetlil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a z neho vyplývajúceho skutkového stavu a právneho stavu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa posúdil relevantné skutočnosti a okolnosti súhrnne a taktiež ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii bol dostatočne presvedčivý, rozhodnutie je prijateľné pre právnickú i laickú verejnosť, rovnako je racionálne, logické a spravodlivé. Argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný záver o nedôvodnosti žaloby. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iným než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné práve hodnotenie stavu veci.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi manželmi a najčastejšie k nemu dochádza po zániku manželstva, teda po rozvode. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku. V dohode sa má určiť, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, a ktoré vo výlučnom vlastníctve druhého manžela, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch. Ak majú byť predmetom dohody len hnuteľné veci, dohodu o ich vyporiadaní možno uzavrieť aj ústne alebo konkludentne. Ak je však predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú formu a podpisy účastníkov musia byť na dohode úradne osvedčené a je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľnosti. Vyporiadaním sa určí, ktoré vecí zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípade ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí hnuteľných a nehnuteľných tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy totiž nepatria podľa ust. § 143 Občianskeho zákonník do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s ich hospodárením a s potrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 13.04.2011, teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť. Z dohody je zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že dohoda nevykazuje znaky, pre ktoré by bolo treba ustáliť a usudzovať na neplatnosť právneho úkonu. Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, keď dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi nepovažoval za neplatný právny úkon.
Čo sa týka námietky žalobcu a poukazu na konanie vedené pod sp. zn. 27C/147/2012 z obsahu tohto spisu jasne vyplýva, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom od žalovanej z titulu plnenia z tejto dohody, v zmysle ktorej sa mu zaviazala zaplatiť 17.000,- Eur a zaplatila len 15.000,- Eur. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 16.08.2012, proti ktorému bol podaný odôvodnený odpor, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.12.2012 vyplýva, že žalobca žalobu vzal pred otvorením pojednávania späť čím došlo k zastaveniu konania a uznesenie č.k. 27C/147/2012-35 zo dňa 06.12.2012 nadobudlo právoplatnosť 13.12.2012. V tomto konaní vyslovený predbežný názor sudcu nie je pre súd v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu záväzný ani smerodajný a nevyvracia záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti podanej žaloby, ktoré rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a dôsledne odôvodnil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnej žalovane vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania žalovanej predstavujú sumu 69,91 Eur. Ide o odmenu za l úkon právnej pomoci, t.j. písomné vyjadrenie k odvolaniu 61,87 Eur, režijný paušál 1 x 8,04 Eur, k tomu § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov žalovanej súd zaviazal žalobcu zaplatiť k rukám advokáta žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.