Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-230-2015.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/230/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, O., pr. zast. JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, so sídlom Černyševského 26, Bratislava proti odporcovi: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, O., adresa na doručovanie: B. XX, O., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd z a k a z u j e odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako XX metrov od jej obydlia a miest, kde vykonáva prácu.
Súd z a k a z u j e odporcovi vstup do spoločných priestorov bytového domu J. XX v O., súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. V. a do bytu č. XX na X p. bytového domu J. XX v O., súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. V., a to po dobu 3 mesiacov.
Súd u k l a d á navrhovateľke povinnosť, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 13.4.2015 a doplneným podaním zo dňa 5.5.2015 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako XX metrov od jej obydlia a miest, kde vykonáva prácu. Zároveň požadovala odporcovi zakázať vstup do spoločných priestorov bytového domu na J. ul. č. XX v O. a do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v O., evidovanom na LV č. XXXX (v návrhu pravdepodobne opisnou chybou uvedené číslo LV ako XXXX) , kat. územie V.. Navrhovala tiež, aby jej súd uložil povinnosť podať návrh vo veci samej v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že je matkou odporcu a obaja sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v O., každý v X-ine. Vo ich vzťahoch došlo k dramatickému stavu, za situácie, kedy odporca psychickým nátlakom donútil navrhovateľku zaťažiť predmetný byt, aby si mohol zobrať úver, čo navrhovateľka pod nátlakom vykonala, avšak následne odvolala a zrušila. V dôsledku toho odporca navrhovateľku z bytu vyháňal a táto skončila na lekárskej pohotovosti kvôli psychickým problémom. Navrhovateľka podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Navrhovateľka sa dostala do ťažkého fyzického nátlaku odporcu v takej miere, že musela neskôr vyhľadať lekársku pomoc v ambulantnej forme. Odporca totiž na ňu vyvíjal psychický nátlak v takom rozsahu, že musela opustiť trojizbový byt na J. XX v O. a uchýliť sa na ubytovňu napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedeného bytu. Najprv ju vysťahoval do jednoizbového bytu na B. ul. č. XX v O., ktorého je vlastníkom. Z neho ju neskôr tiež vyhodil a psychický strach z odporcu jej nedovolil
sa vrátiť späť do jej bytu na J. ulici. Navrhovateľka v dramatickom psychickom rozpoložení so strachom pred synom sa ubytovala na ubytovni. Odporca jej umožnil zobrať si osobné veci z jednoizbového bytu na B.. Dňa XX.X.XXXX v čase cca XX,XX hod. na K. námestí na parkovisku pred predajňou O. sa odporca násilím zmocnil nákupu navrhovateľky a veci, ktoré mala vo vozidle, ktorého sa za použitia fyzického násilia tiež zmocnil a s jej vecami (nákup, šaty, masážny stôl) a nákupom jej kamarátky A. B., odišiel. Z uvedeného vyplýva, že sa týmto postupom snažil dosiahnuť svoje ciele psychickým násilím, ale aj fyzickým nátlakom a násilím urobiť z nej bezdomovkyňu. Uviedla, že psychické a nepravdivé útoky odporcu voči nej sú opakované a stupňujú sa. Prešli do fyzického útoku zo dňa XX.X.XXXX, pričom navrhovateľka má obavy o svoje zdravie a život. Napriek materským citom k synovi bola nútená uchýliť sa k podaniu trestného oznámenia. To vyjadruje zúfalstvo a stav, v ktorom sa nachádza. Vo veci samej navrhovateľka okrem návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu podá aj žalobu na ochranu osobnosti, ktorým súd nariadi odporcovi, aby sa zdržal fyzického kontaktu s navrhovateľkou, aby sa zdržal výrokov voči navrhovateľke, že rozbila svoju rodinu, že je zlá žena a že prišla o deti a o vnúčatá a aby napísal, podpísal a doručil navrhovateľke list znenia: „Moje výroky o tom, že si rozbila našu rodinu, že si zlá žena a že si prišla o deti a o vnúčatá sú nepravdivé a hlboko sa ti za ne ospravedlňujem. Ospravedlňujem sa ti za svoje správanie zo dňa XX.X.XXXX kedy som ti nastriekal do auta chemickú látku a vykrútil ti ruku.“
Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení k návrhu priložila tieto listinné dôkazy:
Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu sú účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi v podiele X bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v O., súp. č. XXXX.
Z listu vlastníctva č. XXXX súd tiež zistil, že na základe kúpnej zmluvy je odporca výlučným vlastníkom bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu na B. ul. č. XX v O., súp. č. XXXX.
Navrhovateľka ako poškodená prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa XX.X.XXXX podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, čo odôvodnila tým, že jej syn W. na ňu vyvíjal psychický nátlak v takom rozsahu, že musela opustiť byt na J. ul. XX v O. a uchýliť sa na ubytovňu napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou tohto bytu v X-ine. Najprv ju vysťahoval do bytu na B. ul. v O., ktorého je vlastníkom a z neho ju tiež neskôr vyhodil a odmietal jej umožniť ísť bývať späť do jej bytu na J.. V dôsledku tohto psychického nátlaku musela vyhľadať lekársku pomoc, brať lieky a skončila na ubytovni. Odmietol jej umožniť zobrať si svoje osobné veci z bytu na B.. Vyvíjal na ňu nátlak, aby súhlasila so zaťažením bytu na J. a keď nesúhlasila, vykonal tieto opatrenia voči jej osobe. Týmto postupom sa z nej snažil urobiť bezdomovkyňu. Dňa X.X.XXXX navrhovateľka doplnila trestné oznámenie tým, že uviedla, že v byte na J. ul. bývala do X.X.XXXX. Niekedy v decembri XXXX sa k nej nasťahoval syn s tehotnou priateľkou. Do tejto doby sa k nej syn správal striedavo slušne a vulgárne. Po ich nasťahovaní sa jeho správanie zhoršilo, syn ju začal intenzívne psychicky týrať, išla k psychiatričke, aby jej predpísala antidepresíva. Navštevuje psychiatra už dlhšiu dobu, ešte od spolužitia s bývalým manželom. Skoro každý deň jej hovoril, že je sprostá, že čo má v tej hlave, že rozbila svoju rodinu, povedal, že je zlá žena, že prišla o deti a o vnúčatá. Celé jeho konanie smerovalo k tomu, aby sa odsťahovala. Syn kúpil niekedy v decembri XXXX byt na B. ul. a chcel, aby sa tam presťahovala. Chcela, aby syn dal ten byt do poriadku, aby vymenil okná a vymaľoval, potom by bola ochotná sa tam presťahovať. Nič z toho napriek sľubom neurobil. Synovo správanie vyvrcholilo X.X.XXXX kedy synovi povedala, aby poriešil dvere na vstavanej skrini v byte na B. a on začal po nej nepríčetne ziapať so slovami: „ Dokedy budeš robiť problémy!“ a zároveň sa jej vyhrážal, že jej vezme auto I. M., ktorého je síce on vlastníkom, ale splácala ho ona. Jej v tej chvíli prišlo zle, ťažko sa jej dýchalo, celá sa triasla, ale on neprestával, dokonca na ňu chcel volať políciu. Sama sa snažila privolať políciu a poslali jej sanitku, ale nechcela ísť podať trestné oznámenie na syna, aby jej neublížil. Sanitka ju zobrala do nemocnice a tú noc prespala u kamarátky. Ďalší deň X.X.XXXX sa presťahovala do bytu na B.. Synovi napísala sms správu, že pokiaľ nepristúpi na jej podmienky predaja bytu na J., tak sa tam vráti späť a žiaden predaj nebude. Aj po to ju syn neustále psychicky týral a zariadil to tak, že asi niekomu zaplatil, aby jej dva dni a dve noci z neznámeho čísla vyvolával a pýtal sa jej, či sa dohodnú pravdepodobne na predaji bytu na J.. Následne prišiel do bytu na B. syn a chcel, aby opustila byt, lebo sa tam chce nasťahovať. Pýtala sa ho, kedy chce prísť, na čo povedal, že zajtra o XX,XX hod., ale nakoľko sa bála vrátiť do bytu na J., rozhodla sa ísť na slobodárku, kde bývala do XX.X.XXXX. Právnik jej vtedy povedal, že sa má vrátiť na J., lebo je to jej právo. Na J.
už syn nebýval. Počas jej pobytu na slobodárke sa jej syn telefonicky a sms správami vyhrážal, že jej vezme auto a vyzýval ju, aby byt na J. predala a aby prepísala auto na seba. Spočiatku syn nevedel, že býva na slobodárke, ale po tom, ako ju včera našiel, myslí si, že umiestnil pod značku jej auta nejaké sledovacie zariadenie, lebo jej zablokoval cestu autom, prišiel k nej a pýtal si kľúče od jej auta a trhal dole značky. Nechcela vystúpiť z auta, preto dnu striekol nejakú neznámu látku, na čo už musela vystúpiť a syn jej začal vykrúcať ruku, aby jej mohol zobrať kľúče od auta. Svedkom bola jej kamarátka, ktorá s ňou bola v aute p. A. B.. Napokon si syn auto zobral a odišiel. Do bytu na J. sa teda nedostala a išla ku kamarátke, ktorá zavolala XXX, prišli dvaja policajti a išli podať trestné oznámenie. Na otázky vyšetrovateľa odpovedala, že so synom a bývalým manželom bývali v byte na J. do r. XXXX. So synom mala dobré rodinné pomery, dokonca o neho mala strach, lebo sa pohyboval v podivných partiách. Po r. XXXX v byte bývala sama so synom, ale on chcel bývať sám a väčšinu času býval po podnájmoch až do r. XXXX. Ani v tom čase nemali medzi sebou problémy. Syn má komplikovanú povahu, vie, že fajčí marihuanu a nežije v realite, nikdy sa však neliečil. Syn ju začal intenzívne psychicky, ale nie fyzicky týrať od decembra XXXX a prejavovalo sa to tak, že syn sa jej vyhráža samovraždou, tým, že nemá peniaze na plastové okná, že nemá vôbec peniaze, že „naj..e auto“, jednoducho ju psychicky deptá. Tiež jej hovorí, že má vypadnúť z bytu, kričí na ňu a asi dvakrát jej povedal „je....á“, že ako sa opovažuje meniť svoje vlastné názory. Vyčíta jej, že je zlá žena, že nadávala na rodinu jeho priateľky, ktorá sa volá V. a k nej sa správa slušne. Povedal tiež, že ju spraví bezprávnou. Synovo správanie vníma dosť zle, berie lieky, antidepresíva, má z neho strach, že jej ublíži aj fyzicky, myslí si, že je schopný ju aj zabiť.
Navrhovateľka predložila zároveň niekoľko potvrdení polície o podaní ústneho oznámenia, a to zo dňa XX.X.XXXX o incidente pred predajňou O., zo dňa XX.X.XXXX, kedy navrhovateľka oznámila, že odo dňa X.X.XXXX do XX.X.XXXX v byte na J. ul. neznáma osoba nezisteným spôsobom bez zjavného použitia násilia a poškodenia zámkov dverí demontoval a premiestňoval rôzne veci z celého bytu do jednej izby a niektoré do bytu na B., okrem iného aj chladničku s mrazničkou, ktorej obsah vyložil na balkóne, čím jej vznikla škoda cca XX,- eur. Dňa X.X.XXXX podala ústne oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko ju od X.X.XXXX v rôznych časoch neznámy páchateľ obťažuje tým spôsobom, že jej telefonuje z neznámeho čísla na jej telefón, pričom po zdvihnutí sa nikto neozve, čím ju obťažuje a zároveň má obavu o svoj život.
Navrhovateľka k návrhu zároveň pripojila lekárske správy: zo dňa X.X.XXXX, kedy bola privezená na centrálny príjem Y., po hádke „s manželom“ roztrasená, tenzná (úzkostná, napätá), lakrimózna.(plačlivá). Ošetrujúci lekár tu uvádza nesúvislú výpoveď navrhovateľky a ako objektívny nález udáva, že pacienta leží na posteli, vyšetreniu sa postupne podrobuje, je lucidná, orientovaná, zvýšená tenzia, afektívna labilita, bez porúch vnímania. Myslenie koherentné, primeraného tempa, obsahovo orientovaná na konflikt v matrimóniu, bez bludov, bez suicidálnych myšlienok. Odporučil pokračovať v užívaní antidepresív, s vhodnou psychoterapeutickou intervenciou a kontrolou u ambulantnej psychiatričky. Dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX navrhovateľka absolvovala kontrolné vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii Q.. W., ktorá udáva diagnózu E (periodická depresívna porucha) a F XXX (adaptačná porucha, porucha prispôsobenia). V oboch prípadoch bol objektívny nález pacientky - lucidná, orientovaná, nálada depresívna, reaktívne prehĺbená po konflikte a slovnej hádke so synom, resp. s pretrvávajúcou problematikou narušených vzťahov so synom. V oboch prípadoch lekárka navrhovateľke predpísala medikamentóznu liečbu - K. a A..
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa § 76 ods. 1 písm. j) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 3 OSP súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Nejde teda o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektami. Predbežné opatrenie možno nariadiť v prípadoch: ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Prvý z uvedených dôvodov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. V druhom prípade ide o situácie, keď sa povinný subjekt správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci napr. v správaní toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Navrhovateľ tiež musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, to znamená že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.
Predbežné opatrenie o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo bytu môže byť nariadené nielen vtedy, ak odporca je vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia, v pozícii blízkej osoby podľa § 116 OZ alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará alebo ju vychováva. Toto predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia.
Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, no nedá sa vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí iných osôb.
Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o zrýchlené konanie. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
Výrok uznesenia, ktorým súd takúto formu predbežného opatrenia nariaďuje, musí znieť tak, že sa odporcovi nariaďuje, aby dočasne, t. j. po dobu uvedenú vo výroku, nevstupoval do domu alebo bytu, ktoré musia byť presne označené údajmi z príslušného katastra nehnuteľností. Časové vymedzenie je nevyhnutné, inak by sa dočasnosť zmenila na trvalý stav. Ohraničenie nebráni tomu, aby súd nariadil ďalšie predbežné opatrenie rovnakého druhu, ak sa ukáže, že pôvodne vymedzená doba nestačí na zabezpečenie účelu takého predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. j) OSP je novým druhom predbežného opatrenia prijatým zákonom č. 73/2015 s účinnosťou od 1.5.2015 bez úpravy prechodných ustanovení.
Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom navrhovateľkou predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka nárok na nariadenie predbežného opatrenia nateraz osvedčila, súd tak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia najmä z preventívnych dôvodov vyhovel. V danom prípade je podľa názoru súdu namieste dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko odporca je predovšetkým na základe podaného trestného oznámenia navrhovateľky dôvodne podozrivý z násilia voči blízkej osobe - svojej matke, s ktorou zdieľa, resp. z dôvodu podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu má možnosť zdieľať spoločnú domácnosť, i keď je zároveň výlučným vlastníkom bytu na B. ul. č. XX v O.. Preto súd odporcovi nariadil, aby dočasne, a to po obmedzenú dobu X mesiacov, nevstupoval do bytu, ktorého je podielovým spoluvlastníkom spolu s navrhovateľkou. Z predložených listinných dôkazov síce jednoznačne nevyplýva, do akej miery je konanie odporcu voči navrhovateľke násilné a úmyselné s cieľom poškodiť navrhovateľku, či nejde o takpovediac prehnané obavy navrhovateľky, ktorej konanie by bolo možné v niektorých situáciách považovať za provokáciu odporcu a neochotu k problémom svojho syna pristupovať rozumne a prispievať tak k spokojnému vzájomného spolunažívaniu. Objasnenie tejto spornej skutočnosti však presahuje dokazovanie v rámci rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia a bude tak predmetom trestného konania, príp. skúmania podmienok dôvodnosti v rámci konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva, či. konania o ochrane osobnosti. Je však tiež zrejmé, že podaním tohto návrhu navrhovateľka, ako jedna z vlastníčok predmetnej nehnuteľnosti oprávnená s ňou slobodne a bez zásahov disponovať, prejavila jednoznačne obavu v rámci spoločného užívania tejto nehnuteľnosti, nielen o svoje zdravie, ale aj o svoj život i keď fyzické násilie nebolo preukázané. Z listinných dôkazov rovnako vyplýva, že k atakom zo strany odporcu voči navrhovateľke má dochádzať najmä pri stretnutiach s ňou mimo predmetného bytu, ku ktorým dochádza predovšetkým z iniciatívy odporcu, preto súd vyhovel aj návrhu na obmedzenie približovania sa k navrhovateľke ako osobe, ktorej telesná a duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Podľa ustanovenia § 145 OSP o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 OSP a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha), a to len s odôvodnením v súlade s § 205 ods. 2 OSP (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne posúdenie veci).