Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-68-2015.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/68/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekučného konania oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX X. X., podnikajúci pod obchodným menom Y. G.- REMAX, so sídlom Mládežnícka 1889/27, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 33 897 549 o vymoženie pohľadávky 390,81 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 903/2013-1, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/684/2013-12 zo dňa 29. júla 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/684/2013-12 zo dňa 29. júla 2014 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,31 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje finančnými prostriedkami ani v hotovosti ani na účte. Na základe uvedeného exekučný súd exekúciu zastavil a v zmysle § 203 Exekučného poriadku oprávneného zaviazal na zaplatenie trov exekučného konania v prospech súdneho exekútora.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie. Namietal, že povinný po začatí exekučného konania dňa 27. júna 2014 uhradil sumu 390,81 Eur, pričom na základe uvedeného došlo dodatočne zo strany povinného k úhrade celej pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Namietal, že o tejto skutočnosti informoval súdneho exekútora mailom dňa 02. júla 2014. Uviedol, že nakoľko po začatí exekučného konania povinný uhradil pohľadávku, tým došlo k zániku exekučne vymáhaného nároku. V prípade, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva, exekútor však pokračuje vo vymáhaní trov exekúcie od povinného. Namietal, že neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie, a teda nebol ani dôvod zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd uvádza, že exekučný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia exekučného súdu a na zvýraznenie správnosti dodáva.
Súdna exekúcia je postup exekučných orgánov, predovšetkým exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (aj notárskych exekučných zápisníc a iných dohôd vyhlásených zákonom za exekučné tituly), vrátane vzťahov, ktoré vznikajú medzi týmito subjektmi na základe ich úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie judikovaného nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule.
Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 390,81 Eur s príslušenstvom na rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pobočka banská Bystrica č.k. 700-2111495313-GC04/13 zo dňa 15. mája 2013 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 102805 zo dňa 29. júla 2013 na vymoženie uloženej povinnosti 390,81 Eur, trov predchádzajúceho konania 0,00 Eur a trov exekúcie. Dňa 24. októbra 2013 bolo exekučnému súdu doručenie podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil relevantné skutočnosti pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor v oznámení uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, nedisponuje finančnými prostriedkami ani v hotovosti ani na účte. Navrhol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd rozhodne o zastavení exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.
Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného, reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade keď vymáhanie pohľadávky od povinného bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, by bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený. V uvedenom, teda možno vidieť tiež ochranu oprávneného pred zbytočným zvyšovaním trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého, účelom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Inak povedané nevyhnutnými predpokladmi pre vedenie exekúcie proti povinnému sú exekučný titul a majetok povinného. Na tom nič nemení právna úprava, ktorá upravuje premlčanie práva priznaného exekučným titulom. Pokiaľ nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie nemožno ich nahradiť vôľou oprávneného za účelom fakticky umelého prerušenia plynutia takejto lehoty. Takáto úprava pritom nie je v rozpore s právom oprávneného na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s právom na spravodlivé súdne konanie.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučné konanie teda nie je možné prerušiť. Toto je možné prerušiť len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný zákon napr. ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. V posudzovanej veci ale o taký prípad nejde.
Exekučný súd teda správne zastavil exekúciu, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Je povinnosťou súdu v prípade nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť, pričom sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Nakoľko exekučné konanie nemožno prerušiť, povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť vedenia exekučného konania toto viesť, súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
Mýlil sa odvolateľ keď namietal, že v prípade, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva, exekútor však pokračuje vo vymáhaní trov exekúcie od povinného. Exekučné konanie začína dňom dôjdenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa končí vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a v takom prípade je súdny exekútor povinný bezodkladne vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie (§60 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučné konanie končí aj rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku). Z uvedeného vyplýva, že kým nebola vymožená celá pohľadávka vrátane jej príslušenstva a trov exekúcie, tak konanie nemohlo skončiť bez toho, aby rozhodol súd o zastavení exekúcie. V danom prípade odvolateľ ani netvrdil, že boli vymožené trovy exekúcie. Ak súd exekúciu zastaví, súdny exekútor vráti poverenie súdu až potom, čo vymôže trovy exekúcie uložené rozhodnutím o zastavení exekúcie. S prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, boli naplnené zákonné predpoklady na rozhodnutie o trovách v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Zákon v tomto prípade neponecháva na úvahe súdu rozhodnutie o tom, kto bude znášať trovy exekúcie, ale jasne a nepodmienečne formuluje, že trovy exekúcie v takomto prípade znáša oprávnený. Exekučný súd preto správne na svoje rozhodnutie o trovách exekúcie zastavenej pre nemajetnosť povinného aplikoval § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.