Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-106-2014.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. T., t.č. na neznám mieste, zastúpená opatrovníkom ustanovený pre toto konanie Mgr. Michalom Dlugolinským, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľom AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátky Grob, v konaní o zaplatenie 694,75 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 51 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku upravenú v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.3.2010 týkajúcu sa záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 79,99 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 48,48 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolvingu poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi súhlas, veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť dohodu tejto dohody o poskytnutí služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 694,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 4.3.2010 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver 540 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach vo výške 30,66 eur. Na základe žiadosti žalovanej sa zmluvné strany dohodli na odklade splátok č. 14, 15 a 16 a tieto sa žalovaná zaviazala zaplatiť ako splátky 37, 38, 39. Žalovaná splátky riadne nesplácala, dostala sa do omeškania už s úhradou 1. splátky, napokon zaplatila len sumu 409,01 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 17 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo podľa § 565 Obč. zák. t.j. okamžitú splatnosť úveru.
Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 694,75 eur dňa 14.12.2011. Túto sumu neuhradila.
Keďže žalovaná si zásielky súdu nepreberala, jej pobyt nebolo možné zistiť, súd jej uznesením č.k. 4C/106/2014 zo dňa 4.12.2014 ustanovil z dôvodu pobytu na neznámom mieste opatrovníka v osobe Mgr. Michala Dlugolinského, VSÚ tunajšieho súdu.
Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Súd však konštatuje, že vedľajší účastník sa k meritu prejednávanej veci vôbec relevantne nevyjadril.
Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávanie sa nedostavili účastníci konanie, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané, právna zástupkyňa žalobcu neúčasť ospravedlnila faxovým podaním doručeným 19.5.2015 s tým, že nežiada odročenie a zároveň na podanej žalobe trvá. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení žalobcu, pripojených listinných dôkazov, najmä oznámením o zosplatnení z 13.11.2011, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.2010, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, históriou platieb - kartou klienta a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná dňa 2.3.2010 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorým žiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 540,- eur. Žalobca dňa 4.3.2010 podpísal uvedenú žiadosť, teda tohto dňa došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 540,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 36 mesačnými splátkami, splatnými k 31. dňu v kalendárnom mesiaci po 30,66 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov bola dohodnutá na 563,76 eur, RPMN za úver činila 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanej revolving vo výške 309,05 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dohodnutá na 426,79 eur s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu 56,12 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,45 %. Na druhej strany zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou sa žalobca zaväzuje povoliť žalovanému odklad najviac 3 splátok a žalovaná sa zaväzuje zaplatiť odplatu za poskytnutie služby, a to vo výške 79,99 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 48,48 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Podľa karty klienta bola žalovanej reálne vyplatená suma 460,01 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutým úverom a odmenou za povolenie odkladu splátok. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 409,01 eur.
Podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov zverejnený Národnou bankou Slovenska pre mesiac marec 2010 bol vo výške 12,66 %
Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy (k 31.02.2008), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.
Súd po preskúmaní okolností uzavretie úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v návrhu a na jeho listinách. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky, kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok s presne určenou výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v bode 8 upravujúcom možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a splátky revolvingového úveru. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 36 mesiacov, ale neposkytol mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver.
Zmluva o úvere ako typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa pri svojej obchodnej činnosti, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania boli údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj keby súd považoval údaj v oznámení o schválenom úvere zo dňa 4.3.2010 o dátume splatnosti poslednej splátky úveru za údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z predložených dokladov, najmä zo zmluvy o úvere, súd nemal preukázané, že by táto obsahovala aj údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto zmluva obsahuje iba výšku celkovej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky.
Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaná je povinná zaplatiť iba sumu, ktorú si požičala.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanej bol schválený úver vo výške 540,- eur, skutočne vyplatená jej bola suma len 460,01 eur. Z platobnej história vyplýva, že žalovaná uhradila spolu sumu 409,01 eur. Pre účely posúdenia, akú sumu má žalovaná zaplatiť žalobcovi je dôležité posúdenie, či dohoda o povolení odkladu splátok je platná, resp. či odplata za túto službu je primeraná.
Z bodu 8 zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil požičané finančné prostriedky. Odplata za odklad splátok úveru bola dohodnutá vo výške 79,99 eur, čo predstavuje 87,05 % zo súčtu 3 splátok, odklad ktorých by sa mal povoliť. Odklad splátok je dlžníkovi povolený bez schválenia veriteľa iba v prípade dlhodobej nezamestnanosti alebo pri skončení jeho pracovného pomeru, v ostatných prípadoch sa na odklad splátok vyžaduje schválenie veriteľa. Za povolenie odkladu splátok dlžník platí hneď pri uzavretí zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či reálne požiada o odklad splátok, resp. či mu vôbec bude odklad povolený. Dlžník teda platí za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusí byť poskytnutá, resp. o ktorú ani nemusí požiadať a využiť ju. Dohoda o odklade splátok je pritom formulárová písaná drobným čiernym písmom na sivom podklade, čo podstatne sťažuje jej čitateľnosť (aj keď sivý podklad mal
byť zrejme vyznačením, že ide o nejakú dohodu nad rámec úverovej zmluvy, resp. označením textu samostatnej dohody, v konečnom dôsledku čierne písmená na sivom podklade sťažujú jej čítanie).
Aj keď v tejto dohode je ustanovenie o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z úradnej činnosti súdu je známe, že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní k uzavretiu tejto dohody. Z úradnej činnosti súdu je známe, že odplaty za odklad splátok, ktorý nakoniec dlžník ani nemusí využiť, resp. mu nemusí byť povolený, sa pritom pohybujú v rozpätí od cca 50 - 70 % sumy predstavujúcej súčet 3 splátok. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že takáto dohoda je neprijateľná, a teda neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. túto podmienku zároveň uviedol aj do výrokovej časti tohto rozsudku. Súdu z úradnej činnosti je známe, že uvedená podmienka bola vyhlásená za neplatnú viacerými rozsudkami súdov napr. č.k. 6C/55/2013 zo dňa 10.2.2014 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2015. Rozsudok bol potvrdený KS v Prešove rozsudkom 20Co99/2014 zo dňa 31.3.2015.
Súd preto na jej neprijateľnosť musí prihliadať.
Ako už bolo uvedené, žalovaná doposiaľ uhradila celkovo sumu 409,01 eur a bolo jej vyplatených 460,01 eur, teda rozdiel, ktorý by mala doplatiť, predstavuje sumu 51 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd žalovanú zaviazal a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (12,66 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,03 % považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 5-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.
Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Úrok takmer 5-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov poskytovaný obchodnými bankami podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.
Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto má žalobca právo požadovať úroky z omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej (t.j. k 14.12.2011) bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00%, čiže v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase omeškania žalovanej môže žalobca požadovať úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako bola základná sadzba Európskej centrálnej banky. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zmysle tejto právnej úpravy, súd mu priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške, a to zo sumy, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 694,75 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia 51,- eur, čo vo vzťahu k celkovo uplatňovanej sume predstavuje 7,30 %. Žalovaná bola teda úspešná v prevyšujúcej časti, t.j. v rozsahu 92,70%. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu by mala právo na náhradu trov konania, avšak
žiadne si neuplatnila, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. To sa týka ja trov vedľajšieho účastníka, ktorý si trovy neuplatnil a naviac, tento iba oznámil súdu vstup do konania, ale k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril a teda pre obranu žalovanej v podstate nič neurobil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.