Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-824-2014.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Subarea
10Er/824/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, Praha, IČO:26429705 právne zastúpený: Fridrch Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:36 864 421 proti povinnému: E. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom D., G. XXX/XX o zaplatenie 831,21 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd z r u š u j e výrok predbežných trovách exekúcie upovedomenia o začatí exekúcie EX 29548/2014 zo dňa 6.10.2014 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 831,21 € s príslušenstvom, keď poukazoval na rozsudok tunajšieho súdu 5C/203/2013-48 zo dňa 26.3.2014 (ďalej len citované rozhodnutie).
Poverením tunajšieho súdu 10Er/824/2014-8 zo dňa 29.7.2014 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 (ďalej len exekútor).
Dňa 17.10.2014 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 29548/2014 zo dňa 6.10.2014.
Dňa 29.10.2014 boli exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých uviedol, že je tri mesiace nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 202 €. Pohľadávku vo výške 831,21 € uznáva a chcela by ju splácať po 20 €. Zároveň napadla i trovy exekúcie vo výške 636 €.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do štrnásť dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).
Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku ), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady
Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.
Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
Predbežné trovy exekúcie sú úplne odlišným inštitútom ako je primeraný preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov obsiahnutý v § 31 ods. 2 a § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, tiež v § 24 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Predbežné trovy exekúcie smerujú vždy proti povinnému na rozdiel od primeraného preddavku, ktorý smeruje voči oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie budú vo väčšine prípadov korešpondovať s trovami exekúcie ako takými, to znamená, že exekútor v upovedomení o začatí exekúcie bude vypočítavať trovy exekúcie s konečnou platnosťou, avšak vzhľadom na možnú zmenu v exekučnom konaní túto sumu stanovuje predbežne, nakoľko nie je vylúčené, že počas vykonávania exekúcie vzniknú ešte ďalšie trovy. Súd pri rozhodovaní o námietkach vychádza z obsahu námietok vznesených v lehote účastníkom konania. Keďže aj pri tomto ustanovení platí zásada, že sa uhrádzajú len účelne vynaložené trovy, súd v rámci námietkového konania posudzuje správnosť a účelnosť vyrubených predbežných trov exekúcie.
V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Exekučné konanie začalo dňa 20.6.2014, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi. Povinný v námietkach žiadnym spôsobom neuviedol také okolnosti, ktoré mali nastať po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania (t.j. v čase od 26.3.2014 do 20.6.2014) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Namietané skutočnosti nijakým spôsobom nezapríčinili to, že by vymáhaná pohľadávka zanikla po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia iba v takomto prípade sú námietky dôvodné. Tvrdenia o tom, že povinná je nezamestnaná nie sú dôvodné na vyhovenie námietkam, zároveň vlastne povinná uznala celú pohľadávku, ktorú by bola ochotná splácať. V štádiu exekučného konania sú tieto skutočnosti irelevantné, keďže ako bolo konštatované vyššie, nie je s nimi spojený žiaden následok predpokladaný § 50 Exekučného poriadku.
V danom prípade sa súd zaoberal správnosťou a účelnosťou vyrubených predbežných trov exekúcie so záverom, že je potrebné výrok o ich vyčíslení v upovedomení o začatí exekúcie EX 29548/2014 zo dňa 6.10.2014 zrušiť pre ich nepreskúmateľnosť a nejasnosť z akej sumy exekútor pri ich výpočte vychádzal. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1, §5 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vyplýva, že exekútor má nárok na odmenu vo výške 20% z vymoženej pohľadávky, pričom sa za vymoženú pohľadávku považuje suma, ktorá je uvedená v poverení a ku ktorej nemožno v žiadnom prípade pripočítavať výšku príslušenstva istiny. Svoje tvrdenie súd opiera i o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 12/2009, v ktorom uviedol nasledovné: „Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení (§ 4 ods. 2 vyhlášky) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Za vymáhanú sumu je treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona, že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom skutočne vymožená peňažná suma.“ V zmysle týchto intencií by exekútorovi prislúchala odmena vypočítaná zo sumy 831,21 €, pričom 20% z tejto sumy tvorí suma 166,24 € a nie suma 493,40 €, ako ju v upovedomení vyčíslil exekútor. Avšak ako predbežné trovy je nutné určovať trovy ako pri upustení od vykonania exekúcie, t.j. vo výške 10% z vymoženej sumy, teda 10% zo sumy 831,21 € čo predstavuje sumu 83,12 €. Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.