Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zast. JUDr. Milanom Malatom, advokátom, konateľom, Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 555 777, o zaplatenie 1 369,98 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 369,98 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 13.12.2018 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1 369,98 eur z titulu náhrady škody.

2. Dňa 27.09.2018 prišlo ku škodovej udalosti, keď žalovaný realizoval kosenie krajnice, a z kosačky odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo poisteného motorového vozidla poškodeného.

3. Celková výška škody predstavovala sumu 1 519,98 eur. Žalobca po odpočítaní spoluúčasti nahradil Martinovi Jesenskému škodu vo výške 1 369,98 eur.

4. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 16.6.2020 platobným rozkazom sp.zn. -41, v ktorom žalovanému Správa ciest Košického samosprávneho kraja uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi ČSOB Poisťovňa, a.s. sumu 1 369,98 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. Dňa 27.9.2018 v dopoludňajších hodinách prechádzalo motorové vozidlo značky TOYOTA evidenčné číslo G. XXXEO úsekom cesty III/3343 medzi obcami Čaňa a Haniska, ktorého držiteľom bol t.č. O. M. (ďalej aj ako „poškodený“).

7. V uvedenom čase na uvedenom mieste žalovaný realizoval kosenie krajnice, pri ktorom mal údajne z kosačky odletieť kameň, ktorý mal podľa tvrdení žalobcu poškodiť čelné sklo poisteného motorového vozidla poškodeného.

8. Zamestnanec žalovaného-vodič vozidla značky ZETOR, evidenčné číslo G. XXXAC však tak ako je to uvedené v Zázname o dopravnej nehode zo dňa 27.9.2018 celkom jasne uviedol, že si nebol vedomý zavinenia predmetnej škodovej udalosti. Na celej veci je však podstatné hlavne to, že z obsahu tohto dokumentu zároveň vyplýva, že zamestnanec žalovaného sa na Záznam len podpísal, aj to len v kontexte kľúčového tvrdenia v zmysle ktorého uviedol, že odmietal akékoľvek jeho zavinenie.

9. Povedané inak, predložený Záznam o dopravnej nehode absolútne nič nepreukazuje a je maximálne skutkovým tvrdením poškodeného, ktoré však samo o sebe nemôže byť spôsobilým dôkazom na preukázanie priebehu škodovej udalosti tak, ako to robí žalobca.

10. Z obsahu podanej žaloby pritom celkom jasne vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno, nakoľko vo svojom návrhu nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci priebeh škodovej udalosti.

11. Zhrnúc vyššie uvedené podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal skutočnosť, že ku škode došlo spôsobom ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu a tým pádom nie je preukázaná ani zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu.

12. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má žalovaný pochybnosť aj o odôvodnenosti rozsahu vykonaných opráv uvedených vo faktúre z pohľadu ich opodstatnenosti, ako aj primeranosti ich ceny.

13. Žalobca uviedol, že z kosačky odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo poisteného motorového vozidla poškodeného. Z faktúry č. 2018076 spoločnosti AUTO S line s.r.o. však vyplýva, že opravovaná bola aj kapota predmetného motorového vozidla.

14. Predmetná faktúra je zároveň jediným dôkazom, ktorým sa žalobca snaží preukázať odôvodnenosť a rozsah poškodenia motorového vozidla, za ktoré vyplatil poškodenému poistné plnenie.

15. Žalovaný považuje za podstatné zdôrazniť, že bolo úlohou žalobcu ako poisťovateľa riadne preverovať opodstatnenosť vykonaných opráv nielen čo sa týka ich rozsahu ale aj výšky, čo však podľa názoru žalovaného neurobil.

16. Ak by tak bol učinil, bol by podľa názoru žalovaného nútený skúmať očividné nadhodnotenia položky týkajúcej sa počtu hodín potrebných na opravu kapoty na jednom odrazenom kamienku.

17. Žalobca však vo všeobecnosti žiadnym spôsobom nepreukázal nevyhnutnosť a opodstatnenosť jednotlivých položiek uvedených vo faktúre, napríklad nevyhnutnosť výmeny čelného skla, skutočnosť, či táto výmena bola nevyhnutná práve za typ čelného skla, ktorý je uvedený vo faktúre, či rozsah prác uvedených vo faktúre zodpovedá poškodeniam a pod.

18. Je pritom povinnosťou žalobcu riadne zdokladovať svoj nárok a preukázať rozhodné skutočnosti preukazujúce jeho opodstatnenosť čo do jeho základu ale aj výšky.

19. Žalobcom predložené dôkazy pritom absolútne neosvedčujú dôvodnosť žaloby.

20. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

21. Žalobca ČSOB Poisťovňa, a.s. uzatvoril s O. M. Poistnú zmluvu AUTO PARTNER č. 6110062623, ktorým vzniklo havarijné poistenie motorového vozidla TOYOTA GT86.

22. Žalobca ČSOB Poisťovňa, a.s. sa zaviazal nahradiť O. M. škodu v prípade vzniku dojednanej poistnej udalosti a O. M. sa zaviazal platiť pravidelné splátky poistného.

23. Dňa 27.09.2018 prišlo ku škodovej udalosti, keď žalovaný realizoval kosenie krajnice, a z kosačky odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo poisteného motorového vozidla poškodeného.

24. Celková výška škody predstavovala sumu 1 519,98 eur. Žalobca po odpočítaní spoluúčasti nahradil O. M. škodu vo výške 1 369,98 eur.

25. Podľa ust. , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

26. Podľa ust. , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

27. Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

28. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

29. V ustanovení odseku 2 § 420 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou. (Podľa pôvodného znenia § 421 to platilo len vo vzťahu pracovníka k organizácii.) Terajšie znenie odseku 2 je formulované oveľa širšie ako pôvodné znenie, pretože v odseku 2 sa ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru. Formulácia je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru.

30. V odseku 1 § 420a je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V prípade právnickej osoby, najmä pri obchodných spoločnostiach, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.

31. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predstavuje osobitné zákonné ustanovenie, ktoré zvýrazňuje snahu zákonodarcu chrániť proti zásahom z rôznych druhov prevádzkovej činnosti. Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosť - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok.

32. V odseku 3 § 420a je upravený liberačný dôvod toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. V zmysle tohto ustanovenia sa nezodpovedá vtedy, keď škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a.

33. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena, keď je to naopak žalovaný, ktorý musí s ohľadom na prevádzkovú povahu preukázať, že škoda vznikla inak.

34. Za škodu vzniknutú v dôsledku prevádzkovej činnosti zodpovedá ten, kto ju spôsobil bez ohľadu na to, či bol s poškodeným vo zmluvnom vzťahu (NS ČR Sou R NS č. C2152 - NS sp. zn. ).

35. Je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR zo dňa 28.03.2013, ktoré uvádza: „Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere

- nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

36. Z vyššie citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že pre náhradu škody sú rozhodujúce náklady potrebné na opravu vozidla o stavu, v akom bolo pre škodovou udalosťou. Sama skutočnosť, že čelné sklo poškodeného vozidla nemuselo dosahovať cenu, za ktorú sa realizovala jeho výmena, nie je podstatná, nakoľko takáto oprava bola vzhľadom na cenu celého vozidla účelná a zároveň nevyhnutná, nakoľko vozidlo s poškodeným čelným sklom nie je možné ďalej prevádzkovať.

37. Pre určenie výšky škody sú rozhodujúce skutočné náklady na jej odstránenie, nie vlastná cena čelného skla a poškodených súčastí, a to najmä z dôvodu, že poškodené čelné sklo predstavuje prekážku, bez ktorej nie je možné vozidlo prevádzkovať.

38. Je potrebné zvýrazniť, že z predloženého Záznamu o dopravnej nehode je nepochybné, že obsahuje viditeľné poškodenia prednej kapoty a čelného skla.

39. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom ( až 449). Ustanovenie je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť.

40. Zníženie náhrady škody je viazané na niekoľko podmienok: Prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, a prihliadne pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Z toho, že zákon vyzdvihuje iba osobné a majetkové pomery fyzických osôb by sa dalo usudzovať, že zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi, a v prípade, keď ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami (napr. nepozná inštitút zníženia náhrady škody) alebo o vzťah

medzi občanom ako poškodeným a právnickou osobou ako škodcom by malo byť zníženie náhrady škody skôr výnimkou.

41. Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o škody spôsobené v rámci objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či škodca prípadne nekonal úmyselne, aj keď zavinenie nie je podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu.

42. V danom prípade súd dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady na zníženie náhrady škody.

43. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1 369,98 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 13.12.2018 až do zaplatenia.

44. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).