Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-116-2014.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, v právnej veci navrhovateľa: O. S., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX/X, K., proti odporcovi: K. S., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX/X, K., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. S., R.. X.X.XXXX a maloletému A. S., R.. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov K.Á. S., R.. XX.XX.XXXX a O. S., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX C. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sobotište, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Maloletý S. S., R.. XX.XX.XXXX a maloletý A. S., R.. XX.XX.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté deti budú každý týždeň od utorka od 20:00 hod do piatka do 15:00 hod v osobnej starostlivosti navrhovateľky a každý týždeň od piatka od 15:00 hod do utorka do 20:00 hod v osobnej starostlivosti odporcu.
Navrhovateľka je povinná v stanovený čas deti riadne pripraviť a odovzdať odporcovi v mieste bydliska navrhovateľky a odporca je povinný v stanovený čas deti vrátiť navrhovateľke v mieste bydliska navrhovateľky.
Výživné sa navrhovateľke a odporcovi neurčuje.“
III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti k mal. S. a mal. A.. Uviedla, že manželstvo uzatvárali z lásky, po štvorročnej známosti. Ďalej uviedla, že ona je skôr spoločenský typ, snaží sa udržiavať rôzne sociálne kontakty a odporca je samotár, ktorý väčšinu času trávi doma, alebo v úzkom kruhu ľudí zameraných na ezoteriku. Ďalej uviedla, že začala pracovať počas rodičovskej dovolenky, čo odporca najskôr podporoval, ale neskôr mu to začalo prekážať. Rok 2013 bol sprevádzaný hádkami, navštevovali i manželskú poradňu, tu však pochopila, že spolužitie s odporcom je nemožné, koncom decembra 2013 odišla aj s deťmi bývať do podnájmu, kde býva až doteraz.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, mal záujem s navrhovateľkou obnoviť spolužitie, avšak len za predpokladu, že preruší kontakty so svojimi priateľmi. Uviedol, že po narodení maloletého S. navrhovateľka začala s podnikateľskými aktivitami, neskôr si začala diaľkovo robiť maturitu, spočiatku navrhovateľku podporoval a preberal na seba povinnosti v domácnosti. Navrhovateľka začala pracovať mesiac po narodení syna A.. Bol toho názoru, že manželstvo stroskotalo na tom, že odporkyňa začala podnikať s V. J.J. O. N. Š., koncom roka 2012 si zobrali úver pre N. Š., tento ho neskôr prestal splácať a v súčasnej dobe ho splácajú spolu s navrhovateľkou. Navrhovateľka koncom decembra 2013 odišla s deťmi do podnájmu, kde býva do toho času. Odporca vo svojej výpovedi v konečnom dôsledku uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, navrhol aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu, rodných listov, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správy o príjme odporcu, správy referátu poradensko- psychologických služieb, daňového priznania navrhovateľky za rok 2014, pričom zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX C. I.. U oboch išlo o manželstvo prvé. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese: K., I. XXX/X. Z manželstva pochádza mal. S., R.. XX.XX.XXXX O. K. A., R.. XX.XX.XXXX.
Z výsluchu účastníkov súd zistil, že nevedú spoločnú domácnosť od decembra 2013, kedy odporkyňa odišla, účastníci spolu nehospodária, intímne sa netýkajú. Navrhovateľka videla príčinu rozvratu ich vzťahu v rozdielnych povahách, pričom ona je spoločenský typ, snaží sa mať kontakty i s inými ľuďmi, následne začala podnikať, odporcovi začalo uvedené vadiť, čo v konečnom dôsledku riešil aj fyzickým násilím. Odporca príčinu rozvratu manželstva videl v tom, že spočiatku nevedel prejaviť emócie, bol nejaký zablokovaný, snažil sa však navrhovateľke pomáhať v domácnosti, aj so starostlivosťou o deti. Odporca opätovne poukazoval na podnikanie navrhovateľky a na ľudí s ktorými navrhovateľka podniká a videl príčinu rozvratu ich vzťahu v týchto ľuďoch a v podnikaní navrhovateľky. Odporca vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva s navrhovateľkou, na pojednávaní dňa 13.01.2015 s rozvodom manželstva súhlasil.
Zo správy z konzultácií Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 30.03.2015 vyplynulo, že účastníci súhlasili s možnosťou striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, maloleté deti dokážu profitovať z oboch výchovných prostredí a na súčasný spôsob starostlivosti sa už adaptovali.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že manželstvo si neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Manželský zväzok je v súčasnosti len formálny. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2013, nehospodária spolu a dlhodobo sa intímne sa nestýkajú. Súd dospel k záveru, že príčinou rozpadu manželstva je rozdielnosť pováh účastníkov, takto príčinu rozvratu manželstva videla i navrhovateľka. Odporca mal počas spolužitia účastníkov odlišný názor na podnikanie navrhovateľky, ako samotná navrhovateľka, na trávenie voľného času navrhovateľkou, ako aj na okruh jej známych a obchodných partnerov, čo spôsobilo vzájomné hádky a odcudzenie účastníkov, ktoré už nevedeli napriek odbornému poradenstvu prekonať. Rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože o deti zabezpečujú starostlivosť obidvaja rodičia, každý v svojej domácnosti, maloleté deti tak nie sú vystavované konfliktným situáciám, ku ktorým dochádzalo medzi rodičmi. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom účastníci uzatvorili rodičovskú dohodu. Vzhľadom na to, že predmetná rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, súd túto schválil. Maloleté deti sa nachádzajú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov už dlhšiu dobu, takého rozhodnutie o zverení maloletých deti je v ich záujme. Maloleté deti sú vychovávané obidvoma rodičmi takmer v rovnakom rozsahu, rodičia detí ohľadne starostlivosti o maloleté deti spolu komunikujú v potrebnom rozsahu. Výživné zo strany navrhovateľky ani odporcu nebolo určené s poukazom na ich príjmy. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu navrhovateľky, ktorá je súkromnou podnikateľkou a podľa jej vyjadrenia dosahuje príjem cca 500,- až 550,- Eur mesačne. Odporca je zamestnaný s príjmom 877,90 Eur vrátane daňového bonusu na obidve deti.
Na žiadosť rodičov súd styk rodičov s mal. deťmi neupravil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva. Súd nevzhliadol dôvod rozhodnúť o náhrade trov konania podľa druhej vety tohto ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.