Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-604-2012.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/604/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 674, 84 eur predstavujúcu majetkovú škodu zodpovedajúcu istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 134, 97 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V podaní 29.01.2015 navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Európskeho súdneho dvora o prejudiciálnej otázke vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie. Poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie je daná 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd Nitra uznesením z 25.10.2012 č. k. 6NcC/556/2012 - 10 prikázal vec na prejednanie Okresnému súdu Levice.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnil žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania. Svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil a navrhol prerušiť toto konanie až do rozhodnutia európskeho súdu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Súd konal vo veci preto, že návrh na prerušenie konania nie je prekážkou, pre ktorú by súd nemohol uskutočniť vo veci pojednávanie a rozhodnúť mohol aj v neprítomnosti účastníkov na základe listinných dôkazov. Nie je vylúčené, aby súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní vo veci samej. Súd rozhodol bez vypočutia účastníkov na základe listinných dôkazov, ktoré dostatočne preukázali skutkový stav.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné v hodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Žalobca podal návrh na prerušenie konania, ktorý nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom ( § 42 ods. 1 O. s. p. ), nakoľko však nejde o podanie vo veci samej, súd sa návrhom zaoberal.
Podľa názoru súdu nie je daný žiadny dôvod na to, aby toto konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Ako z návrhu žalobcu vyplýva, vo veci sp. zn. 7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva ( aj ) voči Slovenskej republike a prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Súd nepovažuje za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym súdom, preto návrh na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie v uvedenej veci nie je významné pre toto konanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou z 27.09.2012 a celým obsahom súdneho spisu, najmä uznesením ( čl. 10 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 23 ), návrhom žalobcu na prerušenie konania ( čl. 44 ) a exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/555/2011 a zistil tento skutkový stav :
Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 19.05.2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 126 eur s prísl. voči povinnému Y. P.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 8399/11. Dňa 02.08.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 30.09.2011 č. k. 11Er/555/2011 - 11 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.10.2011. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 21598/09 z 20.01.2010, ktorým povinného zaviazal na zaplatenie 126 eur, zmenkový úrok z omeškania 0, 25 % denne od 17.06.2009 do zaplatenia a 6 % zákonným úrokom ročne od 21.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov exekučného súdu spočívajúcom v nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2 Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 02.08.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol uznesením 30.09.2011. Možno súhlasiť so žalobcom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, avšak v danom konkrétnom prípade zákon ani nestanovuje lehote, do ktorej má súd rozhodnúť. S poukazom na ust. § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v danom prípade súd nebol viazaný zákonnou lehotou pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval zákonnosť exekučného titulu, čo však rozhodne nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože postupoval v súlade so zákonom. Takýto postup súdu vyplýva priamo z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a aj exekučný titul, a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, a ak žiadny rozpor nezistí, udelí exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom pri tomto postupe nie je viazaný lehotou. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol rozhodcovský rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť v lehote 15 dní o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Naopak ale ukladá exekučnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu z 30.09.2011 vyplýva, že oprávnený sa domáhal plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol z tých podstatných dôvodov, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup stanovený právnymi predpismi. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by súd postupoval nesprávne, keď skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby mohol exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Naopak, súd by postupoval nesprávne práve vtedy, ak by povolil vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom. V danej exekučnej veci však súd konal a rozhodol v zákonnej lehote, pričom pred rozhodnutím skúmal, či sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohol byť exekučný titul vykonaný. Nakoľko zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu istina nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu pre prekážku veci rozhodnutej, toto tvrdenie je neopodstatnené, nakoľko rozhodcovský rozsudok sa stal nevykonateľným a teda neúčinným paaktom. Žalobca ani nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu škoda v žalovanej výške vznikla
Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy premlčanie nároku, keďže žiadosť o udelenie poverenia prišla k súdu 02.08.2011 a súd má z celého radu obdobných žalôb za preukázané, že návrh na predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, bola podaná 23.04.2012. Žaloba o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca 27.09.2012. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.
S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 20.05.2015