Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-51-2009.pdf
PDF · 177.99 KB
No categories available
10Cb/51/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa BARTTRADE, s.r.o., IČO: 36 253 570, Pásová 10/8009, 917 05 Trnava, zastúpený JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou, Líščie nivy 23, 821 08 Bratislava, proti odporcovi STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., IČO: 34 116 125, Pezinská 56, 901 01 Malacky, zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o., IČO: 36 854 107, Vodná 20, 949 01 Nitra, o zaplatenie 18.583,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 4.149,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 9.746,91 € právnemu zástupcovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 05.12.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 50.586,11 Eur (1.523.957 Sk) s príslušenstvom titulom nezaplatenia vystavených faktúr znejúcich na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006, neskôr zo dňa 27.11.2006. Predmetom uzatvorených zmlúv o spolupráci bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal odporca príležitosť uzavrieť s tretími osobami kúpne zmluvy vedúce k predaju stavebného materiálu podľa aktuálnej ponuky odporcu, pričom odporca sa zaviazal zmluvou zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú províziu. K zmluve zo dňa 02.02.2006 boli uzatvorené Obchodné podmienky upravujúce výšku zliav, ktoré bude odporca poskytovať tretím osobám na jednotlivé druhy stavebného materiálu a výšku provízie, ktorú bude odporca platiť navrhovateľovi po uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou. Navrhovateľ s odporcom dňa 27.11.2006 uzatvorili novú Zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorej predmet bol totožný s predchádzajúcou zmluvou s tým, že boli presnejšie a podrobnejšie upravené niektoré podmienky spolupráce. Obchodné podmienky po uzatvorení novej zmluvy zostali nemenné, teda ostali v platnosti. V súlade s uzatvorenou zmluvou vyvíjal navrhovateľ také aktivity, ktoré viedli k tomu, že jeho klienti, držitelia navrhovateľom vydaných kariet, nakupovali od odporcu v jeho predajniach rôzne druhy stavebného materiálu za zvýhodnené ceny a za túto činnosť vyúčtoval navrhovateľ odporcovi dohodnutú províziu. Povinnosťou odporcu bolo v zmysle článku 4 bod 3 zmluvy, aby navrhovateľovi pravidelne a pravdivo, najneskôr do 5-teho dňa nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, písomne oznamoval celkové množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet vydaných navrhovateľom v priebehu príslušného kalendárneho mesiaca. Na základe týchto údajov odporcu navrhovateľ bol oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie svojej provízie. V mesiaci máj roku 2007 navrhol odporca navrhovateľovi zmenu zliav, ktoré mali byť poskytované na jednotlivé druhy stavebného materiálu, tie však neboli zo strany navrhovateľa akceptované. Následne začal odporca vracať navrhovateľovi jednotlivé faktúry na zaplatenie provízie neuhradené a žiadal ich opätovné vystavenie v zmysle
ním navrhovaných podmienok. S týmto postojom odporcu navrhovateľ nesúhlasil. Odporca súčasne začal porušovať uzatvorenú zmluvu s tým, že si neplnil svoje povinnosti v zmysle článku 4 bod 3 zmluvy, teda navrhovateľa neinformoval pravdivo a včas o nákupe stavebného materiálu klientmi navrhovateľa, držiteľmi kariet vystavených navrhovateľom. Preto navrhovateľ opakovane informoval odporcu o vzniknutej situácii (ústne aj písomne) a žiadal o vykonanie nápravy. Nakoľko však odporca v porušovaní zmluvných podmienok pokračoval, navrhovateľ upozornil odporcu na možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty zakotvenej v článku 6 Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.11.2006. Odporca si svoju povinnosť nesplnil aj napriek opakovanej výzve navrhovateľa, preto tento pristúpil k vystaveniu faktúr znejúcich na vyčíslené zmluvné pokuty za porušenie obchodných podmienok. Vzájomným započítaním pohľadávok celkový dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavoval výšku 1.523.957,- Sk, ktorý odporca odmietol uznať.
Okresný Malacky vydal dňa 30.12.2008 platobný rozkaz č.k.: 18Rob/1252/2008-70, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz v celom rozsahu zo zákona zrušil. V odôvodnení odporu odporca uviedol, že obchodné podmienky zo dňa 02.02.2006 boli medzi účastníkmi dohodnuté v Zmluve o obchodnej spolupráci zo dňa 02.02.2006. Táto zmluva však bola účastníkmi nahradená Zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006, ktorá neobsahuje žiadny odkaz na predmetné ani žiadne iné Obchodné podmienky. Odporca nesúhlasil s uplatňovanou zmluvnou pokutou, ktorá podľa § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu, naviac nemá oporu v uzatvorenej zmluve, nakoľko pri jej uzatvorení nebolo dohodnuté, že zmluvná pokuta sa bude vypočítavať z obratu, ktorý dosiahne odporca s tretími osobami , držiteľmi kariet na zľavu. Takýto výpočet nekorešponduje ani s požiadavkou na primeranosť zmluvnej pokuty. Odporca mal za to, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s určitosťou a zrozumiteľne v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda výška zmluvnej pokuty, ako aj spôsob jej určenia, nebol vyjadrený jednoznačne, preto mal toto ustanovenie zmluvy za neplatné (rozsudok NS SR č. M Obdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003). Neplatnosť tohto ustanovenia súčasne vyjadril s pojmom „obrat“, ktorý nie je zrozumiteľne a určito v zmluve definovaný, preto si navrhovateľ tento pojem vykladal po svojom a účtoval si tak neprimeranú a neprijateľnú výšku zmluvnej pokuty nezodpovedajúcu zabezpečovanej povinnosti. Príčinou sporu je nevedomá chyba odporcu (neposkytnutie navrhovateľovi informácie o predanom tovare držiteľmi kariet), s ktorou navrhovateľovi nevznikla žiadna škodu a ktorú naviac dodatočne odporca odstránil. Nakoľko obsah zmluvy pripravoval navrhovateľ, jej výklad nemôže byť na úkor odporcu. Ak sú teda v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07). Jednostranný výklad navrhovateľa ohľadne zmluvnej pokuty, ktorú vyfakturoval odporcovi, predstavuje taký výrazný zásah do práv odporcu, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore so zásadou primeranosti zmluvnej pokuty k významu zabezpečovacej povinnosti. Odporca súčasne neuznal jednostranný zápočet, ktorým si navrhovateľ započítal svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu proti pohľadávke odporcu na zaplatenie kúpnej ceny za tovar. Navrhovateľ odobral od odporcu tovar v hodnote 835.484 Sk. Faktúry za tento tovar však odporcovi nezaplatil, ale si ich započítal proti pohľadávke na zmluvnú pokutu, ktorá však bola vyúčtovaná v rozpore so zmluvou a právnym poriadkom.
Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril procesným podaním doručeným súdu 24.03.2009, uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená riadne, teda v písomnej forme, jej výška bola určená jednoznačne v článku 6 predmetnej zmluvy, ktorá bola obom zmluvným strán pri rokovaniach zrejmá. Súčasne poukázal na jasný výpočet zmluvnej pokuty zo strany odporcu v podanom odpore, z ktorého možno jednoznačne vyvodiť, že mu bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty jasný a zrozumiteľný. Teda pri výpočte zmluvnej pokuty sa použil ako základ celkový obrat dosiahnutý od začiatku spolupráce medzi navrhovateľom a odporcom do momentu vyčíslenia zmluvnej pokuty, za ktorý bol jednoznačne považovaný celkový objem predaného tovaru všetkým zákazníkom, držiteľom kariet, ktorí uzavreli kúpne zmluvy s odporcom na základe činností vyvíjaných navrhovateľom a smerujúcich k tomu, aby odporca mal možnosť takéto kúpne zmluvy uzavrieť. Navrhovateľ mal za to, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je dostatočne zrozumiteľný pre obe zmluvné strany. Čo do spôsobenej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla poručením zmluvných povinností, navrhovateľ uviedol, že pozostáva zo skutočnej škody vo výške 2.983.589,58,- Sk (ako náklady navrhovateľa vynaložené na projekt „SPB“, ktoré
nepriniesli očakávaný finančný efekt v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu) a ušlého zisku predpokladaného vo výške 300.000.000,- Sk.
V merite veci Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č.k. 10Cb/51/2009-503 zo dňa 20.12.2011, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 18.583,78 € s 8,5 ročne % zo sumy 18.583,78 € od 17.10.2007 do zaplatenia, a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007, vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že čo do základu skutkového stavu súd právny nárok navrhovateľa považoval za dôvodný. Súd konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute zakotvená v článku 6 predmetnej Zmluvy je uzatvorená riadne, teda písomne, pričom spôsob jej určenia je jasný a zrozumiteľný, spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je pre obe zmluvné strany zrozumiteľne vymienený. Pod pojmom „z celkového obratu dovtedy dosiahnutého“ možno chápať obrat výlučne vyprodukovaný v súvislosti s plnením uzavretej zmluvy o spolupráci, dosiahnutý od začiatku spolupráce, t.j. odo dňa uzavretia zmluvy do momentu porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvné strany pri uzatvorení zmluvy nemohli mať na mysli, že by základom pre výpočet zmluvnej pokuty mal byť chápaný objem provízie vyplatenej navrhovateľovi. Predpokladá sa, že pojem „obrat“ je pre spoločnosť podnikajúcu v podmienkach obchodno-právnych jasný, zrozumiteľný a nezameniteľný za iný pojem. Nakoľko súd nemal pochybnosti o výklade článku 6 Zmluvy, nespravoval sa zásadou podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Za spornú považoval výšku uplatňovaného nároku, jeho primeranosť vo vzťahu k zákonnému rozsahu a nepísaným dobrým mravom, súc rešpektujúc zásahu poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Primeranosť zmluvnej pokuty súd skúmal v zmysle § 301 Obchodného zákonník, konštatoval, že v danom prípade, pri rešpektovaní práv zmluvných strán (zásada kontradiktórnosti konania), je použitie moderačného práva nevyhnutne potrebné vo vzťahu k ustanoveniu § 263 a 301 Obchodného zákonníka, nakoľko výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovanú povinnosť v rozmere neprimerane rozsiahlom, jej výška je v rozpore s dobrými mravmi. Hodnota zabezpečenej povinnosti bola v konaní určená peňažnou čiastkou v celkovej výške 9.291,89 Eur, čo predstavuje objem zakúpeného tovaru, z ktorého vzniká navrhovateľovi právo na províziu za sprostredkovanie predaja. Súd preto s poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Obo 283/98 zmiernil právny nárok navrhovateľa z uplatňovanej výšky 50.586,11 Eur na sumu zodpovedajúcu dvojnásobku z hodnoty zabezpečovaného záväzku (článok 4 ods. 3 Zmluvy), teda priznal navrhovateľovi právny nárok vo výške 18.583,78 Eur, pričom bral do úvahy spôsob porušenia zmluvných povinností, následky porušenia, dodatočné plnenie zo strany odporcu, za súčasného rešpektovania ich zákonom zakotvených práv vo vzťahu k obchodno- právnym predpisom a ich postavenia v ňom. Súd nemal článok 6 vo vzťahu k článku 4 Zmluvy za sporný, nakoľko nešpecifikovanie dotknutého odseku článku 4 nespôsobuje jeho neplatnosť, v článku 4 je iba jediná povinnosť odporcu, z čoho logickou úvahou vyplýva, že odsek v článku 4, na ktorý sa vzťahuje sankčná povinnosť, nebolo potrebné bližšie špecifikovať.
Na odvolanie navrhovateľa v časti výroku o trovách konania a odvolanie odporcu, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 18.583,78 € s 8,5 ročne % zo sumy 18.583,78 € od 17.10.2007 do zaplatenia, a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007, ako aj výroku o náhrade trov, Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014 rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/51/2009-503 zo dňa 20.12.2011 v napadnutej zaväzujúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení o.i. uviedol, že základným predpokladom pre priznanie práva na zmluvnú pokutu je ustálenie otázky, či bola táto zmluvná pokuta riadne dojednaná, sa súd prvého stupňa zaoberal, avšak nedostatočne. Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluvná pokuta je v č. 6 dohodnutá riadne, jasne a zrozumiteľne. S týmto záverom sa bez ďalšieho dokazovania nie je možné stotožniť. Len zo samotného znenia čl. 6 totiž vôbec nie je jednoznačné, za porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta má uložiť. V článku 6 bod 1 veta prvá Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 je uvedené, že v prípade porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v čl. 4, v článku 5 ods. 2, ods.3, ods.7 a ods.8 písm. a) je záujemca povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa 3 % z celkového obratu dovtedy dosiahnutého. Z tohto znenia článku zmluvy však nie je zrejmé, či sa zmluvná pokuta ukladá za kumulatívne porušenie týchto povinností záujemcu, odporcu (teda porušenie povinností odporcu uvedených vo všetkých vymenovaných článkoch zmluvy, keďže je medzi vymenovaniami uvedená spojka „ a“) alebo nie. Taktiež nie je jasné, keďže v čl. 4 sú upravené viaceré povinnosti odporcu, či pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu postačuje ich jednotlivé alebo kumulatívne porušenie. Ďalej nie je zrejmé aký obrat je pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný (či ročný, mesačný, denný a pod.), za aké obdobie (kedy začína a kedy končí). K týmto otázkam súd prvého stupňa nevykonal
dostatočné dokazovanie a ani pri výklade prejavu vôle účastníkov zmluvy dôsledne neaplikoval § 266 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, a taktiež pri výklade pojmu „obrat“ použitého v čl. 6 výrazu, ktorý si zmluvné strany rozdielne vykladali, neaplikoval § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu je možné považovať napadnutý rozsudok v tejto časti aj za nedostatočne, nepresvedčivo odôvodnený. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Až po jednoznačnom vyriešení otázky platnosti dohody o zmluvnej pokute, môže súd brať do úvahy jej moderáciu. Keďže súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti zmluvnej pokuty, neaplikoval ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka pri výklade prejavu vôle účastníkov zmluvy uvedenom v čl. 6 predmetnej zmluvy o obchodnej spolupráci, nie je možné posúdiť ani správnosť úvahy súdu prvého stupňa o jej moderácii. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu, ako aj v nedostatočnom zdôvodnení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p., vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal dôvodmi odvolania účastníkov konania voči náhrade trov konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa bude rozhodovať podľa § 224 ods.3 O.s.p. opätovne o náhrade trov prvostupňového ako aj rozhodne o trovách odvolacieho konania.
Súd prvého stupňa sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, ako aj obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, vytýčil vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a nimi navrhnutých svedkov na zistenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie v merite veci a po doplnení dokazovania vec opätovne posúdil a ustálil tento skutkový a právny stav :
Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 súd zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie spolupráce s tretími osobami v zmysle Obchodných podmienok k nej prislúchajúcich zo dňa 02.02.2006, pričom navrhovateľ mal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal odporca príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na predaj stavebného materiálu a odporca bol povinný podľa čl. II. bod 1 zmluvy poskytnúť navrhovateľovi províziu vo výške rozdielu kúpnej ceny predaného materiálu tretej osobe a ceny poskytnutej zabezpečovateľovi (navrhovateľovi) záujemcom (odporcom). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s výpovednou lehotou 24 mesiacov (článok 5 predmetnej zmluvy). ( č.l. 10-13 spisu)
Zo Zmluvy o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 súd zistil, že účastníci uzatvorili novú zmluvu s totožným predmetom, uzatvorená na dobu neurčitú, s výpovednou lehotu 24 mesiacov (článok 7 Zmluvy). Ukončenie zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 účastníci netvrdili, zo zhodného tvrdenia účastníkov vyplýva, že Zmluva o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 nahradila pri spolupráci strán Zmluvu o spolupráci zo dňa 02.02.2006. Medzi účastníkmi neprišlo k nahradeniu Obchodných podmienok zo dňa 02.02.2006 novými obchodnými podmienkami tak, ako sa stalo pri zmluve o spolupráci, tieto ostali v platnosti.
Z článku 3 ods. 2 Zmluvy o obchodnej spolupráci dňa 27.11.2007 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že výšku zľavy, ktorú bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať odporca držiteľom karty (tretím osobám), bude určovať navrhovateľ a oznamovať ju písomne vopred odporcovi. Výška tejto zľavy bude zo strany navrhovateľa menená počas trvania tejto Zmluvy v závislosti od situácie na trhu a záujemca sa zaväzuje takto oznámenú výšku zľavy akceptovať, a to dňom nasledujúcim po doručení oznámenia o zmene výšky zľavy.
Čl. 4 zmluvy upravuje povinnosť záujemcu poskytnúť zabezpečovateľovi províziu za podmienok podľa odseku 2 tohto článku vo výške rozdielu z kúpnej ceny predaného tovaru držiteľovi karty a ceny
poskytnutej záujemcom zabezpečovateľovi. Zabezpečovateľovi vzniká nárok na províziu splnením záväzku tretej osoby z kúpnej zmluvy.
Podľa čl. 4 bod 3 zmluvy sa záujemca zaväzuje oznamovať zabezpečovateľovi pravidelne a pravdivo, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, celkové množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet v priebehu príslušného kalendárneho mesiaca.
V čl. 6 ods. 1 veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v článku 4, v článku 5. ods. 2, ods. 3, ods.6, ods. 7 a ods.8 písm. a) je záujemca povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa 3 % z celkového obratu dovtedy dosiahnutého.
Z faktúr vystavených navrhovateľom dňa 02.10.2007 splatných 16.10.2007 pod číslami 3-441/2007 až 3-469/2007 ( celkom 29 faktúr) súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu za porušenie čl. 4 bod 3 Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 za neoznámenie celkového množstva, druhu a ceny tovaru predaného držiteľovi karty najneskôr do piateho dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvná pokuta je podľa textu faktúry fakturovaná podľa čl. 6 bod 1 zmluvy vo výške 3% z celkového obratu dovtedy dosiahnutého. Z predložených faktúr vyplýva, že navrhovateľ „dovtedy“ dosiahnutý obrat datuje dňom kedy mala byť predložená účtenka, základ pre výpočet pokuty (obrat) na faktúrach uvádza ku dňu 05.04.2007 v sume 2.084.627 Sk, ku dňu 05.05.2007 v sume 2.430.644 Sk, ku dňu 05.06.2007 v sume 2.948.128 Sk, ku dňu 05.07.2007 v sume 3.424.361 Sk a 05.08.2007 v sume 3.823.575 Sk. ( č.l. 33-61 spisu)
Z predloženej písomnej korešpondencie účastníkov z obdobia júl 2007 až november 2007 súd zistil, že odporca vrátil navrhovateľovi vystavené faktúry, ktorými vyúčtoval zmluvnú pokutu ako neopodstatnené a vystavené v rozpore so zmluvou. ( 16-32 spisu)
Svedkyňa T., zamestnankyňa navrhovateľa na pozícii ekonóm, na pojednávaní dňa 15.06.2011 uviedla, že princíp zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom fungoval tak, že navrhovateľ odkázal svojich klientov na odporcu, ktorý si u neho zakúpili tovar. Následne odporca o tejto skutočnosti informoval navrhovateľa formou odoslania pokladničných blokov na zakúpený tovar, ktoré navrhovateľ spracoval a vyčíslil províziu za sprostredkovanie. Pokladničné bloky boli zasielané spravidla raz, dvakrát týždenne. Na vyčíslenú províziu vystavil navrhovateľ faktúru, ktoré odporcu prijal, uznal a následne uhradil. Neskôr však boli náhodným spôsobom zistené nepriznané bloky a nakoľko sa to stávalo často, navrhovateľ rozposlal klientom list so žiadosťou o zaslanie fotokópií zaplatených dokladov, pokladničný blok alebo faktúra. Všetky dostupné, nepriznané bloky, či faktúry, boli následne podkladom na vystavenie faktúr znejúcich na vyčíslené provízie spolu so sprievodným listom, aby došlo k náprave. Nakoľko však k náprave neprišlo, vystavil navrhovateľ faktúry na zmluvné pokuty, ktoré odporca nezaplatil. Základom pre výpočet zmluvných pokút bol obrat všetkých klientov ku dňu porušenia zmluvy.
Svedok T., zamestnanec odporcu, na pojednávaní dňa 21.09.2011 uviedol, že sa mohlo v súvislosti s odosielaním pokladničných blokov navrhovateľovi stať, že neboli všetky odoslané, zlyhal ľudský faktor, nakoľko pri 20 -tich prevádzkach odporcu mohlo k takému pochybeniu prísť, nakoľko v každej prevádzke pracujú iní pracovníci. Drvivá väčšina bločkov v rámci spolupráce však bola navrhovateľovi zaslaná. Po zistení porušení zmluvy bola ihneď vykonaná náprava s tým, že konkrétny pracovník, ktorá chybu urobil, bol na ňu ihneď upozornený, naviac sa uskutočnila celoslovenská porade všetkých riadiacich pracovníkov odporcu, kde boli inštruovaní, aby bola zmluvy s navrhovateľom dodržiavaná, nakoľko spolupráca s navrhovateľom bola pre odporcu naďalej zaujímavá. Čo sa týka prípravy zmluvy o spolupráci, táto nebola vytvorená na prvý raz, pri podpise konečnej verzie zmluvy nebol.
Štatutárny zástupca navrhovateľa P., na pojednávaní dňa 20.10.2014 k veci uviedol, že STAVMAT IN s.r.o. boli najväčšie stavebniny na území SR. Spolupráca medzi účastníkmi prebiehala na začiatku na základe zmlúv o nevýhradnom obchodnom zastúpení, dňa 02.02.2006 bola uzatvorená zmluva o spolupráci, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré obsahovali dohodu o výške zliav pre jednotlivé stavebné materiály. V priebehu roku 2006, keď sa obchodná činnosť vďaka stavebnému boomu rozvíjala, podmienky pôvodnej zmluvy už nevyhovovali aktuálnym pomerom a bola 27.11.2006 uzatvorená nová zmluva o spolupráci. Po uzatvorení zmluvy zo dňa 27.11.2006 sa už postupovalo len podľa tejto zmluvy. Svedok si nepamätal, kto vypracoval a predložil návrh zmluvy zo dňa 27.11.2006
a 02.02.2006. Podľa druhej zmluvy už nemusel odporca oznamovať jednotlivé nákupy, ale mesačne celkové množstvo, druh tovaru, ktorý bol predaný držiteľom kariet. Bolo treba vytvoriť kontrolný mechanizmus, aby mal navrhovateľ informácie o všetkých nákupoch, právne ošetrenie navrhla najprv právnička navrhovateľa vo výške zmluvnej pokuty vo výške 1.000.000 Sk za každé porušenie povinnosti oznámiť nákup s ohľadom na jednostrannú výhodu odporcu, keď v prípade porušenia tejto povinnosti, by navrhovateľ nemohol fakturovať. Pri rokovania sa zúčastňovali pán Habdák a p. Bednár. S týmto návrhom odporca nesúhlasil a navrhol percentuálny podiel za každé porušenie. Pod porušením zmluvy navrhovateľ rozumel každé jednotlivé porušenie v tom ktorom mesiaci a tiež nepresnosť, ktorá sa mala sankcionovať zmluvnou pokutou. Dohoda o zmluvnej pokute bola výsledkom spoločnej dohody. Formuláciu článku 6 ods. 1 zmluvy chápal štatutárny zástupca navrhovateľa tak, v praxi, že pri 10 obchodoch, z ktorých bol obrat 100.000 Sk, jedenásty obchod nebol oznámený, takže si navrhovateľ mohol uplatniť zmluvnú pokutu 3% zo 100 000 Sk ako obrat ako začiatku platnosti zmluvy o spolupráci. Išlo o obrat z obchodov medzi účastníkmi za celé obdobie trvania zmluvy o spolupráci. Pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 6 ods. 1 stačilo každé jednotlivé porušenie, nevyžadovalo sa porušenie všetkých povinností uvedených v tomto článku.
Svedkyňa M., na pojednávaní dňa 20.10.2014 k veci uviedla, že je štatutárom odporcu od apríla 2011, v spoločnosti pracuje od roku 2005, najskôr na pozícii ekonóm účtovník. Zo spolupráce s IG. mala vedomosť o obsahu zmluvy o spolupráci s navrhovateľom, zmluva bola založená na províznom systému, keď odporca vyplácal províziu z predaja tovaru. Obchod sa realizoval, provízie sa vyplácali, boli nejaké problémy ohľadom systému spolupráce, bola pre odporcu nevýhodná, pretože predával prakticky za nákupné ceny, preto sa T.. K. rozhodol, že zmluvu vypovie. Po tomto rozhodnutí bola odporcovi vyrubená zmluvná pokuta, ktorú neuznal. Svedkyňa a aj pán K. jednoznačne chápali výpočet zmluvnej pokuty z dosiahnutého vzájomného obratu z provízií počas obdobia celej spolupráce. Faktúry vrátila odporcovi z dôvodu neoprávnenej fakturácie výšky zmluvnej pokuty, mysleli si tiež, že neboli splnené podmienky uplatnenia zmluvnej pokuty. Zmluvu o spolupráci z 27.11.2006 pripravovala spoločnosť Barttrade. Výška zmluvnej pokuty bola určite dohodnutá z obratu provízií, nie z odobratého množstva tovaru, takú zmluvu by T. určite nepodpísal. Svedkyňa bola účastná interných rokovaní len v prípade, keď boli doručené zmluvné pokuty, s T. hovorili, že tieto boli nesprávne a neoprávnene vystavené, keď odporca všetky záväzky vyplatil.
Svedok T. na pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o spolupráci aj zo dňa 02.02.2006 aj 27.11.2006 bol na pozícii vedúceho predajne odporcu v Trnave, predmet sporu pozná, nakoľko väčšina obchodov išla cez Trnavu. Obsah zmluvy v tom čase nevidel, ale poznal zmluvné povinnosti, ktoré konzultoval s T.. Kontrola úplnosti zasielania dokladov navrhovateľovi prakticky prebiehala priebežne. Nebol formálne upravený postup, niekedy sa to realizovalo telefonicky, niekedy osobne. V hlavnej sezóne sa stávalo, že sa opomenul niektorý doklad poslať, keďže prebehlo množstvo obchodov, ale vždy na telefonickú výzvu sa doklad dohľadal a spoločnosti sa zaslal. Pán Bednár informoval, že v zmluve sú dohodnuté sankcie, bolo treba porušiť niekoľko povinností súčasne, ale zo strany odporcu nikdy nenastala situácia, že by úmyselne chcel poškodiť partnera. Po uplatnení zmluvnej pokuty celá situácia vznikla tak, že navrhovateľ začal výstavbu rodinných domov a zakúpil materiál, pezinskú tehlu v objeme cca 800.000 Sk a následne vystavil faktúry na zmluvnú pokutu s týmto objemom, ktorú chcel započítať na cenu odobratého tovaru. Zmluvnú pokutu odporca neuznal aj z dôvodu, že bolo potrebné porušiť viac povinností. Ing. Bednár na to upozorňoval, išlo o zatajovanie bločkov, preberanie zákazníkov. Celá schéma obchodovania bola vymyslená zo strany navrhovateľa, aj zmluvy vypracovával navrhovateľ.
Svedok IW. na pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol, že v súčasnosti je obchodným riaditeľom spoločnosti odporcu, v roku 2006 bol vedúcim predaja. Model spolupráce spočíval v tom, že navrhovateľ mal sprostredkovať zákazníka, ktorému odporca predal stavebný materiál a zisk navrhovateľa bol rozdiel medzi cenami, ktoré odporca poskytol navrhovateľovi a predajnou cenou pre koncového zákazníka, čo navrhovateľ fakturoval na základe predložených bločkov. Svedok pri vzniku zmluvného vzťahu zabezpečoval obchodnú časť zmluvy, teda vypracovanie spôsobu poskytovania zliav. Zúčastnil sa osobne dvoch, troch rokovaní, zúčastnil sa rokovania, ktoré sa týkalo zmluvných pokút. Pôvodný návrh zo strany navrhovateľa nebol akceptovaný, pretože zmluvné pokuty boli navrhnuté v neprimerane vysokej výške (išlo o milióny v SKK). Ako to potom bolo zazmluvnené si už nepamätá. Má vedomosť o tom, ako postupoval odporca po doručení pokuty, nakoľko podľa vyjadrení T., a bol to aj názor svedka,
postup bol nehorázny, myslí tým výšku pokút, ktorá vyplývala z iného výpočtu, a to z dosiahnutého obratu nie medzi účastníkmi, ale z obratu medzi zákazníkmi od BARTTRADE a STAVMAT.
Svedok P. na pojednávaní dňa 17.03.2015 uviedol, že v rozhodnom období bol štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Zo začiatku spolupráca medzi účastníkmi fungovala. Potom mal navrhovateľ indície, že niektoré prevádzky neohlasovali odobratie určitého množstva tovaru. Obsah zmluvy si nepamätá, dojednával ju s pánom C. a za druhú stranu to bol pán K., ktorý už nežije. Nepamätá si, kto znenie zmluvy navrhoval.
Navrhovateľ v záverečnom zhrnutí vykonaného dokazovania vyhodnotil vykonané dokazovanie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu a citoval výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa P. na pojednávaní dňa 20.10.2014, a svedkov M., T., T. a P.. Podľa názoru navrhovateľa bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že úmyslom navrhovateľa bolo sankcionovať dohodnutou zmluvnou pokutou každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti bez toho, aby tieto povinnosti vymenované v čl. 6 bod 1 museli byť porušené kumulatívne, čo vyplýva nielen z výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa, ale predovšetkým z tej skutočnosti, že odporca po vyfakturovaní zmluvných pokút nikdy nespochybnil právo vyfakturovať zmluvnú pokutu za každé jednotlivé porušenie povinnosti, ale spochybnil iba spôsob výpočtu výšky zmluvných pokút. Pokiaľ ide o výklad časti ustanovenia, ktoré upravuje spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty, pri takomto výklade by odporca nemusel oznámiť žiadny obchod, navrhovateľovi by nevznikla žiadna provízia, a teda nebolo by z čoho vypočítať výšku zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že odporca chápal znenie o výpočte zmluvných pokút rovnako ako ich vysvetľuje navrhovateľ je podľa názoru navrhovateľa zrejmá aj z toho, že už v podanom odpore presne opisuje postup, ako navrhovateľ výšku vyfakturovaných zmluvných pokút vypočítal. Navrhovateľ má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola platne uzavretá, nakoľko pri výklade tejto dohody je potrebné postupovať v súlade s ust. § 266 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, keď rozhodujúci kritériom pre výklad právnych úkonov je význam vôle, ktorú Obchodný zákonník uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Z predložených listín a výpovedí bolo preukázané, že pri uzavretí zmluvy nebol odporca v znevýhodnenej situácii vzhľadom na jeho postavenie na trhu a mal možnosť sa k zmluvným ustanoveniam vyjadriť, upraviť ich alebo pozmeniť; zo strany odporcu došlo k opakovanému neplneniu zmluvnej povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou a nedošlo k náprave ani po opakovaných žiadostiach o nápravu zo strany navrhovateľa; následne došlo k vystaveniu faktúr ktorými boli vyúčtované zmluvné pokuty; odporca nemal záujem riešiť otázku vyúčtovaných zmluvných pokút mimosúdnou cestou, a tiež že opakovaným neplnením zmluvnej povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa, v podstate spôsobilo aj ukončenia spolupráce s tým, že navrhovateľovi sa nevrátili ani priame náklady, ktoré mal pri vytvorení projektu, ktorý priniesol odporcovi značný zisk. Preto žiadal, aby súd návrhu vyhovel.
Odporca v záverečnom zhrnutí namieta platnosť dojednania o zmluvnej pokute a tvrdí, že nárok na zmluvnú pokutu navrhovateľovi nevznikol. Podľa názoru odporcu nie je „vzorec zmluvnej pokuty“ dojednaný jednoznačne, preto je takáto dohoda absolútne neplatná, a to pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi a poctivými obchodným stykom. V čl. 6 bod 1 zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006 nie je definovaný pojem „obrat“ a konaní ani na základe doplnenia dokazovania nedospeli k jednoznačnej definícii. Nie je určené, či ide o obrat odporcu alebo navrhovateľa, aký súhrn príjmových a výdavkových položiek tvorí obrat a pod. Podľa výkladu odporcu „obrat“ má byť chápaný ako vzájomný obrat zmluvných strán a má predstavovať províziu navrhovateľa dosiahnutú zo spolupráce s odporcom (STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o.), nie celkový obrat odporcu (STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o.). V čl. 6 bod 1 zmluvy nie je definované obdobie, za ktoré sa obrat vyhodnocuje. Zmluvné vymedzenie obdobia slovným spojením „obrat dovtedy dosiahnutý“ nijako neurčuje začiatok a už vôbec neurčuje koniec obdobia rozhodného pre výpočet obratu. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto zmluvného dojednania ilustruje aj samotné správanie navrhovateľa, ktorý vo faktúrach vypočítal zmluvnú pokutu z obratu do momentu, kedy mal odporca podľa novej zmluvy splniť svoju oznamovaciu povinnosť (t.j. do splatnosti oznamovacej povinnosti), ale vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2009 (str. 2 hore) uvádza, že pri výpočte zmluvnej pokuty použil obrat dosiahnutý do vyčíslenia zmluvnej pokuty (t.j. vystavenie faktúry). Absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute odôvodňuje aj jej rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Podľa ustálenej judikatúry neprimerane vysoká zmluvná pokuta v porovnaní s výškou zabezpečenej povinnosti nemôže byť platná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti včas oznámiť zrealizovaný obchod (t.j. predložiť účtenku), za ktorý navrhovateľovi vyplývali dohodnutá provízia. Navrhovateľ však pri určení výšky
zmluvnej pokuty mylne bral do úvahy sumu zodpovedajúcu zrealizovanému obchodu, a nie sumu zodpovedajúcu provízii, ktorá nebola navrhovateľovi včas zaplatená. Príkladmo odporca poukazuje na vyúčtovanie zmluvnej pokuty, podľa faktúry č. 469/2007, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu v sume 114.707,-Sk, pričom navrhovateľ na tejto faktúre uviedol, že mu nebola predložená účtenka UC 17-7915/2007, z ktorej mal nárok na províziu v sume 8,35 Sk. V dôsledku takto uplatnenej zmluvnej pokuty si navrhovateľ vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 1.373.739,88% násobne vyššej výške ako bol nárok na províziu. Za rozporné s dobrými mravmi tiež odporca považuje konanie navrhovateľa, ktorý najprv od odporcu odobral tovar v hodnote cca 23.457,83 €, za ktorý odporcovi nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu a vzápätí vystavil odporcovi faktúry na zmluvnú pokutu, ktoré započítal s fakturovanou cenou tovaru. Takéto konania navrhovateľa možno považovať za prinajmenšom špekulatívne. V čl. 4 zmluvy sú dohodnuté 3 povinnosti odporcu: v odseku 1 - povinnosť poskytovať navrhovateľovi províziu, v odseku 2 - povinnosť informovať navrhovateľa o zmenách cien a v odseku 3 - povinnosť oznamovať navrhovateľovi množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet, avšak zo strany odporcu nepochybne nedošlo k porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku novej zmluvy. Zo znenia čl. 6 ods. 1 zmluvy („Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v článku 4. v článku 5 ods. 2. ods. 3, ods. 6. ods. 7 a ods. 8 písm. a/je záujemca povinný..." ) Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre uloženie zmluvnej pokuty podľa tohto bodu zmluvy je potrebné kumulatívne porušiť v ňom menované zmluvné ustanovenia, nakoľko textácia nie je formulovaná tak, že by šlo o exemplifikatívny výpočet, resp. absentuje spojenie „v prípade porušenia ktorejkoľvek z povinností....“ S ohľadom na uvedené máme za to, že ak by aj dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, navrhovateľovi by na zmluvnú pokutu vôbec nevznikol nárok. Navrhuje aby súd aplikoval v prejednávanej veci ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, namieta výšku uplatneného nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu (ktorá je aktuálne predmetom tohto sporu v sume 18.583,75 €) ako za neprimerane vysokú a žiada súd, aby uplatnil svoje moderačné právo.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 643 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý mu mal vzniknúť z dôvodu porušenia čl. 4 bod 3 Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 odporcom, podľa ktorého sa zaviazal oznamovať zabezpečovateľovi pravidelne a pravdivo, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, celkové množstvo, druh a cenu tovaru predaného držiteľom kariet v priebehu príslušného kalendárneho mesiaca. Predmetom konania a rozhodovania v merite veci súdu po vrátení veci odvolacím súdom ostal uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie 18.583,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 18.583,78 € od 17.10.2007 do zaplatenia a zo sumy 27.732,99 € od 17.10.2007 do 31.10.2007.
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili písomnú Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 ako nepomenovanú zmluvu v súlade s § 269 Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko jej predmetom bolo sprostredkovanie služieb v prospech odporcu, za čo sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú províziu. Súd nevychádzal pri právnom posúdení veci zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 uzatvorenej na dobu neurčitú s identickým predmetom zmluvy, keď zo zhodného tvrdenia účastníkov, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že táto zmluva síce nebola formálne medzi účastníkmi ukončená, ale vzájomná spolupráca v rozhodnom období prebiehala na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2007 a zmluva o spolupráci zo dňa 02.02.2006 sa stala fakticky obsolentnou.
Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave Uznesením č.k. 2Cob/134/2012-546 zo dňa 11.02.2014, zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k porušeniu povinnosti odporcu prišlo, spor bol len vo vyhodnotení, či išlo o úmyselné a opakované porušenie ako tvrdí navrhovateľ, alebo nedbanlivostné porušenie
spočívajúce v zlyhaní ľudského faktora, ako tvrdí odporca, čo je však s ohľadom na objektívny charakter uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti v obchodno-záväzkových vzťahoch bez ohľadu na zavinenie, irelevantné.
Dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v čl. 6 ods. 1 veta prvá, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti záujemcu uvedenej v článku 4, v článku 5. ods. 2, ods. 3, ods.6, ods. 7 a ods.8 písm. a) je záujemca povinný zaplatiť zabezpečovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa 3 % z celkového obratu dovtedy dosiahnutého.
Súd po právnom posúdení dohody o zmluvnej pokute dospel k záveru, že formulácia zmluvného dojednania neumožňuje určite a zrozumiteľne vysloviť, za aké porušenie zmluvnej povinnosti a v akej výške si zmluvné strany zmluvnú pokutu dojednali :
- či sa zmluvná pokuta ukladá za kumulatívne porušenie v ustanovení uvedených zmluvných povinností záujemcu - odporcu (teda porušenie povinností odporcu uvedených vo všetkých vymenovaných článkoch zmluvy - keďže je medzi vymenovaniami uvedená spojka „ a“) alebo každé jednotlivé porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti,
- či pojem „obrat“ účastníci chápu ako vzájomný obrat zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (teda obrat provízií za určité obdobie), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov sprostredkovaných odporcom (teda obrat z obchodov medzi odporcom a zákazníkmi), či celkový obrat odporcu bez ohľadu na to, či bol dosiahnutý pričinením navrhovateľa,
- aký obrat je pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný (či ročný, mesačný, denný a pod.),
- aké časové obdobie ohraničené jeho začiatkom a koncom je vyjadrené slovami „obrat dovtedy dosiahnutý“, t.j. kedy začína a kedy končí obdobie rozhodné pre výpočet zmluvnej pokuty.
Súd teda v prejednávanej veci vykonal dokazovanie na zistenie vôle účastníkov vo vyššie uvedených sporných otázkach dohody o zmluvnej pokute.
V prípade spornej otázky, či sa zmluvná pokuta ukladá za kumulatívne porušenie v ustanovení uvedených zmluvných povinností záujemcu, odporcu (teda porušenie povinností odporcu uvedených vo všetkých vymenovaných článkoch zmluvy, keďže je medzi vymenovaniami uvedená spojka „ a“) , alebo každé jednotlivé porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu mali účastníci vôľu dojednať pre každé jednotlivé porušenie povinnosti odporcu v článku 4, v článku 5. ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 7 a ods.8 písm. a). Z výsluchov svedkov vyplynulo, že zhodne ako dôvod uvádzajú porušenie ohlasovacej povinnosti odporcu o realizovaných nákupoch držiteľov kariet. Napokon ani z predloženej písomnej korešpondencie účastníkov nejako nevyplývalo, že by odporca namietal nedôvodnosť uplatnenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že neporušil kumulatívne všetky vymenované zmluvné povinnosti. V tejto časti dojednania preto aplikáciou § 226 ods. 3 Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že z následného správania strán je možné ustáliť, že strany prejavili vôľu dojednať zmluvnú pokutu pre každé jednotlivé porušenie zmluvných povinnosti uvedených v čl. 6 ods. 1 veta prvá.
S poukazom na § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Súd skúmal s ohľadom na výpovede účastníkov a svedkov obsah pojmu „obrat“. V obchodnom styku je pojem obrat definovaný zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z.z., keď podľa § 2 ods. 15 sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Predchádzajúca právna úprava zákonom o účtovníctve č. 563/1991 Zb. v § 20 ods. 2 písm. b) čistý obrat definovala ako tržby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovania služieb. Medzi účastníkmi však nebolo ani použitím výkladových pravidiel možné jednoznačne zistiť, či pojem obrat mal znamenať obrat zo vzájomného vzťahu medzi účastníkmi (čo by svedčilo aj zabezpečovanej povinnosti, ktorou je provízia patriaca navrhovateľovi zo sprostredkovaných obchodov pre odporcu), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov sprostredkovaných odporcom (teda obrat z obchodov medzi odporcom a zákazníkmi). Rovnako zmluva nijako nedefinuje, či pojem obrat je chápaný sumou netto, alebo brutto. Pojem obrat v ekonomickej praxi je súhrnná suma z predaja statkov a služieb, ktorú istý hospodársky subjekt dosiahol v priebehu daného obdobia, vyjadrená realizačnou cenou, ide o celkové tržby spoločnosti, výnos z predaja, znížený o zľavy. Súd dospel k záveru, že pokiaľ ako tvrdí navrhovateľ, účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť kontrolný
mechanizmus pre výpočet nároku na províziu, potom by logicky obrat mal vychádzať z obratu plnenia medzi účastníkmi navzájom (suma provízií). Obrat odporcu by mal byť potom špecifikovaný tak, aby bolo zrejmé, že ide o celkový obrat dosiahnutý z obchodov uzatvorených odporcom s jeho zákazníkmi sprostredkovanými navrhovateľom ( nie všetkými zákazníkmi), alebo by príslušné ustanovenie bolo doplnené dovetkom, že ide o obrat z predaja tovaru predaného držiteľom kariet. Ak by strany postupovali podľa výkladu navrhovateľa, základom pre výpočet zmluvnej pokuty by bol celkový obrat odporcu, teda aj so vzťahov so zákazníkmi, ktorých navrhovateľ nesprostredkoval. Z formulácie dojednania nie je možné zistiť úmysel účastníkov, ani skutočnosť, či úmysel toho - ktorého účastníka bol druhej strane známy, rovnako výraz obrat používaný v obchodnom styku v prejednávanej veci neumožňujú jednoznačný výklad vôle, či pre účely základu pre výpočet zmluvnej pokuty ide vzájomný obrat zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (teda obrat provízií za určité obdobie), alebo celkový obrat navrhovateľa z obchodov sprostredkovaných odporcom (teda obrat z obchodov medzi odporcom a držiteľmi kariet). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ počas celej doby spolupráce zmluvnú pokutu neuplatnil, stalo sa tak až po ukončení zmluvy o spolupráci odporcom a po predchádzajúcom odobratí tovaru, ktorého kúpnu cenu navrhovateľ odporcovi neuhradil, preto súd nemohol vychádzať pri výklade vôle ani z praxe, ktorú by strany medzi sebou zaviedli a dohoda je v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná.
Rovnako súd dokazovaním zisťoval, aký obrat mal byť základom pre výpočet zmluvnej pokuty podstatný (či ročný, mesačný, denný a pod.), s čím súvisí ustálenie spornej otázky, aké časové obdobie ohraničené jeho začiatkom a koncom je vyjadrené slovami „obrat dovtedy dosiahnutý“, t.j. kedy začína a kedy končí obdobie rozhodné pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd zisťoval, či vôľou strán bolo dojednať začiatok obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty od uzatvorenia Zmluvy o spolupráci dňa 27.11.2006, alebo prvého dňa v mesiaci v ktorom prišlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti ( táto je viazaná na mesačný interval), a vôľu strán určujúcu dohodnutý koniec obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty : či ide o okamih uplatnenia zmluvnej pokuty, alebo koniec obdobia je okamihom porušenia oznamovacej povinnosti.
Otázka začiatku obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty podľa názoru súdu nebola medzi účastníkmi sporná, z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že pre začiatok obdobia relevantného pre výpočet zmluvnej pokuty, je začiatok spolupráce účastníkov na základe zmluvy zo dňa 27.11.2006. Sporným však ostal koniec relevantného obdobia, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že toto obdobie sa má rozumieť do porušenia povinnosti. Pokiaľ by ale zmluvné strany mali na mysli obrat ku dňu porušenia povinnosti, okamihom porušenia povinnosti je prvý dňa omeškania s plnením oznamovacej povinnosti v tom - ktorom mesiaci, teda šiesty deň v mesiaci. Navrhovateľ však vo faktúrach uvádza obrat zisťovaný k piatemu dňu, teda dňu predchádzajúcemu okamihu porušenia povinnosti odporcu, zároveň vo vyjadrení k odporu uvádza, že ide o obrat ku dňu uplatnenia zmluvnej pokuty.
Ani vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov a svedkov, ktorý boli činný pre účastníkov v rozhodnom období, sa nepodarilo súdu zistiť vôľu strán vo vyššie uvedených sporných otázkach dojednania o zmluvnej pokute, keď výsluchy účastníkov a svedkov viedli k rôznym záverom. Štatutárny zástupca navrhovateľa T. pod porušením zmluvy rozumel každé jednotlivé porušenie v tom ktorom mesiaci a tiež nepresnosť, ktorá sa mala sankcionovať zmluvnou pokutou, obrat z obchodov medzi účastníkmi za celé obdobie trvania zmluvy o spolupráci, pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 6 ods. 1 stačilo každé jednotlivé porušenie, nevyžadovalo sa porušenie všetkých povinností uvedených v tomto článku, svedkyňa T. uviedla, že základom pre výpočet zmluvných pokút bol obrat všetkých klientov ( z výpovede nie je jasné, či všetkých klientov odporcu, alebo sprostredkovaných klientov) ku dňu porušenia zmluvy, podľa svedkyne M. sa vypočítava zmluvná pokuta zo vzájomného obratu z provízií počas obdobia celej spolupráce, výška zmluvnej pokuty bola určite dohodnutá z obratu provízií, nie z odobratého množstva tovaru, svedok K. uviedol, že bolo potrebné pre uplatnenie zmluvnej pokuty porušiť niekoľko povinností súčasne, svedok I. uviedol že výška pokút uplatnených navrhovateľom vyplývala z iného výpočtu, a to z dosiahnutého obratu nie medzi účastníkmi, ale z obratu medzi zákazníkmi a STAVMAT-u, svedok Bičiar, ktorý podpisoval zmluvu za navrhovateľa, si okolnosti a obsah dojednaní nepamätal. Súd nevykonal z objektívnych dôvodov dokazovanie výsluchom T., štatutárneho zástupcu odporcu rozhodnom čase, ktorý podpisoval Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.02.2006 a Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 27.11.2006, nakoľko v priebehu konania zomrel.
S poukazom na uvedené potom súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nebola dojednaná určite a zrozumiteľne. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute jednoznačne nevyplýva výška zmluvnej
pokuty ani spôsob jej určenia a túto vadu právneho úkonu sa nepodarilo zhojiť ani aplikáciou výkladových pravidiel v § 266 Obchodného zákonníka. Súd preto vyhodnotil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohodu o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako neplatne dojednanú. Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že zmluva bola výsledkom konsenzu, z vyjadrení samotného navrhovateľa, ako aj jeho štatutárneho zástupcu vyplynulo, že návrh zmluvy predložil navrhovateľ, uvedené vyplynulo aj výpovede svedka Bičiara, preto súd s poukazom na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sporné ustanovenie vykladal na ťarchu navrhovateľa.
Pre úplnosť posúdenia súd ďalej uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou odporcu aj o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi, keď dohoda nijako neodôvodňovala výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Súd sa stotožnil s odporcom, že zmluvná pokuta vyúčtovaná faktúrou č. 469/2007 v sume 114.707 Sk za nepredloženie účtenky UC 17-7915/2007, z ktorej nárok na províziu predstavuje 8,35 Sk, je neprimeraná v značnom rozsahu, pričom výška zmluvnej pokuty uplatnená navrhovateľom predstavovala sumu vo výške 1.373.739,88 % násobne vyššiu výške nároku na províziu z tohto obchodu. Takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nezohľadňuje proporcionalitu zmluvného vzťahu účastníkov a rovnosť účastníkov v obchodno-záväzkových vzťahoch. Bez významu potom nie je ani okolnosť, ktorú navrhovateľ v konaní nesporoval a ktorá vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava spis. zn. 15Cb/13/2009, že navrhovateľ najskôr odobral od odporcu tovar v celkovej sume 741.443,60 Sk (24.611,42 €) pohľadávku odporcu z titulu kúpnej ceny splatnú v mesiaci október 2007 nezaplatil a následne si 29 faktúrami vystavenými dňa 02.10.2007 uplatnil zmluvné pokuty v celkovej výške 50.586,11 Eur (1.523.957 Sk), ktorých zápočtom voči pohľadávke odporcu mal v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti zo záväzku. Výkon práva zo sporného zmluvného dojednania by bol v takomto prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto by ani v prípade záveru o platnosti dohody o zmluvnej pokute s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka, nepožíval právnu ochranu.
Súd sa nezaoberal a nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom za účelom preukázania ním tvrdenej škody spočívajúcej v nákladoch navrhovateľa na projekt SPB, nakoľko mal za to, že s ohľadom na predmet sporu je posudzovanie výšky nákladov na projekt ktoréhokoľvek z účastníkov irelevantné. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý je dojednaný pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezávisle od skutočnosti, či oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti vznikne alebo nevznikne škoda. Súd má za to, že nie je možné sa bez ďalšieho dokazovania stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že mu vznikla škoda vo výške skutočnej škody 2.983.589,58,- Sk (ako náklady navrhovateľa vynaložené na projekt „SPB“, ktoré nepriniesli očakávaný finančný efekt v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu) a ušlého zisku predpokladaného vo výške 300.000.000,- Sk práve v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu, za ktoré vyúčtoval zmluvné pokuty uplatnené v konaní. Pre rozhodnutie v merite veci s ohľadom na konštrukciu zmluvnej pokuty a záver o neplatnosti zmluvného dojednania súd nepovažoval dokazovanie v naznačenom smere za účelné a hospodárne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný neúspech, odporca plný úspech, odporca má preto právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.
Pre určenie výšky náhrady trov prináležiacich odporcom, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
- odmena advokáta, súd aplikoval § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 15 úkonov právnej pomoci podľa ust. § 10 ods. 1, 2 vyhlášky 655/2004 Z.z., a to :
- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.01.2009 vo výške 526,13 €
- písomné podanie - vyjadrenie k odporu dňa 06.02.2009 vo výške 526,13 €
- písomné podanie dňa 14.05.2010 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 24.03.2010 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 15.06.2011 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011 vo výške 526,13 €
- účasť na pojednávaní dňa 09.12.2011 vo výške 526,13 €
- písomné podanie dňa 20.12.2011 vo výške 453,09 €
- písomné podanie dňa 07.02.2012 vo výške 226,55 €
- písomné podanie dňa 16.02.2012 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 04.08.2014 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.10.2014 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.01.2015 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015 vo výške 453,09 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015 vo výške 453,09 €
spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 7.081,09 €.
Súd k priznaným úkonom právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa režijný paušál podľa § 16 vyhlášky takto :
- 2 x 6,95 € za priznané úkony v roku 2009
- 2 x 7,21 € za priznané úkony v roku 2010
- 4 x 7,41 € za priznané úkony v roku 2011
- 2 x 7,63 € za priznané úkony v roku 2012
- 2 x 8,04 € za priznané úkony v roku 2014
- 3 x 8,39 € za priznané úkony v roku 2015
spolu režijné paušály vo výške 114,47 €.
Za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 7.195,56 € (7.081,09 € + 114,47 €) + 20 % DPH = 8.634,67 €
V prípade uplatnenej náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu z miesta sídla advokáta ( Vodná 20, Nitra) do sídla súdu ( Malacky) osobným motorovým vozidlom 80 min., preto navrhovateľovi patrí náhrada za cestu na pojednávania dňa 24.03.2010, 15.06.2011, 09.12.2011, 04.08.2014, 20.10.2014, 20.01.2015, 17.03.2015, 20.05.2015 v rozsahu 40 začatých polhodín, z toho za rok 2010 2 x 12,02 €, za rok 2011 8 x 12,35 €, za rok 2014 12 x 13,40 €, za rok 2015 18 x 13,98 €.
spolu náhrada za stratu času 535,28 € + 20% DPH = 642,34 €.
Ďalej právny zástupca navrhovateľa si uplatnil hotové výdavky - cestovné náklady za použitie osobného motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní ( Nitra - Malacky a späť 135 km 2 x, t.j. 270 km) podľa § 16 vyhlášky 655/2004 Z.z., ktoré súd priznal tak ako si ich právny zástupca vyúčtoval t.j. v nasledovnej štruktúre a výške :
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 09.12.2011, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,456 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 04.08.2014, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,481 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 20.10.2014, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,445 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 20.01.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,252 €/1
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 17.03.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,286 €/1.
- cestovné za použitie osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS, EČ: G., za účelom účasti na pojednávaní dňa 20.05.2015, 135 km x 2 = 270 km, priemerná spotreba PHM 5,1 1/100 km, paliva benzín 95 N á 1,358 €/1.
spolu hotové výdavky 469,90 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady advokáta podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.
Trovy, ktoré v konaní vznikli navrhovateľovi pozostávajú z trov konania vo výške 4.149,50 € ( súdny poplatok za odpor vo výške 3.035 €, súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.114,50 €) a právneho zastúpenia zvýšené o DPH vo výške 9.746,91 € ( 8.634,67 € + 642,34 € + 469,90 €), ktorých náhradu súd priznal voči odporcovi tak, že odporca je povinný nahradiť ich navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)