Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-1090-2014.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Subarea
17Co/1090/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. E. a.s., so sídlom R., D. X, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpeného K. kanceláriou JUDr. G. V., s.r.o., so sídlom R., H. XX, IČO: 47 234 547 proti odporkyni K. W., štátnej občianky SR, bytom M., Q. XXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyni Q. na O. O. E. T., so sídlom D., U. M. X, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. B.K., advokátom, so sídlom E., ul. E.. T. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 178,02 eur istiny a prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 30. júna 2014, č.k. 16C/95/2013-67, takto
rozhodol:
Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu vo veci samej o d m i e t a .
Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd označeným rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,32 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,68 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 98,12 eur od 05.06.2012 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 41,91 eur k rukám K. kancelárie JUDr. G. V., s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že medzi účastníkmi vznikli zmluvné vzťahy, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni dva spotrebiteľské úveru, a to jeden vo výške 113,40 eur a druhý vo výške 108,- eur. Odporkyňa sa zmluvne zaviazala tieto úvery splatiť v dojednaných mesačných splátkach spolu s úrokom vo výške 23,56% ročne. Za preukázané považoval, že odporkyňa na prvý z poskytnutých úverov zaplatila všetky dojednané splátky, ale nie v dojednaných lehotách splatnosti a so splácaním úveru sa dostala do omeškania. Navrhovateľ ako veriteľ tak v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zarátal platby odporkyne v prvom rade na úroky z omeškania a poplatky, na zaplatenie ktorých mu vzniklo právo pre omeškanie odporkyne so splácaním úveru. Odporkyňa potom ani po všetkých vykonaných platbách nemala uhradenú celú istinu čerpaného úveru. Jej dlh na istine prvého čerpaného úveru, je teda 29,68 eur a v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere a v súlade s § 490 Obchodného zákonníka je povinná tento dlh zaplatiť. Na druhej strane nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa o zaplatenie 41,70 eur na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, lebo tieto sú v zmysle § 121 ods. 3 O.s.p. príslušenstvom pohľadávky a veriteľ tak má popri pohľadávke aj právo na ich zaplatenie. Má však právo len na zaplatenie tých nákladov, ktoré preukázateľne a účelne vynaložil v súvislosti s uplatnením svojej pohľadávky. V danom prípade navrhovateľ ako veriteľ však nepreukázal, aké konkrétne náklady v súvislosti s uplatnením pohľadávky z prvého úveru voči odporkyni skutočne vynaložil. Náklady, ktorých zaplatenie od odporkyne požaduje, vyčíslil len paušalizovane ako náklady na poštovné, administratívne a personálne náklady, náklady na telefonický kontakt s klientom ako aj zasielanie sms správ. Neuviedol a nepreukázal aké konkrétne úkony v súvislosti s uplatnením pohľadávky z prvého úveru voči odporkyni vykonal a aké boli skutočné náklady.
Pokiaľ ide o druhý úverový prípad, odporkyňa čerpaný úver 108,- eur mala zaplatiť v 10 mesačných splátkach po 12,- eur, teda spolu 120,- eur. Preukázateľne však zaplatila len jednu splátku v sume 12,- eur a ďalej už úver nesplácala. Navrhovateľ preto v súlade so zmluvnými podmienkami vyhlásil ku dňa 04.06.2012 mimoriadnu splatnosť celého úveru a odporkyňa tak od uvedeného dňa dlhuje navrhovateľovi 98,12 eur na úverovej istine a v sume 8,52 eur na úrokoch z úveru. Za opodstatnený považoval návrh aj v časti pokiaľ navrhovateľ požadoval úroky z omeškania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. V odvolaní poukazoval na to, že úverové zmluvy neobsahujú všetky povinné náležitosti, chýbajú tam údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na znenie § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. sa preto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súdu prvého stupňa vyčítal, že vedľajšiemu účastníkovi uložil spoločne a nerozdielne s odporkyňou zaplatiť náhradu trov. Vyslovil názor, že medzi odporcom a vedľajším účastníkom konania, ktorému legitimáciu na vstup do konania dáva zákon v § 93 ods. 2 O.s.p. neexistuje nerozlučné spoločenstvo, a preto súd prvého stupňa ich nemohol zaviazať na zaplatenie trov spoločne a nerozdielne. K tejto problematike predložil rozhodnutia krajského súdu Bratislava, Trenčín, Nitra, Žilina a Prešov.
Odporkyňa sa na výzvu súd prvého stupňa v stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyslovila s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlas.
Predtým, než odvolací súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa, či spĺňa náležitosti podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. prípadne, či napadnuté rozhodnutie nezaniklo inak.
V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podstatou vedľajšieho účastníctva vo všeobecnosti je snaha vedľajšieho účastníka všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť strane, na ktorej v konaní vystupuje. Z toho dôvodu má v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník konania.
Pokiaľ však ide o podanie odvolania podľa súdnej praxe sa vyžaduje aby k takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka schválil aj účastník, na strane ktorého tento vedľajší účastník vystupuje.
V prejednávanej veci odporkyňa, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje nedala k podaniu odvolania súhlas, v dôsledku čoho sa odvolanie vedľajšieho účastníka považuje za odvolanie podané niekym, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Výrok o náhrade trov však odvolací súd preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., pretože citovaný napadnutý výrok sa týkal bezprostredne samotného vedľajšieho účastníka.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov odporkyňu solidárne s vedľajším účastníkom nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd považoval posúdenie otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní neúspešného odporcu, a či je takáto povinnosť solidárna s odporcom, za správne.
So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ust. § 142 - 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je preto daný žiadny zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá umožňovala zaviazať na náhradu trov aj vedľajšieho účastníka a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch zaťažuje aj vedľajšieho účastníka vyplýva pritom z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. veta prvá a druhá, podľa ktorých ma vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napríklad dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napríklad súhlas so späťvzatím) je potrebné všetky ostatné práva a povinností vyplývajúce z O.s.p. pre účastníka konania v zásade považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Ust. § 142 O.s.p. použité aj v danom prípade neviaže povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa alebo odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka občianskeho súdneho konania. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ust. § 142 O.s.p., je preto daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Pokiaľ ide o formu takéhoto spoločného záväzku je potrebné vychádzať z jedného zo základných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil.
V odvolacím konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e o d v o l a n i e prípustné.