Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-108-2022.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/108/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., toho času Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, D. XXX/XX, E. F., zastúpená procesnou opatrovníčkou: G. H., súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Račianska 153, Bratislava a zdravotníckeho zariadenia: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, o odvolaní Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 33Pu/2/2022-14 zo dňa 17.10.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom I., že prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotnej starostlivosti je v súlade so zákonnými dôvodmi podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; a výrokom II. pribral do konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Račianska 153, Bratislava. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil § 6 ods. 1, § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 12, § 255 ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 10 ods. 2 písm. g/ zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vecne dôvodil, že dňa 13.10.2022 bolo súdu telefaxom doručené podanie, ktorým Psychiatrické oddelenie FN Trnava oznámilo, že dňa 11.10.2022 o 10:16 hod. bola na ich oddelenie prijatá k hospitalizácii A. B.. Pri prijatí pacientka podpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe. Pacientka následne (13.10.2022) odvolala súhlas a žiada o prepustenie, odmieta liečbu aj hospitalizáciu. Pacientka je nekritická k ochoreniu. Z psychiatrického hľadiska je u nej naďalej nutná hospitalizácia.
Uznesením č. k. 33Pu/2/2022 zo dňa 14.10.2022 začal súd bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej v zdravotníckom zariadení a zároveň ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na ochranu jej záujmov v tomto konaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcich lekárov a výsluchom umiestnenej, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil, že v uvedenom prípade nedošlo k zneužitiu ústavnej starostlivosti pri prevzatí umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po neudelení jej informovaného súhlasu, nakoľko umiestnená bola prijatá ako akútny stav za účelom stabilizácie stavu, pričom je nevyhnutné jej držanie v psychiatrickom zariadení aj bez jej súhlasu.
Na výsluchu konanom dňa 14.10.2022 na Psychiatrickom oddelení FN Trnava I. J. I. E. uviedla, že pacientka bola prijatá dňa 11.10.2022 s tým, že pacientka bola opakovane prijatá na oddelenie pre psychózu, ambulantne nespolupracovala s psychiatrickou liečbou, lieky prestala užívať, bola privezená RZP v doprovode polície na avízo rodiny, údajne od mája neužíva lieky, odvtedy sa jej stav zhoršuje, má halucinácie, je agresívna, paranoidná, pravdepodobne užíva aj drogy. Otcom referované, že údajne polícia má záznam ako v Trnave pri Bille vybehla na cestu a kopala do áut, napáda ľudí na ulici, hlavne mamičky s deťmi, z balkóna vykrikuje na ľudí, stále má pocit, že ju prenasledujú autá s pezinskými značkami. Údajne už o tom písali aj ľudia na sociálnych sieťach, aby si dávali pozor na ženu v červenej bunde. Pacientka pri príjme bola pasívne psychotická, paranoidná, iritabilná, mala halucinácie, bola bez akéhokoľvek náhľadu na ochorenie, pre nespoluprácu a agresivitu voči personálu bola nutná fixácia a pacifikácia za asistencie polície. Momentálne je nastavovaná na antipsychotiká, ale naďalej pretrváva psychotický kontakt, snaha o disimulásie, pacientka tvrdí, že jej nič nie, že je zdravá, chce ísť domov. Vzhľadom na psychotický stav pretrváva riziko nepredvídateľného správania, že by mohla ublížiť sebe alebo okoliu. Umiestnená uviedla, že pokiaľ s ňou nebude eurokomisárka, ktorá tam má byť s ňou, nebude hovoriť. Chce ísť domov.
Na výsluchu konanom dňa 17.10.2022 na Psychiatrickom oddelení FN Trnava, z dôvodu zmeny ošetrujúceho lekára, I. K. L. uviedol, že pacientka je naďalej odklonená od reality, predpokladané pretrvávanie paranoidných bludných obsahov, pacientka si nie je vedomá toho, že by bola chorá. Nemá na svoju osobu reálny náhľad. Za posledný rok, podľa vyjadrenia otca, vystriedala asi šesť zamestnaní odkiaľ ju vždy prepustili kvôli konfliktom a hádkam. Oproti stavu zo dňa prijatia sa nič nezmenilo, naďalej vyžaduje starostlivosť.
Na výsluchu konanom dňa 17.10.2022 na Psychiatrickom oddelení FN Trnava umiestnená uviedla, že si našla prácu, keď skončila musela odísť aj z ubytovne, rovnako aj ďalší pracovný pomer sa skončil. Rodičia chcú, aby sa liečila a nechceli aby bývala s nimi, majú veľký trojizbový byt. Uviedla, že doktorka ju bude liečiť iba s jej súhlasom. Toto sa stalo pred troma rokmi. Rodičia jej to vyhadzujú na oči, že je bláznivá. Otec tlačí na to, aby sa dala liečiť do nemocnice. V januári sa od nich odsťahovala, našla si prácu, bývala v ubytovni. Potom bývala v Inke v ubytovni. Potrebovala k zamestnaniu lekársku prehliadku, I. I. ju poslala na psychiatriu. V ubytovniach bývala sama. Teraz momentálne býva u známych v chatovej oblasti pri železnici. Bývajú tam dvaja páni a ona. Cez noc je tam a cez deň sa túla a hľadá prácu. Neužívala lieky, prestala ich brať. Vzhľadom na prítomnosť sudkyne netrvala na prítomnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Nesúhlasila s tým, aby bola hospitalizovaná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1 CMP v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po neudelení dobrovoľného súhlasu došlo zo zákonných dôvodov.
Podaním zo dňa 14.10.2022 Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím požiadal o pribratie do súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33Pu/2/2022. Nakoľko ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím požiadal o pribratie do súdneho konania, súd jeho žiadosti výrokom II. napadnutého uznesenia vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. podal včas odvolanie Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s návrhom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie (v odvolaním napadnutej časti) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ namietal, že dňa 14.10.2022 sa konal výsluch umiestnenej vo FN Trnava, na psychiatrickom oddelení. Tohto výsluchu sa procesný opatrovník nezúčastnil. Procesný opatrovník tak ani nemohol namietať, že umiestnená nechce komunikovať s vyšším súdnym úradníkom a chce hovoriť len za prítomnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú si chcela zvoliť ako dôverníka. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím sa v tom čase na psychiatrickom oddelení nachádzala v rámci výkonu monitoringu a vyšší súdny úradník jej neumožnil hovoriť v jej prítomnosti. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím požiadal dňa 14.10.2022 o pribratie do konania, ktorej žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím zo dňa 17.10.2022. Dňa 17.10.2022 súd vykonal opätovne výsluch umiestnenej, ktorého sa procesný opatrovník nezúčastnil a nehájil práva umiestnenej. Súd vykonal opätovný výsluch umiestnenej až keď Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím požiadal o vstup do konania, kedy si bol zrejme vedomý, že vyšší súdny úradník pochybil pri vypočúvaní umiestnenej a riadne ju nevypočul dňa 14.10.2022. Procesný opatrovník tieto pochybenia do toho času nenamietal a ani sa k celému konaniu nevyjadroval a nekonal v záujme umiestnenej. Podľa odvolateľa nie je prípustné, aby pozíciu procesného opatrovníka zastával a bol za neho ustanovený zamestnanec toho istého súdu, ktorý vo veci rozhoduje. Je veľmi málo pravdepodobné, že procesný opatrovník, zamestnanec toho istého súdu, bude namietať postup vlastného súdu a hájiť záujmy umiestnenej. Cieľom ustanovenia procesného opatrovníka má byť priznanie zvýšenej právnej ochrany umiestnenej a ochrana jej záujmov, nakoľko ide o vážny zásah do základných ľudských práv a to hlavne do práva na osobnú slobodu. Týmto konaním súdu prvej inštancie a nečinnosťou procesného opatrovníka, zamestnanca rovnakého súdu, došlo k porušeniu procesných práv a zásahu do ľudských práv umiestnenej, čo je v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.
Procesná opatrovníčka umiestnenej v podaní zo dňa 07.11.2022 s odvolaním Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nesúhlasila. Uviedla, že odvolaním napadnuté uznesenie nie je v rozpore so záujmom umiestnenej a navrhla ho ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 12 ods. 3 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33Pu/2/2022 je konanie o prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je v súlade so zákonnými dôvodmi podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a na doplnenie odvolací súd uvádza:
V preskúmavanej veci bolo konanie na súde prvej inštancie začaté na základe oznámenia Psychiatrického oddelenia FN Trnava zo dňa 13.10.2022, z ktorého vyplynulo, že dňa 11.10.2022 bola na ich oddelenie prijatá A. B., ktorá pri príjme podpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe na oddelenie. Umiestnená dňa 13.10.2022 o 12:15 hod. dobrovoľný súhlas s hospitalizáciou odvolala, žiadala o prepustenie, odmietala liečbu aj hospitalizáciu. Z oznámenia Psychiatrického oddelenia FN Trnava vyplýva, že pacientka je k ochoreniu nekritická a z psychiatrického hľadiska je nutná jej hospitalizácia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.10.2022 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania menovanej v zdravotníckom zariadení a zároveň umiestnenej ustanovil procesného opatrovníka na ochranu jej záujmov v tomto konaní, a to G. H., súdnu úradníčku Okresného súdu Trnava s poukazom na § 69 a § 71 ods. 3 CSP. Výsluch umiestnenej bol vykonaný na Psychiatrickom oddelení FN Trnava dňa 14.10.2022 vyššou súdnou úradníčkou súdu prvej inštancie a dňa 17.10.2022 tiež sudkyňou súdu prvej inštancie. Z oboch zápisníc o výsluchu vyplýva, že umiestnená bola v zmysle § 257 ods. 3 vety druhej, § 258 ods. 1 a § 259 CMP poučená o svojich procesných právach a povinnostiach. Súd prvej inštancie sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a ohľadne jej zdravotného stavu vykonal výsluch jej ošetrujúcich lekárov I. J. I. E. a I. K. L.. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom elektronického podania odoslaného dňa 14.10.2022 o 21:18 hod. požiadal o pribratie do súdneho konania. O prípustnosti prevzatia menovanej do zdravotníckeho zariadenia ako aj o pribratí Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do súdneho konania bolo rozhodnuté napadnutým uznesením dňa 17.10.2022. Z podaní Psychiatrického oddelenia FN Trnava zo dňa 26.10.2022 a Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 14.11.2022 vyplýva, že umiestnená bola dňa 26.10.2022 preložená k pokračujúcej liečbe do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie.
Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.
Podľa § 6 ods. 9 pís. d) zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom čl. 5 Dohovoru, čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje CMP v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je CMP, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií a síce: 1/ posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a 2/ posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej.
V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom štádiu detenčného konania, ktorého účastníkom je v zmysle § 255 ods. 1 CMP aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa v čase prevzatia umiestnená osoba nachádzala (v prejednávanej veci to je Fakultná nemocnica Trnava), a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a vo veci aj správne rozhodol. Súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia o odvolaní súhlasu s hospitalizáciou umiestnenej, ihneď vydal uznesenie o začatí konania a zároveň ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka, a to súdnu úradníčku Okresného súdu Trnava.
Odvolateľ mal za to, že nie je prípustné, aby pozíciu procesného opatrovníka zastával a bol za neho ustanovený zamestnanec toho istého súdu, ktorý vo veci rozhoduje. Túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie postupoval v súlade s 2 ods. 1 CMP v spojení s § 69 a § 71 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého v prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka. Vzhľadom na charakter konania v prejednávanej veci, kedy súd o prípustnosti prevzatia musí rozhodnúť do 5 dní od obmedzenia osobnej slobody (§ 262 ods. 2 CMP), ktorá nastala odvolaním súhlasu umiestnenej s hospitalizáciou, bol postup v zmysle § 71 ods. 3 CSP plne dôvodný. V prípade druhej fázy konania, ktorým je rozhodovanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, bude priestor na prípadnú zmenu v osobe procesného opatrovníka, táto fáza detenčného konania ale nie je predmetom tohto odvolacieho konania.
Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odvolateľa, ktorý poukazoval na pasivitu procesného opatrovníka v konaní. Ustanovenie procesného opatrovníka v danom konaní slúži na zvýšenie právnej ochrany osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení, ktorá však v konaní o prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti má ako plnoletá osoba aj naďalej procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu (z obsahu spisu nevyplýva, že by bola umiestnená obmedzená v spôsobilosti na právne úkony). Zo žiadneho ustanovenia CMP pritom nevyplýva povinnosť procesného opatrovníka byť prítomný pri jednotlivých úkonoch súdu v rámci konania o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. Procesný opatrovník bol o konaní informovaný, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia, v ktorom súd podrobne popísal priebeh konania a taktiež sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým záverom, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne.
Ak procesný opatrovník podľa odvolateľa nekonal v záujme umiestnenej, keď nenamietal, že umiestnená nechcela komunikovať s vyšším súdnym úradníkom, chcela hovoriť len za prítomnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a nebola preto dňa 14.10.2022 ani riadne vypočutá, táto námietka t. č. nemôže byť dôvodná, nakoľko v ďalšom priebehu konania bola umiestnená dňa 17.10.2022 vypočutá za prítomnosti sudkyne, vyššej súdnej úradníčky a ošetrujúceho lekára, výsluch neodmietla, vyjadrila sa k svojej hospitalizácii a na prítomnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím netrvala. Z oboch zápisníc o výsluchu vyplýva, že umiestnená bola v zmysle § 257 ods. 3 vety druhej, § 258 ods. 1 a § 259 CMP poučená o svojich procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jej zástupcom. Tiež jej bolo doručené tzv. všeobecné poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka konania (viď doručenku z č. l. 4). Počas vypočutia umiestnená neuviedla, že žiada, aby sa konania zúčastnil jej dôverník. Umiestnená síce obe zápisnice nepodpísala, no obsah zápisníc bol okrem vyššej súdnej úradníčky (na prvom i druhom výsluchu) a sudkyne (na druhom výsluchu) potvrdený aj podpisom ošetrujúcich lekárov. Zo spisu tiež vyplýva, že prvotný výsluch umiestnenej (ktorá v ten deň odmietla komunikovať) a ošetrujúcej lekárky sa uskutočnil dňa 14.10.2022 a bol ukončený o 10:30 hod., pričom Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím požiadal o pribratie do konania elektronicky správou odoslanou dňa 14.10.2022 o 21:18 hod. (piatok). O tejto žiadosti bolo rozhodnuté najbližší pracovný deň, t. j. dňa 17.10.2022 výrokom II. napadnutého uznesenia.
Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného (chorého) a ošetrujúceho lekára. V predmetnej veci súd prvej inštancie bezodkladne vypočul v nemocnici umiestnenú, ako aj ošetrujúcich lekárov, ktorí opísali priebeh preberania do ústavu, zdravotný stav a správanie sa umiestnenej. Podľa vyjadrenia lekárov bola pacientka pri príjme psychotická, paranoidná, iritabilná, mala halucinácie, bola bez akéhokoľvek náhľadu na ochorenie, pre nespoluprácu a agresivitu voči personálu bola nutná fixácia a pacifikácia za asistencie polície. Následne bola nastavovaná na antipsychotiká, ale naďalej pretrváva psychotický kontakt, snaha o disimulácie, pacientka tvrdí, že jej nič nie je, že je zdravá, chce ísť domov. Vzhľadom na psychotický stav pretrváva riziko nepredvídateľného správania, že by mohla ublížiť sebe alebo okoliu. Pacientka je naďalej odklonená od reality, predpokladané pretrvávanie paranoidných bludných obsahov, pacientka si nie je vedomá toho, že by bola chorá, nemá na svoju osobu reálny náhľad. Jej zdravotný stav si aj naďalej vyžaduje starostlivosť.
Za situácie, keď námietky odvolateľa týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pričom odvolateľ nenamietal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa zdravotného stavu umiestnenej a nutnosti jej hospitalizácie, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách CMP a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, keďže výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že podmienky pre umiestnenie menovanej boli splnené a k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).