Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-37-2013.pdf
PDF · 147 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 49,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ na tunajšom súde podal dňa 25.10.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 49,52-eur, ďalej úrok z omeškania v sume 309,17-eur a ročný úrok z omeškania 14,75% zo sumy 49,52-eur od 1.3.2012 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že v súlade s právnymi predpismi SR došlo od 1.6.2006 zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu (poznámka súdu - akej spoločnosti v návrhu neuvedené) a základné imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné nám. č. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorý bol postupcom a stal sa v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, navrhovateľ sa odvolával na výpis z Obchodného registra postupcu. Navrhovateľ uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.3.2007 medzi postupcom a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa voči odporcovi. V návrhu je ďalej uvedené, že 1.6.2004 bola uzatvorená platne zmluva č. XXXXXXX, ktorou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto zmluvnú povinnosť odporca neplnil a dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlžil celkom 469,52-eur (124.144,76-Sk), pozostávajúcich z neuhradených dlžných splátok. Odporca uznal záväzok v Dohode o uznaní záväzku, aj keď uznal aj náklady inkasného konania, navrhovateľ ich návrhom na zaplatenie neuplatňuje. Navrhovateľ uviedol, že uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 2.3.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky pre omeškanie odporcu a poukázal na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávací predpis k nemu - Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a ďalej na § 3 nar. vlády č. 586/2008 Z.z., účinného od 1.1.2009. V návrhu je uvedené, že odporca uhradil 20.1.2011, 28.2.2011, 31.3.2011, 36.4.2011., 15.8.2011, 26.9.2011 a 14.12.2011 vždy v tieto dni 50,-eur a dňa 29.2.2012 sumu 70,-eur. Dlžná suma 49,52-eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru 49,52-eur, predstavujúcou rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb, započítaných na istinu . Požadovaný úrok z omeškania 309,17-eur zdôvodnil vždy rovnakou ročnou výškou úroku z omeškania 14,75% zo sumy 203,97-eur od 2.3.2007 do 20.1.2011 a vo výške 117,13-eur, zo 153,97-eur od 21.1.2011 do 28.2.2011 a 2,43-eur, zo 103,97-
eur od 1.3.2011 do 31.3.2011 a 1,30-eur, z 53,97-eur od 1.4.2011 do 26.4.2011 a 0,57-eur, z 265,55- eur od 2.3.2007 do 15.8.2011 a 174,70-eur, z 3,97-eur od 27.4.2011 do 15.8.2011 a 0,18-eur, z 219,52- eur od 16.8.2011 do 26.9.2011 a 3,73-eur, zo 169,52-eur od 27.9.2011 do 14.12.2011 a 5,41-eur, zo sumy 119,52-eur od 15.12.2011 do 29.2.2012 a vypočítaný vo výške 3,72-eur a zo sumy 49,52-eur od 1.3.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ navrhol priznať mu na zaplatenie od odporcu náhradu trov právneho zastúpenia 87,24-eur a za súdny poplatok 16,50-eur. K návrhu na dôkaz doručil Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet VÚB a.s., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s., dve Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, jednu podpísanú navrhovateľom 29.12.2010, odporcom 7.1. bez letopočtu a k nej splátkový kalendár a druhú z 10.10.2011 dlžníkom podpísanú 18.10. bez letopočtu a k nej splátkový kalendár.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu vyzval súd splnomocnenca navrhovateľa na jeho doplnenie. Súd požadoval doplniť návrh o spôsob, akým boli dohodnuté podmienky úveru t.j. úroková sadzba, výška splátky, termín splátky, konečná splatnosť, uviesť kedy došlo k zosplatneniu úveru, prípadne k odstúpeniu od zmluvy a uviesť dôvod účtovania odporcovi administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky, zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-Sk a špecifikovať, kde sú tieto sankcie v zmluve upravené. Súd žiadal vysvetlenie, akým spôsobom bol vypočítaný úrok z akej dlžnej čiastky vo výške 2694,-Sk vo výpise z pôžičkovej karty Quatro, za aké obdobie, z akej sumy, aká úroková sadzba sa použila. V podaní z 19.4.2013 navrhovateľ v zastúpení splnomocnencom uviedol, že pôvodný veriteľ s odporcom uzatvoril dňa 18.5.2004 Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro a podľa nej poskytol odporcovi úverový rámec 398,33-eur (12.000,-Sk). Podľa predkladaného výpisu z karty je zrejmé, že odporca z úverového rámca čerpal celkom 368,45-eur (11.100,-Sk) a podľa Obchodných podmienok pre vydanie a používanie platobných kariet boli odporcovi vyúčtované poplatky celkom vo výške 104,59-eur (3.150,76- Sk) a úrok 89,42-eur (2.694,-Sk). Debetné operácie sú vo výške 562,46-eur (16.945,-Sk) a úhrady odporcu 92,94-eur (2.800,-Sk) a rozdiel debetných a kreditných operácií je 469,52-eur (14.145,-Sk). Po postúpení odporca zaplatil 420,-eur a zostatok je žalovaná suma 49,52-eur. K účtovaniu poplatkov je zdôvodnené, že je účtovaných 600,-Sk za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny, za 1. výzvu k úhrade 200,-Sk a za ďalšie dve po 100,Sk, za prvé použitie karty 250,-Sk, za pracovanie poštovej poukážky 250,-Sk, za úverové poistenie typu A 53,76-Sk, vyhotovenie a zaslanie výpisu 184,-Sk, na administratívnom poplatku za správu rizikovej pohľadávky 600,-Sk a na zmluvnej pokute za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu bolo účtovaných odporcovi 1000,-Sk. V podaní je iba stručne poznamenané, že úrok 2694,-Sk bol napočítaný vo výške úrokovej sadzby 23,76% od začiatku čerpania do vyhlásenia splatnosti pohľadávky.
Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.
Odporca sa napriek výzve súdu sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie predvolaný riadne a včas sa bez ospravedlnenia nedostavil.
Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti účastníkov a splnomocnenca navrhovateľa s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. v spolupráci s SKK, a.s. účinných od 15.11.2003, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky zo dňa 18.10., a zo dňa 7.1., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 a k nej patriacou prílohou č. 1, pokusom o zmier zo dňa 20.9.2012, výpisom z Pôžičkovej karty Quatro na meno odporcu, Cenníkom VÚB banky pre produkty vydávané v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s., platným od 15.9.2012, doplnením návrhu navrhovateľom zo 17.4.2013 na výzvy súdu zo dňa 12.11.2012 z 3.12.2012 a z 9.4.2013 a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 a k nej patriacou prílohou č. 1 má súd preukázané, že postupcovia Všeobecná úverová banka, a.s. a Consumer Finance Holding a.s. postúpili pohľadávku proti odporcovi na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý je navrhovateľom v tomto konaní. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SKK 1 z 1.3.2007 postúpená bola pohľadávka z čísla účtu XXXXXX, pôvodná výška úveru 1119 s limitom, kreditnej karty 12.000,- s dňom prvého čerpania
úveru 22.6.2004. Postupca 1 vyznačil výšku istiny pohľadávky 6144,76-Sk (203,97-eur), druhý postupca 8000,-Sk (265.55-eur), v Prílohe je uvedená úroková sadba 23,76% a dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti 16.6.2005. Podľa rodného čísla sa Príloha vzťahuje na odporcu.
Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.6.2004 súd zistil, že odporca v nej požiadal o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, navrhol úverový rámec vo výške 30 000 Sk (995,82 eur) a mal ho splatiť v 30 splátkach po 1 000, -Sk v časti poistenie nie je vyznačený, žiadny údaj, ani odmietnutie ani prijatie komplexného poistenia. Žiadosť neobsahovala ani úrok, ani RPMN, ani poplatky. V časti V. zmluvy bol bankou vyplnený schválený úverový rámec vo výške 12 000 Sk so schválenou štandardnou mesačnou splátkou 400 Sk. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stávala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK, a.s. uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Odporca v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet VUB, a.s., s cenníkom VÚB a súhlasí s nimi.
V Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. v spolupráci s SKK, a.s. s účinnosťou od 15.11.2003 (ďalej len „OP“) je v článku II v bode 1. uvedené, že žiadateľ môže prostredníctvom správcu požiadať banku o vydanie kreditnej karty. Základnou podmienkou pre vydanie kreditnej karty je poskytnutie úverového rámca žiadateľovi. Podľa bodu 2 výšku poskytnutého úverového rámca stanovuje správca na základe vyhodnotenia žiadateľom podanej a vlastnoručne podpísanej žiadosti. Na základe výšky poskytnutého úverového rámca správca stanoví štandardnú mesačnú splátku úveru. Podľa bodu 6 ak banka poskytla klientovi úverový rámec, otvorí správca pre klienta kartový účet s úverovým rámcom ku ktorému vydá kreditnú kartu podľa údajov uvedených v žiadosti. Podľa bodu 7 schválenú výšku úverového rámca, maximálnu výšku denného limitu a ich zmeny oznámi správca klientovi písomne. Výšku úverového rámca a maximálnu výšku denného limitu je správca oprávnený jednostranne meniť. Podľa článku IV bod 3 poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Podľa bodu 4 štandardná, sankčná a vkladová úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle Zásad úrokovej politiky VÚB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Výšku úrokovej sadzby je banka oprávnená jednostranne meniť.
Podľa Jednej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky( Ďalej iba „Dohoda“), navrhovateľom podpísanej 19.12.2010, odporcom v S. 7.1. bez dania letopočtu v časti 2. odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe čísla zákazníka XXXXXXXXXX z 1.6.2004 uzatvorenej s pôvodným veriteľom bez čísla zmluvy. Dlžná suma vo výške Celková dlžná suma 817,20 (24.618,97-Sk) eur pozostáva z istiny vo výške 469,52 eur (14.144,76-Sk), z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 0,-, z úroku z omeškania 14% ročne zo sumy 469,52-eur za dobu od 4.3.2010 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa Dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 70,37 eur. V časti 3. Dohody označenej ako forma splatenia záväzku sa odporca zaviazal splniť svoj záväzok voči veriteľovi s mesačnou výškou splátky 45 eur s dátumom prvej splátky 20.1.2011 a s dátumom poslednej splátky 20.6.2012. Podľa splátkového kalendára, vyhotoveného navrhovateľom, odporcom nepodpísaným, ide o rozpis plátok od 1. po 18. splátku v mesačných splatnostiach, posledná splátka nie je vo výške 45,-eur, ale vo výške 52,20-eur, splatná 20.6.2012. Podľa druhej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach sú veriteľom a dlžníkom opäť navrhovateľ a odporca, v bod 2. odporca uznáva záväzok číslo zákazníka ako u prvej Dohody aj s rovnakým dátumom zmluvy, celková dlžná suma je uznaná vo výške 495-eur (14912,37-Sk), pozostávajúca z istiny 169,52-eur (5.106,96-Sk), ostatné príslušenstvo od 4.3.2010 podľa zmluvy 0,-, z úroku z omeškania 14% ročne zo 169,52-eur za dobu od 4.3.2010 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa Dohody a nákladov na inkasné konanie 70,37-eur (2120,-Sk). Navrhovateľ Dohodu podpísal 10.10.2011, podpis dlžníka je s 18.10. bez letopočtu. Súd bol doručený splátkový kalendár vyhotovený a podpísaný navrhovateľom z 10.10.2011, ide o 10 splátok, prvých 9 je po 50,-eur, posledná 10. je vo výške 45-eur, splatná 31.7.2012. Obe Dohody sú formulárom a v oboch je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Navrhovateľ bol súdom vyzývaný na doplnenie návrhu. Súd žiadal od navrhovateľa zdôvodniť, akým spôsobom boli dohodnuté podmienky úveru t.j. úroková sadzba, výška splátky, termín splátky, konečná
splatnosť, doplniť od dobu, kedy došlo k zosplatneniu úveru, prípadne k odstúpeniu od zmluvy a vysvetliť dôvod účtovania odporcovi administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky, zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-Sk a uviesť, kde sú tieto sankcie v zmluve upravené. Žiadalo sa vysvetlenie, akým spôsobom bol vypočítaný úrok z akej dlžnej čiastky vo výške 2694,-Sk vo výpise z pôžičkovej karty Quatro, za aké obdobie, z akej sumy, aká úroková sadzba sa použila. Podaním zo 17.4.2013 navrhovateľ oznámil, že odporca vyčerpal 368,33-eur, vyúčtoval mu podľa výpisu poplatky vo výške 104,59-eur a úrok vo výške 89,42-eur. Súčet debetných operácií je 562,64-eur, úhrady od odporcu sú 92,94-eur, rozdiel debetných a kreditných operácií je 469,52-eur, znížený o úhrady od odporcu vo výške 420,-eur po postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Odporca vyberal z bankomatu v cudzine, za čo mu bol účtovaný poplatok 600,-Sk, ďalej mu boli účtované poplatky za tri výzvy na úhradu, jedna za 200,-Sk a dva krát za 100,-Sk, bol účtovaný poplatok za prvé použitie karty 250,-Sk, za spracovanie poštovej poukážky 63,- Sk, za úverové poistenie 53,76-Sk, za vyhotovenie a zaslanie výpisu poplatok 184,-Sk, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 600,-Sk a zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu 1000,-Sk. Úrok 2694,-Sk je vypočítaná použitím 23,76% ročne od začiatku čerpania do vyhlásenia splatnosti pohľadávky. Za aké obdobie, z akej súm je úrok vypočítaný zodpovedané nebolo. V ďalšom podaní navrhovateľa z 24.7.2014 je zdôvodnená existencia dvoch Dohôd o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Podľa navrhovateľa od prvej Dohody odstúpil, na žiadosť odporcu uzavrel s ním druhú Dohodu. Na svoje tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz.
Výpisom z nákupnej karty Quatro na meno odporcu súd zistil, že odporca vykonal úhrady vo výške 92,94 € a vybral finančné prostriedky vo výške 368,45-eur . Po postúpení pohľadávky uhradil sumu 420 € . Odporcovi boli účtované poplatky.
Z pokusu o zmier zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku 433,14-eur (13.048,78-Sk) navrhovateľovi najneskôr do 27.09.2012, ktorý predstavoval sumu 49,52 eur (1491,84-Sk) z neuhradeného úveru 2 , zmluvného/zákonného úroku 313,25-eur (9.436,97-Sk) a nákladov inkasného konania 70,37 eur (2120,-Sk).
Súdu bol predložený len cenník VÚB banky pre produkty vydávané v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s. platný od 15.9.2012. Vzhľadom k tomu, že uvedený cenník bol platný až vyše 8 rokov po uzatvorení Zmluvy, nebolo možné predložený cenník priradiť k žiadosti/zmluve a preto súd naň v konaní neprihliadal.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
Podľa § 2 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 v znení od 1.4.2004 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 v znení od 1.4.2004 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je ustanovená ako dvojnásobok základnej sadzby NBS.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva, vzniknutá na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Quatro je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, v súdnom konaní v procesnom postavení odporca, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej stane zmluvy konala právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. U pôvodného veriteľa odporcu išlo o dodávateľa, ktorým bola banka a nebankový subjekt Správa kreditných kariet a.s., poskytujúca spotrebiteľovi svoje finančné služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou a druhým postupcom na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom odporcu,
pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o úvere nadobudol navrhovateľ a svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov. Súd tu poukazuje na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aj pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom na nového veriteľa dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala do Občianskeho zákonníka už zákonom č. 150/2004 Zz. v rámci zmeny Občianskeho zákonníka, a zo Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1 ods.1, čl.2 písm. b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho poriadku uvedeným zákonom, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34). Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004) na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu (č. 150/2004 Z.z.) spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký stupeň ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS, a to aj vtedy, keď navrhovateľ už nie je dodávateľom odporcu, resp. spotrebiteľa, v postavení nového veriteľa odporcu základ jeho pohľadávky voči nemu zostáva zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa § 53 ods. 4 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 1.6.2004, ktorej účastníkom je odporca na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu (spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku". V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Súd má za to, že vzťah medzi odporcom a navrhovateľom je spotrebiteľským, vzniknutým zo zmluvy o úvere. Je nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je aj zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Pre spotrebiteľský charakter zmluvy dopadá aj na právny vzťah účastníkov, aj keď bola v čase jej uzavretia zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru/ pôžičky nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah a nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka a treba použiť v zmysle § § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predpisy občianskoprávne. Z hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie ustanovení Obchodného zákonníka a pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, z neho ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, neplatnosti právnych úkonov a nepoužil na právny vzťah účastníkov predpisy obchodno-právne, upravené najmä v Obchodnom zákonníku a vzhľadom na platnú úpravu v § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov posúdil právny vzťah zo zmluvy zo dňa 1.6.2004, vzniknutý pred 1. januárom 2013 podľa zákona č. 258/2001 ZoSÚ, platného a účinného v čase vzniku zmluvy. Zmluvu, jej náležitosti preto posudzoval nielen podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci na zmluvu aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, jeho časti týkajúcej sa spotrebiteľského. pretože zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, podľa predtlače, inak v judikatúre slovenských súdov označovanú aj ako formulárovú (súd odkazuje aj na zdôvodnenie v dôvodovej správe k zákonu č. 150/2004 Z. z., podľa ktorej sa jedná o zmluvu adhéznu) ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy a Obchodných podmienok dodávateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa formulára s odkazom na ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie iba Obchodného zákonníka, opäť formulárových, tak v prípade zmluvy o úvere znevýhodňuje zmluvnými podmienkami spotrebiteľa a spôsobuje, že podľa § 53 ods. 1 OZ je naplnené, že ide v niektorých častiach zmluvy o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ustanovením § 53 ods. 1 OZ označovaným za neprijateľnú podmienku, ak neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). V súdenej veci účastníkov sa jedná o ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona (OZ) neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva, použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, a právny poriadok SR má duálnu právnu úpravu týkajúcu sa úveru, upravenú vo viacerých právnych predpisoch, jednak v Obchodnom zákonníku, v čase uzavretia zmluvy o úvere tiež platil zákon č. 258/2001 Z. z. - ZoSÚ a tiež Občiansky zákonník, tiež ako právny predpis upravuje právny vzťah, podobajúci sa úveru ako zmluvu o pôžičke, kde možno na rozdiel od právnej úpravy úveru a Obchodnom zákonníku a ZoSÚ dohodnúť úroky, ktoré na rozdiel od právneho vzťahu vznikajúceho z úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka nie sú tieto podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, ZoSÚ s nimi spája nemožnosť ich priznania za určitých podmienok, súd vyhodnotil, že v zmysle § 52 ods. 2 OZ treba použiť na právny vzťah účastníkov, keďže jednou jeho stranou je spotrebiteľ predpisy občianskoprávne a ZoSÚ, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, právna úprava v nich obsiahnutá je pre neho priaznivejšia.
Právny poriadok SR v § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rámci ochrany spotrebiteľa zakazuje dávať do zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto podmienky označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kde je premietnuté ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS - zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa pod sankciou ich neplatnosti.
O štandardnú typovú zmluvu, resp. formulárovú ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej sile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné podmienky.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že návrh nebol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o vydaní kreditnej karty tak, že odporca spísal žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, kde uviedol výšku úverového rámca a výšku splátok s tým, že právny predchodca navrhovateľa v článku V žiadosti uvedený úverový rámec ako aj výšku mesačnej splátky schválil v nižšej čiastke. V časti zmluvy Vyhlásenie žiadateľa je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK, a.s. uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Súd má tak v konaní preukázané, že dňa 1.6.2004 bola uzatvorená Zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty Quatro. Predmetná zmluva však neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona ani ročnú percentuálnu mieru nákladov § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona a preto sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva v časti V. obsahuje schválený úverový rámec v sume 398,32 eur (12 000 Sk) s pevnou mesačnou splátkou v sume 400 Sk. Súd má v konaní z výpisu z nákupnej karty preukázanú výšku prostriedkov, ktoré odporca čerpal z kreditnej karty a to sumu 368,45-eur. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi a ich vyčerpaní, pretože v konaní ani odporca opak netvrdil, ani súd nezistil, žeby mu reálne finančné prostriedky neboli poskytnuté. Odporca uhradil 92,94-eur, po postúpení pohľadávky uhradil navrhovateľovi sumu 420 eur. Celkom tak odporca vyčerpal z úveru 368,45 eur a splatil sumu 512,94,- eur, úver preplatil, pretože dodávateľovi aj jeho právnemu nástupcovi (navrhovateľovi) je upreté podľa zákona č. 258/2001 Zz. právo na úroky a poplatky neuvedené v zmluve. Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom z platne uzavretej zmluvy dlžníkovi (odporcovi) nezostala povinnosť splniť žiadny záväzok a preto súd rozhodol, že sa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamieta. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi a ich vyčerpaní, pretože v konaní ani odporca opak netvrdil, ani súd nezistil, žeby mu reálne finančné prostriedky neboli poskytnuté v zmysle § 4 ods. 5 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a dohodnutie úroku, poplatky navrhovateľ ani netvrdil, k dohode o nich nepredložil žiadny dôkaz, Žiadosti o vydanie karty poistenie vyznačené nie je. Navrhovateľovi nebolo možné z dôvodu, že nebolo v konaní zistené žiadne dohodnuté poistenie priznať od odporcu ani plnenie na poistnom.
Súd považuje za neprijateľné pre spotrebiteľa, premietnutú do čl. IV bodu 3. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. v spolupráci s SKK, a.s. účinných od 15.11.2003, podľa ktorého je oprávnená jednostranne meniť poplatky súvisiace so správou a používaním karty a uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Spotrebiteľ nie je povinný navštevovať obchodné priestory banky za účelom zisťovania skutočností ohľadom poplatkov. Uvedené ustanovenie je neurčité, nakoľko odporca z neho nevie, za aké poplatky a v akej výške mal pôvodnému veriteľovi platiť, poplatky nie sú uvedené ani v zmluve a preto navrhovateľovi nepatria. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľnou podmienkou, danou do zmluvy dodávateľom, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť aj napriek tomu, že mu reálne nebolo za poplatok poskytnuté druhou stranou žiadne plnenie. Znak neprijateľnosti
vykazujú všetky poplatky, ktoré účtoval či právny predchodca navrhovateľa odporcovi alebo ich účtoval navrhovateľ odporcovi podľa jeho podania zo 17.4.2013, podľa výpisu na meno odporcu celkom vo výške 104,59-eur a sú účtované ako poplatky za výbery, (časť v sume je úverové poistenie), za spracovanie poštovej poukážky, za výzvy k úhrade - upomienky, za správu rizikovej pohľadávky, za vyhotovenia a zaslanie výpisu a zmluvnú pokutu za vymáhanie pohľadávky. Poplatky slúžili iba účelu dodávateľa alebo navrhovateľa v súvislosti s vymožením ich pohľadávky od odporcu. Išlo o plnenia, ktoré si odporca v súvislosti so zmluvou o úvere neobjednal a nedotýkajú sa ani ceny predmetu plnenia a slúžia výlučne potrebám dodávateľa alebo navrhovateľa.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 309,17 €, úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 49,52 € od 1.3.2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho nepriznal, pretože je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a čo do výšky v rozpore stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v čase uzavretia zmluvy a aj v znení neskorších predpisov nariadenia. Výška úrokovej sadzby NBS bola v čase uzavretia zmluvy (1.6.2004) stanovená maximálnou výškou 5% a dvojnásobok bol 10%, od 1.3.2012 platila maximálna výška 9%. Výška 14,75% úroku z omeškania je v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je pre spotrebiteľa neprijateľná, pretože sankciou za omeškanie (úrokom z omeškania) môže byť spotrebiteľ postihnutý iba do maximálnej výšky, stanovenej iba podľa predpisov občianskoprávnych. Neprijateľná podmienka je neplatná a nemožno z nej priznať žiadny nárok. Pokiaľ súd dospel k záveru, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadny dlh, resp. záväzok, nepatrí z neho priznať navrhovateľovi ani žiadny úrok z omeškania. Súd preto žalobný návrh aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol.
Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, keďže je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa, ktorý v čase uzatvárania dohody nemal vedomosť o tom, koľko navrhovateľovi dlží a čo znamená premlčanie dlhu. Samotné Dohody sú vopred navrhovateľom vypracované štandardizované formuláre, v ktorých je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, odporujúci dobrým mravom, keď navrhovateľ resp. jeho zástupca konal voči odporcovi v rozpore so základnými , všeobecne uznávanými, spoločnosťou rešpektovanými morálnymi zásadami ohľadom vzťahov a konania medzi ľuďmi a iba v snahe dosiahnuť vymožiteľnosť svojej premlčanej pohľadávky. Bolo na navrhovateľovi, aby konal voči odporcovi s odbornou starostlivosťou aj pri uzatváraní dohody, pretože má k tomu vytvorený odborný aparát a vo svojej praxi pri vymáhaní pohľadávok využíva služby osôb znalých práva. Dohody sú formulárom, ktorý mohol odporca buď ako celok prijať alebo odmietnuť a keďže sa nachádza text o uznaní záväzku a premlčaní na jednej listine, je iba z tohto dôvodu odporcom podpísané aj uznanie záväzku a text o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Pre nemožnosť odporcu a nedostatok jeho vôle , majúci vyvolať ten účinok, že uznáva aj premlčaný dlh súd považuje za Dohody za absolútne neplatný právny úkon a celé Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd hodnotí ako právny úkon urobený v rozpore s dobrými mravmi po použití nekalej obchodnej praktiky a preto v konaní na „Dohody“ neprihliadal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ podal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na rozhodnutie o trovách, odporca takýto návrh nepodal. Navrhovateľ bol v konaní účastníkom oproti odporcovi neúspešným a nárok na trovy konania mu nevznikol. Odporca bol v konaní účastníkom úspešným a v zásade by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo priznať náhradu trov konania. Nakoľko však nepodal návrh na rozhodnutie o nich a zo spisu mu žiadne nevyplývali, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).