Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32Pc-3-2022.pdf
PDF · 117.57 KB
No categories available
32Pc/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, právne zastúpená JUDr. Matejom Hríbikom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 20, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, D. XX a, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že otcom maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, z matky T. Y., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX je T. X., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.07.2021.
IV. Zročné výživné za obdobie od 28.07.2021 do 24.11.2022 na maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2.569,36 eura súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Súd p r i z n á v a znalcovi doc. Ing. Radoslavovi Židekovi, PhD., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evid. č. 914837, s miestom výkonu činnosti Žilina, Pažite 7, znalečné vo výške 504,20 eura.
VI. Súd u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby znalcovi doc. Ing. Radoslavovi Židekovi, PhD., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evid. č. 914837, s miestom výkonu činnosti Žilina, Pažite 7, vyplatila znalečné vo výške 504,20 eura na účet vedený v U. U. SA, pobočka zahraničnej banky, IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 35/2022, KS: 0308.
VII. Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania vo výške 504,20 eura.
VIII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 504,20 eura pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IX. Matka maloletého m á n á r o k na náhradu trov tohto konania voči otcovi vo výške 100 %, ktorý je povinný otec zaplatiť matke v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 15.02.2022 sa domáhala určenia otcovstva T. X. k maloletému a zároveň úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 135 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, a to spätne odo dňa narodenia maloletého, t. j. odo dňa 28.07.2021 s tým, že dlžné výživné otec bude povinný splácať v 50 eurových mesačných splátkach vždy do 15.dňa v mesiaci, odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, až do jeho úplného splatenia. Navrhovateľka si tiež uplatnila voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, náhradu trov konania vo výške 100 %. Navrhovateľka svoj návrh v časti určenia otcovstva odôvodnila tým, že s mužom, ktorého otcovstvo sa má určiť sa prvýkrát zoznámili na jeseň roku 2015 v Bratislave. Tvorili pár až do mája 2016, kedy sa prvýkrát rozišli. Pred Vianocami roku 2018 vytvorili znovu pár a nasťahovala sa do domácnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené, kde bývali spolu aj s jeho otcom, ktorý bol vlastníkom bytu. S odstupom času sa presťahovala späť do F. a navštevovala muža, ktorého otcovstvo má byť určené, už len cez víkendy. Počas tohto vzťahu v novembri 2021 neplánovane otehotnela. Že je tehotná zistila až na konci januára 2021. Medzi časom sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené, s ňou znovu rozišiel. Mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené oznámila, že je tehotná až v marci 2021. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené najskôr neveril, že je otcom dieťaťa, ktoré čaká. Po odstupe niekoľkých týždňov s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, vytvorili opäť pár a obnovili partnerský zväzok. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa v tomto období správal pozitívne k jej gravidite a tešil sa aj na maloleté dieťa. Mesiac pred pôrodom dokonca ju navštívil v mieste jej bydliska a riešili nevyhnutné veci spojené s príchodom dieťaťa do domácnosti. Po pôrode však muž, ktorého otcovstvo má byť určené, opäť poňal presvedčenie, že dieťa nie je jeho a žiadal od nej, aby zistila, akú krvnú skupinu má dieťa. Uvedenú krvnú skupinu však nevedela zistiť. Následne však aj napriek tomu muž, ktorého otcovstvo má byť určené, obnovil elektronickú a telefonickú komunikáciu s ňou ešte v pôrodnici v Banskej Bystrici a už začal prejavovať záujem o dieťa. Ju a dieťa však v pôrodnici nenavštívil. S mužom, ktorého otcovstvo má byť určené sa preto dohodla, že pricestuje po niekoľkých dňoch do jej miesta bydliska a pôjdu spoločne na matriku zapísať údaje do rodného listu dieťaťa. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa však rozhodol nakoniec nepricestovať a odmietol sa dať zapísať do rodného listu maloletého. Zo správania muža, ktorého otcovstvo má byť určené, ostala rozčarovaná a žiadala ho, aby sa konečne vyjadril a uznal otcovstvo k maloletému. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené začal opakovane požadovať DNA testy a popierať svoje otcovstvo. Vzhľadom na neriešiteľnú situáciu súhlasila s vykonaním s DNA testov za účelom určenia otcovstva, avšak požadovala, aby uvedené testy plne hradil domnelý otec, nakoľko jej to finančné pomery neumožňovali a bola si vedomá otcovstva muža, ktorého otcovstvo má byť určené, pretože so žiadnym iným mužom v rozhodnom období pohlavne nežila. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, s uvedeným postupom súhlasil, avšak nakoniec od toho upustil a odvtedy ju aj maloleté dieťa ignoroval. Návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému matka odôvodnila tým, že maloletý má v súčasnosti len 7 mesiacov a odo dňa prepustenia z pôrodnice býva s ňou, otca nepozná vôbec, ten o neho neprejavuje záujem. Navrhovanú výšku výživného odôvodnila svojimi mesačnými nákladmi vo výške 271,27 eura, mesačnými nákladmi na maloletého vo výške 269,27 eura (strava, lieky, oblečenie, plienky, hračky, náklady na bývanie v jednej polovici) a svojím príjmom, ktorý pozostáva z materskej vo výške 470 eur a prídavkov na maloletého vo výške 25,50 eura. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého, z ktorého vyplýva, že otec maloletého nie je uvedený.
2. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené napriek výzve súdu sa písomne vo veci nevyjadril, na nariadené pojednávania sa nedostavil, a preto súd postupoval podľa § 31 CMP a konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Opatrovník v písomnom vyjadrení datovanom dňom 05.04.2022 v časti určenia otcovstva odporučil súdu, aby v prípade, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené neuzná pred súdom otcovstvo k maloletému, nariadil znalecké dokazovanie vykonaním DNA testov.
4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a zároveň uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, sa intímne stýkali. Posledný intímny styk mali v novembri 2020. V období od augusta 2020 do novembra 2020 mali s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, pravidelný intímny styk každý týždeň, kedy chodila za ním do Bratislavy, tvorili vtedy pár. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, pri intímnom styku nepoužíval žiadnu mužskú ochranu, ona neužívala žiadnu antikoncepciu. Maloletý sa narodil v riadnom termíne. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nemal zdravotné, sexuálne problémy.
5. Opatrovník na pojednávaní v časti určenia otcovstva zotrval na svojom písomnom vyjadrení.
6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 32Pc/3/2022-101 zo dňa 22.06.2022 vo veci nariadil znalecké dokazovanie s uložením povinnosti znalcovi zodpovedať otázku, či muža, ktorého otcovstvo má byť určené možno považovať za otca maloletého.
7. Zo znaleckého posudku zapísaného v znaleckom denníku pod č. 35/2022, doručeného súdu dňa 19.08.2022 vyplynulo, že na základe analýzy DNA znalec určil T. X., nar. XX.XX.XXXX za biologického otca maloletého. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,999 %. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené znalecký posudok nenamietal.
8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Súd preto návrh navrhovateľky považoval za dôvodne podaný. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že v rozhodnom období nemala intímny styk s iným mužom, intímne sa stýkala len s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je otcom maloletého. Súd preto na základe takto zisteného skutkového stavu určil, že biologickým otcom maloletého je T. X., nar. XX.XX.XXXX.
10. S konaním o určenie otcovstva podľa § 110 CMP je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o výžive maloletého.
11. Matka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že starostlivosť o maloletého od narodenia zabezpečuje ona. Otec maloletého sa od narodenia nepodieľal na starostlivosti o maloletého, o maloletého sa nezaujímal, 1x maloletého videl v marci 2022, kedy bol u nich na jeden deň. Otec od nej nepožaduje informácie o maloletom, nepozná jeho režim, zdravotný stav, obľúbenú hračku, činnosť. Od narodenia maloletého jej neprispel žiadnou finančnou sumou na výživu maloletého, maloletému nič nezakúpil. Pri návšteve maloletému doniesol 6 angličákov. V súčasnosti má maloletý 16 mesiacov, je v jej celodennej starostlivosti. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú zo stravy v sume 100 eur, liekov 5 eur, plienok 40 eur, hračiek 10 eur, oblečenia, topánok 80 eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. S maloletým od októbra 2021 býva v 1-izbovom prenajatom byte sama. Nájomné uhrádza vo výške 180 eur, energie vo výške 20 eur. Od 01.12.2022 sa jej zvyšuje nájomné o sumu 70 eur. Od narodenia maloletého do októbra 2021 spolu s maloletým bývala v ubytovni v F. u svojich rodičov, ktorým na domácnosť neprispievala. Dlhy má u brata a rodičov, pretože jej každý mesiac vypomáhajú. Nemá žiadne pôžičky, poistky, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla. Maloletý nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, cenné papiere, nemá vlastný príjem. Inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Po narodení maloletého pol roka poberala materskú vo výške 475 eur a rodinné prídavky vo výške 25,50 eura. Po polroku poberá rodičovský príspevok vo výške 383 eur plus rodinné prídavky, ktoré sa zvýšili na 30 eur. Iný príjem nemá. Pri narodení maloletého jej zo strany úradu práce bol vyplatený jednorazový príspevok 800 eur a 1x rodinné prídavky v sume 100 eur. K svojim výdavkom uviedla, že pozostávajú z úhrady internetu mesačne 14 eur, telefónu 36 eur, ostatné výdavky nemá žiadne z dôvodu, že si ich nemôže dovoliť. Stravuje sa u rodičov, drogériu jej kupujú rodičia alebo brat. Vo vzťahu k otcovi uviedla, že má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, u súčasného zamestnávateľa pracuje už 10 rokov. Keď žili v spoločnej domácnosti, pracoval 2 dni od 9.00 h do 4.00 h ráno a potom mal dva dni voľno a jeho príjem bol 1.600 eur.
13. Opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania datovanej dňom 14.11.2022 a výsluchu na pojednávaní odporučil súdu maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého primeraným výživným, s prihliadnutím na vek, potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť o maloletého, a je preto potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému.
14. Z predložených ponúk zo stránky profesia.sk dňa 22.11.2022 vyplývajú pracovné ponuky na pozíciu pomocný kuchár, kuchár v Bratislave v počte 21 a ponúkanou mzdou od 800 eur brutto do 2.000 eur brutto mesačne.
15. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru Y..
16. Z oznámenia zamestnávateľa otca obchodnej spoločnosti G.., a.s. vyplýva, že otec je ich zamestnancom, pracuje na pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas ako pomocný kuchár na dobu neurčitú, s čistým mesačným príjmom za 11 mesiacov roku 2021 vo výške 171,68 eura a za rok 2022 za 9 mesiacov vo výške 151,24 eura.
17. Z oznámenia obchodnej spoločnosti IN K. s.r.o. vyplýva, že otec bol ich zamestnancom od 15.01.2022 do 31.03.2022, pričom za celé obdobie mal príjem len v januári 2022 vo výške 11,62 eura netto.
18. Z oznámenia sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplynulo, že otec nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok, dávky v nezamestnanosti.
19. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku od 03.03.2022 vo výške 383,60 eura mesačne a prídavkov na dieťa vyplatený za mesiac júl, august 2021 v sume 25,50 eura mesačne, september 2021 v sume 100 eur, október až december 2021 v sume 25,50 eura mesačne, január až apríl 2022 v sume 25,88 eura mesačne, máj 2022 v sume 100 eur, jún 2022 v sume 25,88 eura, a od júla 2022 v sume 30 eur mesačne.
20. Z oznámenia sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka bola poberateľkou materskej od 17.06.2021 do 02.03.2022, ktorá jej bola vyplatená za celé obdobie vo výške 4.133 eur.
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Súd návrh matky aj v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému považoval za dôvodne podaný, nakoľko z jej vyjadrenia, ktoré otec nespochybnil, vyplynulo, že od narodenia maloletého nevedú spoločnú domácnosť, pre maloletého nevytvorili rodinné spoločenstvo v jednej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, netrávia ako rodina čas. Súd tak mal jednoznačne, nepochybne preukázané splnenie podmienky podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, a preto návrh matky aj v tejto časti považoval za dôvodne podaný.
25. Zo skutkových tvrdení matky v návrhu, ako aj jej výsluchu vyplynulo, že od narodenia maloletého je z rodičov tá, ktorá mu zabezpečuje sústavnú celodennú starostlivosť, na ktorej sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa, nakoľko o maloletého neprejavuje žiadnym spôsobom záujem, nestretáva sa s ním, nepozná jeho režim, zdravotný stav, obľúbenú hračku, činnosť, od matky nepožaduje informácie o maloletom. Otec pre maloletého je neznámou, cudzou osobou. Naopak matka dáva maloletému pocit istoty, bezpečia, maloletý je prirodzene na matku, vzhľadom na svoj vek (16 mesiacov), naviazaný. Maloletý iné prostredie ako prostredie matky nepozná. Z písomných podaní opatrovníka, ako aj jeho výsluchu na pojednávaní nevplynuli žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, nevytvorenie bytových podmienok pre všestranný vývoj maloletého v domácnosti matky. Súd preto dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby aj po určení otcovstva k nemu, zotrval v domácnosti matky, kde má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, a preto návrhu matky v tejto časti vyhovel, t. j. maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
26. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má 16 mesiacov, je v celodennej starostlivosti matky, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletého vyčíslila na 235 eur (strava, lieky, plienky, hračky, oblečenie, obuv), ktoré súd akceptoval. Otec maloletého podľa lustrácie v Registri obyvateľov má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, podľa potvrdenia zamestnávateľa pracuje ako pomocný kuchár na polovičný úväzok s príjmom za 11 mesiacov roku 2021 vo výške 171,65 eura netto a za 9 mesiacov roku 2022 vo výške 151,24 eura netto. Z oznámenia sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že otec nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok. Matka predložila ponuky práce na prácu kuchára, pomocného kuchára ponúkaných pracovnou agentúrou profesia.sk pre Bratislavu, z čoho vyplynulo 21 pracovných ponúk s príjmom od 800 do 2.000 eur brutto mesačne. Súd pri hodnotení možností, schopností povinného rodiča (otca), podľa platnej judikatúry, nevychádza len z potvrdenia o príjme povinného rodiča od zamestnávateľa, ale z možností dosahovať potencionálny príjem pri zohľadnení hľadísk ako je vek, zdravotný stav, prax, skúsenosti, vzdelanie. Súd vykonaným dokazovaním, a to oznámením sociálnej poisťovne, na strane otca nezistil žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránili vykonávať prácu nie na polovičný, ale plný úväzok. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec u súčasného zamestnávateľa pracuje 10 rokov, čiže ako pomocný kuchár má dlhoročnú prax, žije v hlavnom meste, kde sú najväčšie ponuky práce za najvyšší plat, o čom svedčí aj doklad predložený matkou z portálu pracovnej agentúry profesia.sk, a preto dospel k záveru, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške nominálnej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, t. j. z výšky 1.212 eur brutto. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletého primerané jeho veku, vyčíslené matkou a schopnosť otca dosahovať príjem vo výške 1.212 eur brutto, s prihliadnutím na jeho jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, návrh matky s poukazom na ustanovenie § 40 CMP prekročil a určil výživné nie podľa návrhu matky vo výške 135 eur, ale vo výške 150 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj súčasnú mieru inflácie, nepodieľanie sa otca žiadnym spôsobom na starostlivosti o maloletého a právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine. Súd pri určovaní výšky výživného neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka však v dôsledku útleho veku maloletého nemá objektívnu možnosť zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu, je odkázaná len na rodinné prídavky a rodičovský príspevok, a preto je povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu než matka. Súd len pre vysvetlenie najmä otcovi, ktorý bol v konaní nečinný uvádza, že výživné v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, zdravotným stavom, osobnostným rozvojom. Výživné okrem pravidelných mesačných výdavkov na maloletého má pokryť tiež mimoriadne, nepredvídateľné, jednorazové výdavky.
27. Zo skutkových tvrdení matky v návrhu, ako aj jej výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že otec od narodenia maloletého neprispel na jeho výživu žiadnou sumou, nezakúpil maloletému veci osobnej potreby, a preto počiatok určenia vyživovacej povinnosti otcovi na maloletého určil v zmysle návrhu matky od 28.07.2021, t. j. od narodenia maloletého.
28. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 28.07.2021 (t.j. od narodenia maloletého) do 24.11.2022 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) vo výške 2.569,36 eura (t.j. 17 mesiacov x 150 eur plus pomerná časť za mesiac júl 2021 vo výške 19,36 eura, vypočítaná 150 eur / 31 dní mesiaca júl 2021 = 4,84 eura denne x 4 dni mesiaca júl 2021). Zročné výživné, ktoré neplnením vyživovacej povinnosti si otec sám zavinil, mu povolil splácať v 50 eurových mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil samotnú výšku zročného výživného, dobu jeho splatnosti, ako aj príjem otca.
29. Znalec doručil súdu dňa 19.08.2022 znalecký posudok spolu s vyúčtovaním, ktoré špecifikoval nasledovne:
Hodinová odmena podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) za každú začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti:
Protokolárny odber vzoriek ........................................................... 2 hod. á 13,28 .........26,56 € Laboratórne skúmanie a vyšetrenie ............................................... 8 hod. á 13,28 .......106,24 € Spracovanie dokumentácie ............................................................ 2 hod. á 13,28 ........ 26,56 € Spracovanie znaleckého úkonu .......................................................2 hod. á 13,28 .........26,56 €
Hotové výdavky podľa § 14 vyhlášky:
- materiálne vybavenie pre protokolárny odber vzoriek v triplikáte .... 9 ks á 3,70 ........33,30 €
- materiál a chémia pre izoláciu DNA ...................................................3 ks á 7,20 ........21,60 €
- materiál pre spracovanie a stanovenie DNA profilu ..........................3 ks á 65,00......195,00 €
Paušálne výdavky podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky:
- vyhotovenie znaleckého úkonu.......................................... 1 vyhotovenie á 2,66 ......... 2,66 €
Paušálne výdavky podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky:
- vyhotovenie jedného čiernobieleho listu......................... 44 x 0,10 ............................. 4,40 €
Náhrada za stratu času
- čas strávený cestou do miesta výkonu a späť .................................. 3 hod. á 3,32 .........9,96 € Cestovné náhrady
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (160 km) (priemerná spotreba 7.0 l na 100 km pri cene za pohonné hmoty 1,829 Eur za l) .............................. 51,36 €
Spolu 504,20 €
30. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
31. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.
32. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.
33. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3.
34. Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky, znalcovi, tlmočníkovi a prekladateľovi patrí náhrada cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu.3) Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže použiť osobné motorové vozidlo pri výkone činnosti bez súhlasu súdu alebo iného orgánu verejnej moci okrem prípadov, ak má v mieste určenia trvalý pobyt, obdobný pobyt alebo miesto výkonu činnosti. Ak sa súhlas súdu alebo iného orgánu verejnej moci vyžaduje a nebol udelený, patrí znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada cestovných výdavkov v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
35. Podľa § 17 vyhlášky, pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu. Ak bolo vykonanie znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu v termíne požadovanom zadávateľom odrieknuté po tom, čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dostavil na miesto určené zadávateľom, patrí mu za čas strávený čakaním na vykonanie úkonu náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu.
36. Pri vykonaní znaleckého úkonu súd nevie jednoznačne posúdiť, ako dlho jednotlivý úkon znaleckej činnosti trval, pretože súd sa spravidla pri týchto úkonoch nenachádza. Preto súd pri hodnotení účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, pri ktorých nie je prítomný, vychádza spravidla zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov a používa aj komparatívnu metódu hodnotenia. Zároveň súd prihliada na špecifickosť konkrétneho prípadu a konkrétneho znaleckého úkonu.
37. Súd preskúmal výšku vyúčtovaného znalečného, výpočet ktorého zodpovedá vyhláške a znalcovi priznal znalečné v sume 504,20 eura.
38. Na vyplatenie priznanej odmeny znalcovi súd upravil učtáreň tunajšieho súdu na konkrétny účet znalcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
39. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
40. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
41. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
42. Vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu štátu v zmysle § 57 CMP vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške priznaného znalečného, t. j. sume 504,20 eura, ktoré je otec povinný zaplatiť pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodu, že otec bol v konaní neúspešný a svojím konaním spôsobil podanie dôvodného návrhu navrhovateľkou. Súd dáva otcovi do pozornosti, že v prípade neschopnosti otca uloženú povinnosť riadne a včas plniť, je možné písomne požiadať justičnú pokladnicu o splátky, odklad plnenia, alebo dočasné odpustenie od vymáhania súdnej pohľadávky, ak ju nemožno prechodne vymáhať (§ 4 ods. 11, 12 Zákona č. 65/2021 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
43. Matka si uplatňovala nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd matke v zmysle § 53 CMP ako úspešnému účastníkovi konania môže priznať náhradu trov konania za podmienky, že ju možno spravodlivo požadovať. V danej veci súd považoval za spravodlivé priznať matke náhradu trov konania z dôvodu 1/ postoja otca pred podaním návrhu opísaného matkou v samotnom návrhu, 2/ dôvodným podaním návrhu matkou, 3/ pasívnym postojom otca v konaní. Po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania matke, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).