Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-60-2015.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F., bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov Y. a H., o návrhu matky o zmene úpravy styku otca s maloletou a návrhu otca o zmene úpravy styku otca s maloletou takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Pov.Bystrici, sp.zn. 11P/187/2014-18, zo dňa 22.12.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou F. tak, že otec si bude preberať dieťa od matky v piatok o 16.00 hod.
Vo zvyšku súd ponecháva upravený styk otca s maloletou F. tak, ako bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu 11P/187/2014-18, zo dňa 22.12.2014 a vo zvyšku návrh otca z a m i e t a.
Súd návrh matky o zmenu úpravy styku otca s maloletou F., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka na tunajší súd dňa 5. 5. 2015 podala návrh, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou , ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 11P/187/2014 tak, že žiadala, aby sa otec mohol stretávať s maloletou každú druhú sobotu počas nepárneho týždňa v čase od 9.30 do 17.30 hod. a každú druhú nedeľu počas nepárneho týždňa v čase od 9.30 do 17.30 dôvodiac, že súčasná úprava výživného tak, že otec sa môže stýkať s maloletou každý víkend v mesiaci od piatku od 9.00 hod. do nedele je nevyhovujúci pre maloleté dieťa, nakoľko dieťa takýto styk so spaním veľmi zle znáša. Poukázala na tú skutočnosť, že z návštev u otca je maloletá veľmi nepokojná, z toho usudzuje, že noci mimo domova jej neprispievajú.
Následne dňa 13.5.2015 podal otec na tunajší súd návrh na zmenu úpravy styku, ktorý bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu 11P/181/2014 a naopak, tento žiadal opätovne upraviť styk s maloletou F. tak, že otec by sa s dieťaťom stretával v piatok od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. každý párny víkend, vždy v pondelok v párnom týždni od 15.30 hod. do 18.30 hod. , každý 32. týždeň v roku od stredy od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. , každý rok počas vianočných sviatkov od 25. 12. od 9.00 hod. do 26.12. do 11.00 hod., každý nepárny rok počas Silvestra od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a každý rok v dňoch 7.12. a 29.9. v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod., dôvodiac, že úprava styku s tým, že s dieťaťom sa mohol stretať v čase od 9.00 hod. je neúčelná, nakoľko z dôvodu pracovných povinností nie je schopný o deviatej hodine chodiť pre dieťa, preto žiadal , aby mu matka dieťa vydávala o 16.00 hod. Nakoľko sú vzájomné vzťahy medzi ním a F. veľmi dobré, žiadal styk upraviť tak, ako je uvedené v jeho návrhu. Uvedené veci súd potom spojil pod jedno konanie a ďalej vec viedol pod sp.zn. 11P/60/2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením sa rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 11P/187/2014-18, zo dňa 22. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.2.2015 a zistil nasledovné :
Rodičia maloletej F. nie sú manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 11P/187/2014-18, zo dňa 22.12.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 2. 2015. Na čas po rozvode na základe dohody rodičov bola maloletá F. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným na maloletú po 70,- Eur mesačne. Zároveň súčasťou rozvodového rozsudku bola úprava styku otca s maloletou F. a to tak, že otec sa s maloletou F. mohol stretať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., vždy 25. 12. od 9.00 hod. do 26.12. do 11.00 hod. a každý nepárny rok počas Silvestra a to tak, že otec si dieťa prevezme 31.12. v tom ktorom roku od 9.00 hod. a dieťa vráti matke 1.1. o 18.00 hod.
Matka uviedla, že v podstate ona podstúpila pred narodením dieťaťa umelé oplodnenie a z tohto dôvodu podľa jej názoru otec s dieťaťom nemá nič spoločné, nakoľko dieťa nemá z otca ani jednu bunku. Napriek tomu však chcela, aby sa vzťah dieťaťa s otcom nejakým spôsobom vytvoril. S otcom dieťaťa už pred rozvodom nežili od septembra s tým, že dohodli sa na tom, akým spôsobom sa bude otec stretávať s dieťaťom. Uviedla však, že si myslí, že takýto styk dieťaťa s otcom nie je v záujme dieťaťa, dieťa sa vracalo od otca nepokojné, máva zápchu, kútiky a plače. Okrem toho si otec našiel druhú partnerku a toto vadí maloletej F.. Chce, aby dieťa spávalo len doma, v škôlke, pričom poukázala na tú skutočnosť, že otec dieťa má vyzdvihovať v piatok, avšak za dieťaťom o deviatej hodine nechodieva. Potvrdila, že F. má k otcovi vytvorený veľmi dobrý vzťah, ale matke sa zdá, že dieťa zaostáva vo vývoji. Odkedy je s otcom, sa zmenila.
Otec uviedol, že naopak dieťa je uňho veľmi spokojné. Býva v rodinnom dome, kde ho navštevuje aj jeho otec, teda starý otec maloletej, ktorý má k dieťaťu vytvorený taktiež veľmi výborný vzťah. Dieťa sa hrá, bez problémov tancuje a je evidentne spokojné. Návrh matky považoval za účelový, v snahe rozbiť vzťah medzi ním a dcérou a medzi jeho priateľkou a dcérou, nakoľko aj jeho priateľka má k dcére vytvorený veľmi dobrý vzťah. Napriek tomu však že má priateľku, s touto on v spoločnej domácnosti nežije. Uviedol, že rešpektuje vždy skutočnosť keď je dieťa choré, naposledy keď bolo dieťa choré, lekárka mu uviedla, že nie je vhodné, aby išla chorá k otcovi, toto rešpektoval bez akýchkoľvek problémov. Uviedol, že bývajú na dedine, kde sa s dieťaťom hrá na záhrade, má tam hračky, chodia spolu do prírody. Na dieťati nezbadal žiadne zmeny. Dieťa navštevuje aj jeho rodinu, kde sa hráva s deťmi a je tam spokojné. Potvrdil, že boli problémy s preberaním dieťaťa v piatok o deviatej hodine, nakoľko z dôvodu pracovného zaradenia nemohol si dovoliť chodiť pre dieťa o deviatej. Matka na to reagovala tak, že keď nepríde o deviatej, nemusí už chodiť vôbec.
Matka napr. poukázala aj na takú skutočnosť, že keď bolo dieťa choré, otec od nej žiadal doklad od lekára, čo matka považovala za vyhrážku.
Opatrovník uviedol, že je veľmi ťažko preukazateľné, či matka hovorí pravdu. V prípade, že by matka hovorila pravdu o problémoch s dieťaťom, žiada, aby do troch rokov dieťaťa upravil styk tak, ako žiada matka.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo ;dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1), súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo maloletej F. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 11P/187/2014, dňa 22. 12. 2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.2.2015. Súčasťou tohto rozsudku je aj úprava styku na základe dohody rodičov ohľadne maloletej F. a to tak, že otec sa s maloletou F. mohol stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., vždy 25. 12. od 9.00 hod. do 26.12. do 11.00 hod. a každý nepárny rok počas Silvestra 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. Už v tomto konaní rodičia uviedli, že v podstate takýmto spôsobom sa dohodli od septembra, od kedy nežili v spoločnej domácnosti. Matka v súčasnej dobe podala návrh na súd, kde sa domáhala zúženia styku otca s maloletou F. a to tak, aby maloletá F. nespávala u otca s odôvodnením, že sa jej zdá, že Karin je nepokojná, máva zápchu a podľa jej názoru má problémy s tým, že má spať u otca. Naopak otec argumentoval, že F. je uňho veľmi spokojná, hrá sa s rodinnými príslušníkmi, býva na záhrade, chodia za zvieratkami a nebadal na dieťati, že by jej nejakým spôsobom vadilo, že má uňho spať. Naopak uviedol, že dieťa je uňho spokojné. Aj z tohto dôvodu otec potom žiadal styk rozšíriť na dni, ako je uvedené v návrhu otca. Zároveň otec žiadal, aby súd upravil styk tak, že dieťa si bude môcť preberať v piatok až o 16.00 hod., dôvodiac, že z dôvodu pracovných povinností si nemôže dieťa brávať o deviatej hodine, čo matka neakceptuje a stalo sa, že keď neprišiel pre dieťa o deviatej hodine, odmietla mu dieťa vydať.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je potrebná nová úprava výživného a to ani rozšírenie úpravy styku otca s maloletou, vzhľadom na vek dieťaťa a taktiež nie je ani preukázané tvrdenie matky , ničím ho neosvedčila, že by spávanie dieťaťa u otca vážnym spôsobom ovplyvňovalo dieťa. Súd dospel skôr k záveru, že sú to subjektívny pocity matky, ktoré v podstate bližšie neodôvodnila, pričom o postoji matky k otcovi svedčí aj tá skutočnosť, že matka v podstate ako keby vytýkala otcovi, že dieťa nemá z neho žiadnu bunku, nakoľko matka podstúpila umelé oplodnenie. Súd dospel k záveru, že postoj matky k úprave styku otca s dieťaťom sa nezakladá na pravde a sú to len matkine domienky, že dieťa je u otca nespokojné. Žiadnym spôsobom matka nepreukázala a neosvedčila skutočnosť, že skutočne reálne dieťa je u otca nespokojné a dieťaťu akýmkoľvek spôsobom vadí prespávanie u otca. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene aj vzhľadom na dobu, od kedy je upravený styk, aby súd takto upravený styk menil a preto súd návrh matky zamietol. Čo sa týka návrhu otca, súd vzhľadom na vek dieťaťa považoval dočasnú úpravu styku za adekvátnu k veku dieťaťa . Súd však akceptoval skutočnosť, že otec je pracovne zaradený tak, že o deviatej hodine v piatok pre dieťa nemôže chodiť, preto upravil otcovi styk tak, že bude si dieťa v čase, kedy má na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp . zn. 11P/187/2014 chodiť, toto brávať o 16.00 hod. s tým, že vo všetkých ostatných častiach je tento rozsudok nedotknutý. Na základe vyššie uvedeného potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.