Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-128-2014.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/128/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, proti žalovanému: T. O., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 505,53 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok za návrh v sume 23,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s..
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.4.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 505,53 € s príslušenstvom a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia titulom neuhradeného záväzku žalovaného zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Dňa 3.10.2014 do konania vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajší účastník na strane žalovaného, žiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania a priznanie náhrady trov konania.
Žalobca ani žalovaný proti vstupu združenia do konania nenamietali.
Žalobca dňa 14.5.2015 pred prvým pojednávaním v danej veci doručil súdu späťvzatie žalobného návrhu v celom rozsahu, na základe čoho žiadal konanie zastaviť a vrátiť žalobcovi časť súdneho poplatku.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. žalobca môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
O vrátení súdneho poplatku za návrh rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh zaplatený vo výške 30 € krátený o sumu 6,70 €, t.j. v sume 23,30 €. Poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd v prvom rade skúmal, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania a vznikla mu preto povinnosť nahradiť trovy konania účastníkovi vystupujúcemu v konaní na druhej procesnej strane. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danom prípade žalobca zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, preto súd uzavrel, že zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, nakoľko nebolo preukázané, že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené správaním žalovaného (napr. úhradou žalovanej pohľadávky po začatí konania). Aj podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov, ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy. Procesný úkon žalobcu (späťvzatie návrhu) mal za následok zastavenie konania, žalobca teda procesne zavinil zastavenie konania a vznikla mu povinnosť v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania protistrane, t.j. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného, ktorý má v konaní v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Je však potrebné zdôrazniť, že sa uhrádzajú vždy iba trovy, ktoré boli vynaložené účelne.
Žalovaný si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s konaním vznikli nejaké trovy, súd preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal (vzhľadom na absenciu návrhu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.).
Vedľajší účastník na strane žalovaného podal návrh na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. bez ich vyčíslenia. Súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nevyzýval vedľajšieho účastníka na vyčíslenie trov konania, nakoľko z obsahu spisu nemožno usúdiť, že by mu nejaké trovy v súvislosti s predmetným konaním vznikli. Súd rozhodoval o späťvzatí návrhu v čase, keď vedľajší účastník na strane žalovaného ešte ani nebol oboznámený so žalobným návrhom a preto sa k nemu ani nemohol adekvátne vyjadriť. Súd poukazuje, že podanie vedľajšieho účastníka má charakter formulárového, hromadne sa opakujúceho podania, v ktorom združenie mení iba označenie súdu, dátum vyhotovenia, identifikačné údaje žalovaného, spisovú značku súdu, pričom z hľadiska právneho zdôvodnenia sa nelíšia. V tomto štádiu konania vedľajší účastník ešte ani nebol oboznámený s návrhom na začatie konania, nakoľko žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť skôr, ako súd vedľajšiemu účastníkovi zaslal rovnopis návrhu s prílohami na jeho vyjadrenie. Oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania sú podávané rutinne, vedľajší účastník v oznámení neuvádza žiadne konkrétne námietky alebo skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na prejednávanú vec, uvedené podanie vedľajšieho účastníka v danom štádiu konania nemohlo prispieť k účinnej obrane práv hlavného účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Žalobca vzal návrh na začatie konania späť pred tým, ako sa vedľajší účastník vôbec mohol k nemu vyjadriť, preto súd má za to, že vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva žalovaného nemohol vzniknúť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013, kde vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že hoci vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania (rovnako ako žalovaný), prípadné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno v tomto štádiu konania považovať za trovy účelne vynaložené na bránenie práv žalovaného, keď vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovanej strany a bez predchádzajúceho oboznámenia sa s vecou samou, z ktorého dôvodu súd vedľajšieho účastníka ani nevyzýval na vyčíslenie trov konania a náhradu trov konania mu nepriznal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )