Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-20-2022.pdf
PDF · 113.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.889,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.563,88 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.563,88 eur od 25.6.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 65,56 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.3.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.889,16 eur s prísl.
V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 28.10.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva 1“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 768,62 eur a to tak, že sumu 757,62 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, financovaním na svoj účet, platbami poistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu 11,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu 21,- eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 17.6.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 890,79 eur. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 749,70 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 872,79 eur od 19.6.2019 až do zaplatenia.
Dňa 29.10.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva 2“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 862,26 eur a to tak, že sumu 851,26 eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním na svoj účet a platbami doplnkového zdravotného poistenia a sumu 11,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu 24,- eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 17.6.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 998,37 eur. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 840,70 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 980,37 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia.
Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená dňa 28.4.2022. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadrila.
Žalobca podaním zo dňa 22.3.2022 zobral žalobu čiastočne späť, a to v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 x 18,- eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2022, na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávanie sa nedostavila žiadna zo sporových strán. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 8.11.2022 ospravedlnil svoju neprítomnosť aj neprítomnosť žalobcu na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a tiež vzhľadom k tomu, že v prípade úspešnosti žalobcu v konaní by jeho prítomnosť na pojednávaní výrazne zvýšila trovy, ktoré by musela žalovaná znášať. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd uznesením rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti sporových strán.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovanou dve úverové zmluvy, obidve rovnako označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“, a to v dňoch 28.10.2018 (ďalej len „zmluva 1“) a 29.10.2018 (ďalej len „zmluva 2“). Obsahom obidvoch zmlúv bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Na základe zmluvy 1 žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 768,62 eur a to tak, že sumu 757,62 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, financovaním na svoj účet, platbami poistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu 11,- eur
predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v zmysle úverovej zmluvy. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi na tento úver sumu 21,- eur.
Na základe zmluvy 2 žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 862,26 eur a to tak, že sumu 851,26 eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním na svoj účet a platbami doplnkového zdravotného poistenia a sumu 11,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v zmysle úverovej zmluvy. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi na tento úver sumu 24,- eur.
Z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluvách, žalobca zaslal žalovanej dve Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti – Predžalobné výzvy zo dňa 19.6.2019 a to:
1. k úveru č. 42774912710100, ktorým oznámil žalovanej, že ku dňu 17.6.2019 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ju vyzval k úhrade dlhu vo výške 890,79 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny vo výške 749,70 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 123,09 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 24.6.2019. 2. k úveru č. 42774912720200, ktorým oznámil žalovanej, že ku dňu 17.6.2019 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ju vyzval k úhrade dlhu vo výške 998,37 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 840,70 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 139,67 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 24.6.2019.
Po podaní žaloby žalovaná nerealizovala žiadne splátky úverov.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu meno spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
V prvom rade súd uvádza, že podaním zo dňa 22.3.2022 žalobca prehlásil, že berie späť žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 x 18,- eur a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žaloba bola doručená žalovanej dňa 28.4.2022. Vzhľadom na to, že žalobca vzal sčasti žalobu
späť predtým, než bola žaloba doručená žalovanej, súd v zmysle § 145 CSP konal už len o zvyšku nároku, t. j. bez rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 36,- eur.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 28.10.2018 a 29.10.2018 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou - dlžníkom, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z jej označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a preto je nutné na ne aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou nespĺňajú všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g), l).
Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktoré žalovaná využila a čerpala, neobsahujú obligatórne náležitosti, a to údaje o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmlúv nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď:
- v bode 1 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2018 (zmluva 1) je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 659,40 eur;
- v bode 1 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.10.2018 (zmluva 2) je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 800,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 792,- eur.
Tieto nezrovnalosti nie je možné odstrániť výkladom. Nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si zmluvné strany vlastne dohodli. Keďže v obidvoch zmluvách sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, či 1. výške čerpania, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenia celkovej výšky spotrebiteľských úverov v označených zmluvách nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V obidvoch zmluvách o revolvingovom úvere absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V obidvoch zmluvách sa uvádza, že výška mesačnej splátky je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Pokiaľ zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky. Je nesporné, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je toho názoru,
že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate tri údaje o výške úverového, resp. aktuálneho úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Naviac mylne a zavádzajúco vyznievajú i uvedené výšky mesačných splátok v zmluvách 1,2 v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedené: - výška čerpania revolvingového úveru 700,- eur s výškou mesačnej splátky 67,21 eur (zmluva 1); - výška čerpania revolvingového úveru 800,- eur s výškou mesačnej splátky 76,81 eur (zmluva 2). Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy 1 a zmluvy 2, určujúcu výšku celej mesačnej splátky, nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že v zmluve 1 a v zmluve 2 chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa obidve revolvingové úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného.
Naviac súd je toho názoru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovanej ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predložených zmlúv o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2018 a 29.10.2018 a listín k ním pripojených, kde sa neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovanej, jej osobné a majetkové pomery, resp. jej finančnú situáciu a možnosť splácať úver. Jediná informácia v tomto smere je obsiahnutá v listine pripojenej k zmluve, označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúsenosti a znalostí týkajúcich sa poskytovania finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb“, kde sa však nachádza iba vyhlásenie žalovanej, že žalovaná svoju finančnú situáciu považuje za primeranú k požadovaným finančným službám a že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie jej záväzkov vyplývajúcich z poskytovaných finančných služieb.
Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluvách, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nich nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovanú, pred uzavretím zmlúv, na jej finančnú situáciu, na jej príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch.
Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver.
Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
Súd poukazuje na to, že žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto aj z uvedeného dôvodu je potrebné považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny.
Zmluva 1: - žalovaná, podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov (č.l. 14 p.v.) vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 757,62 eur, pričom žalobcovi uhradila jednu splátku vo výške 21,- eur. Rozdiel medzi vyčerpanou sumou a splátkou uhradenou žalovanou predstavuje 736,62 eur (757,62 - 21).
Zmluva 2: - žalovaná, podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov (č.l. 23 p.v.) vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 851,26 eur, pričom žalobcovi uhradila jednu splátku vo výške 24,- eur. Rozdiel medzi vyčerpanou sumou a splátkou uhradenou žalovanou predstavuje 827,26 eur (851,26 - 24).
Keďže žalovaná na základe zmluvy 1 vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 757,62 eur a uhradila žalobcovi sumu 21,- eur, zostáva jej uhradiť sumu 736,62 eur. Na základe zmluvy 2 žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 851,26 eur a žalobcovi uhradila sumu 24,- eur, teda zostáva jej uhradiť sumu 827,26 eur.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd za právne dôvodné vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie zostatku istín úveru predstavujúcej sumu 1.563,88 eur. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.563,88 (736,62 + 827,26) eur a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej aj zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 749,70 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia a vo výške 27 % ročne zo sumy 840,70 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd považoval úvery poskytnuté žalovanej za bezúročné a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 27 % ročne z dlžných úverových istín zamietol.
V dôsledku omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku si žalobca uplatnil popri istine aj úroky z omeškania. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, keďže v konaní nepreukázal, že by pred zosplatnením úveru zaslal žalovanej výzvu, ktorou by ju vyzval na úhradu aktuálne dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia. V zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ ide pritom o podmienku, ktorá musí byť splnená, ak chce veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Bez splnenia tejto podmienky nemožno považovať zosplatnenie za platné. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit, alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalovanej v danom prípade boli dňa 24.6.2019 doručené oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti obidvoch úverov. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k platnému zosplatneniu úverov, v každom prípade žalovaná vedela, že žalobca požaduje od nej celú dlžnú sumu. Vzhľadom na špecifikum uzavretej zmluvy a doručenie oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalovanej súd akceptoval skutočnosť, že žalovaná sa dostal do omeškania so žalovanou sumou, ale až odo dňa 24.6.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď jej boli doručené oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne zo sumy 872,79 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia a zo sumy 980,37 eur od 18.6.2019 až do zaplatenia (nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 17.6.2019). Súd mu priznal úrok z omeškania v zákonnej výške, avšak len z prisúdených súm a až odo dňa 25.6.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď bolo oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úverov doručené žalovanej, teda odo dňa, keď sa žalovaná preukázateľne dozvedela o zosplatnení úverov. Súd tak rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.563,88 eur (736,62 + 827,26) od 25.6.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.889,16 eur (100 %), súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.563,88 eur (82,78 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 325,28 eur (17,22 % úspech žalovanej) žalobu zamietol. Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 65,56 % (82,78 – 17,22).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.