Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-171-2014.pdf
PDF · 142.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. U., P. XXXX/XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, o neplatnosť úverových zmlúv, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 26.05.2011 je neplatná.
II. Súd určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 13.12.2011 je neplatná.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 199 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 16.04.2014 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 26.05.2011 medzi ňou a žalovaným je neplatná. Ďalej sa domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná. V odôvodnení žaloby uviedla, že nepripravovala spolu so žalovaným zmluvy po jednotlivých článkoch, zmluvy už boli žalovaným vopred pripravené a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť ich obsah. Nakoľko už boli vydané rozhodcovské rozsudky, žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že tie nebránia tomu, aby bolo začaté konanie o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv, nakoľko neexistovala právomoc Rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatnou zmluvou. Poukázala nato, že v zmluvách o úvere nie je uvedený údaj o RPMN, ročná úroková sadzba, údaj o výške splátok istiny úveru, o výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných poplatkov, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere nevyhnutne musí obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Absencia týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Z osobných dôvodov bola prinútená požičať si finančné prostriedky od žalovaného. Žalovaný však úverové zmluvy vypísal tak, že finančné prostriedky sú žalobkyni poskytnuté za účelom výkonu zamestnania. Konanie žalovaného spočívajúce v zámernom vyznačovaní účelu úveru bolo cielené, pričom žalobkyňa si ani neuvedomila, že pri formalistickom prístupe bude vylúčená z ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch. Nakoľko sa žalobkyňa dostala do omeškania, boli na základe neprijateľnej podmienky vydané rozhodcovské rozsudky zaväzujúce ju poskytnúť plnenie žalovanému, ktoré je v rozpore so zákonom. Stály rozhodcovský súd priznal plnenie žalovanému vyplývajúce zo zmeniek. Zmenka je inštitút predovšetkým pre obchodné právo a podnikateľské subjekty, nie pre spotrebiteľské právne vzťahy. Od 1.1.2011 je zmenka v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z. zakázaná, napriek tomu žalovaný v rozpore so zákonom vyhotovil zmenky. Podľa žalobkyne žalovaný postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a
v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný jej spotrebiteľské práva porušil najmä tým, že porušil v zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky a to pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, dohodu o vyplnení zmenky a súhlas s obsahom plnomocenstiev uvedených v zmluve. Žalovaný bez odbornej starostlivosti použil nekalé praktiky a to, že obchodný zástupca poskytnutie úveru podmienil jeho zobratím za účelom zamestnania a zakrížikoval v rozpore s účelom, na ktorý sa úver bral, taký účel, aby bola vec vylúčená z režimu spotrebiteľských úverov a neuviedol v zmluvách o úvere RPMN Žalovaný v zmluvách požaduje odplatu prevyšujúcu 96 %, v tomto prípade ide jednoznačne o úžeru, v dôsledku ktorej je právny úkon podľa § 39 OZ neplatný ako celok.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňou napádané zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásení, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Dňa 26.5.2011 zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o úvere, kde žalobkyňa výslovne vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300 eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania. Súčasťou tohto bol aj záväzok žalobkyne, že poskytnuté finančné prostriedky použije výlučne na uvedený účel. Dňa 13.12.2011 zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o úvere, kde žalobkyňa výslovne vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700 eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania. Súčasťou tohto bol aj záväzok žalobkyne, že poskytnuté finančné prostriedky použije výlučne na uvedený účel. Pritom zdôraznil, že uvedené vlastnoručne vpísala žalobkyňa. Žalobkyňa podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdila svojím podpisom. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Podľa žalovaného, nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. K neplatnosti zmlúv o úvere ako celku žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobkyne o celkovej neplatnosti zmlúv o úvere z dôvodu údajných neprijateľných podmienok sú mylné. Ak by sa predmetné zmluvy o úvere posudzovali ako spotrebiteľské zmluvy, čo žalovaný dôrazne odmieta, tak podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neplatné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Navyše podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak ako to navrhuje žalobkyňa nemá žiadnu oporu v ustanovenia vnútroštátneho a ani európskeho práva. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že predmetné zmluvy o úvere, resp. niektorá z jej častí, sú neplatné. Odmietol tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za prekážku „res iudicata“ v prípade určenia neplatnosti zmluvy o úvere. Poukázal na skutočnosť, že so žalobkyňou neuzatvorili spotrebiteľskú zmluvu a teda nemožno tak hovoriť o rozhodcovskej doložke, resp. rozhodcovskej zmluve ako o neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
Prekážka „res iudicata“ má za následok, že súd konanie v akomkoľvek štádiu zastaví. Žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. 403800428, ktoré začalo na základe návrhu na začatie rozhodcovského konania, doručené Stálemu rozhodcovskému súdu zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. a to rozsudkom zo dňa 25.10.2013 sp. zn. SR 07161/13. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného a teda potvrdil aj skutočnosť, že zmenka a zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne. Podľa žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.
Žalovaný súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keď podľa neho na prejednanie veci miestne príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.06.2014 č.k. 1NcC/44/2014 -31 bolo rozhodnuté, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Topoľčany. Z odôvodnenia Krajského súdu ďalej vyplýva, že v predmetnom prípade bol v oboch napadnutých úverových zmluvách ako účel poskytnutia úveru uvedený výkon zamestnania s odvolaním sa na citovaný judikát a to
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/ 70/2010- 42 zo dňa 31.05.2010, považuje obe žalobkyňou uzavreté úverové zmluvy za nepochybne spotrebiteľské.
Žalovaný ospravedlnil písomne neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z dôvodu, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok, v ktorom došlo k neprimeranému navýšeniu sumy, ktorú mala uhradiť, pričom prvú zmluvu o úvere uzatvorila na sumu 300 eur a to dňa 26.05.2011 a druhú zmluvu uzatvorila dňa 13.12.2011 na sumu 700 eur, pričom prvá pôžička bola refinancovaná druhou zmluvou o úvere a zbytok mal zostať pre jej potreby. Zmluvy uzatvárala z dôvodu rodinných záležitostí, buď to bolo zakúpenie spotrebnej techniky alebo zakúpenie oblečenia. Určite to nesúviselo so zamestnaním. Potvrdila, že v zmluvách bola zaškrtnutá časť, že sa úver poskytuje na výkon zamestnania, avšak pri uzatváraní zmluvy uviedla iba to, že by mala odcestovať v roku 2012 za prácou do zahraničia, pričom si to pravdepodobne žalovaná strana neuvedomila a zaškrtla to do zmluvy, že ide o výkon zamestnania, čo určite nebola pravda. V tom čase bola zamestnaná ako zdravotná sestra v riadnom pracovnom pomere. Na výkon zamestnania nemala dôvod si brať úver. Jednoznačne šli pre potreby do domácnosti. Jedna zmluva o úvere bola uzatvorená pred vianočnými sviatkami a účel bol ten, aby deťom mohla zakúpiť na Vianoce počítač. Samotné uzatváranie zmluvy bolo veľmi rýchle. Pracovníčka, ktorá bola prítomná bola v časovej tiesni a ona zase vo finančnej tiesni. Keďže to prebehlo celé rýchlo, predložené listiny podpísala bez toho, aby si ich riadne prečítala, bez toho, aby bola oboznámená s následkami, ktoré by ju čakali. Všetky papiere boli zopnuté a pracovníčka ich predkladala pred ňu bez toho, aby ich prevracala, takže si vôbec neuvedomovala, že tam bola predložená i zmenka alebo rozhodcovská zmluva. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či si vtedy uvedomovala výšku úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy. Nevedela uviesť koľko na základe uvedených zmlúv uhradila žalovanému.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom zmlúv o úvere a dodatkov, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodcovskej zmluvy a zistil tento skutkový stav: Dňa 26.05.2011 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300 eur a táto sa zaviazala žalovanému ako veriteľovi zaplatiť uvedenú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 288 eur. Celkovo mala zaplatiť čiastku 588 eur v 12-tich mesačných splátkach po 49 eur. V zmluve sa ďalej uvádza, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania. Dňa 26.05.2011 bol medzi účastníkmi uzavretý dodatok k zmluve o úvere č. 403800428, podľa ktorého žalobkyňa vyhlasuje, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300 eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania.
Dňa 13.12.2011 uzatvorili účastníci zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, ktorý na základe zmluvy o úvere poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur, s dohodnutým poplatkom vo výške 620 eur a žalobkyňa sa tak zaviazala zaplatiť žalovanému 1.320 eur v 12- tich mesačných splátkach po 110 eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva dohodnutá RPMN 266,18 %. Dňa 13.12.2011, teda v ten istý deň podpísali účastníci dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorom žalobkyňa vyhlásila, že veriteľom poskytované finančné prostriedky vo výške 700 eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania.
Z bodu 13/ všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva dohoda o vyplnení zmeniek: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent, najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok statne celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
keď sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal splatným celý dlh. Toľko z bodu 13/ všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Dňa 26.05.2011 uzavreli účastníci rozhodcovskú zmluvu. Z článku II. označeného ako predmet zmluvy bodu 1/ vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.05.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu, i uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude riešené po a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, po b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Dňa 25.10.2013 pod sp. zn. SR 07161/13 bol Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o tom, že žalovaná L. L. je povinná zaplatiť žalobcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava sumu 453,80 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 282 eur od 15.05.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 282 eur od 15.05.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 173,53 eura a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80 eur. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že Stály rozhodcovský súd mal zato, že žalovaná vystavila dňa 26.05.2011 listinu označenú ako zmenka, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca doplnil chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 52 ods. 1- 4 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmlúv, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 6 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmlúv, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, v platnom znení v čase uzatvorenia zmlúv, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy dňa 26.05.2011, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy dňa 13.12.2011, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. i), j), y) citovaného zákona, v platnom znení v čase uzatvorenia zmlúv, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, v platnom znení v čase uzatvorenia zmlúv, V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 250/2007 platného v čase uzatvorenia zmlúv, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, Na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1, 3 Smernice 93/13/EHS, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V konaní žalovaný vyslovil názor, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy o úvere č. 403800428 a č. 403800618 sú neplatné.
Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti jeho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení.
V danej veci pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, resp. zmlúv o úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev a tiež i domáca právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku jej postavenia a to znamená, aby sa jej postavenie stalo istejšie a nebude vystavená neprimeraným sankciám, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 OZ.
Predmetné zmluvy o úvere súd považuje za spotrebiteľské zmluvy, keďže napĺňajú znaky spotrebiteľských zmlúv uvedené v § 52 OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon zamestnania". Z obdobných vecí týkajúcich sa žalovaného a ním poskytovaných úverov a uzatváraných úverových zmlúv vyplýva, že takmer v každej uzatvorenej zmluve je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon buď povolania, zamestnania alebo podnikania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon zamestnania ") súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely a vyplýva to aj z výpovede samotnej žalobkyne, keď uviedla, že zmluvy uzatvárala z dôvodu rodinných záležitostí, buď na zakúpenie spotrebnej techniky alebo oblečenia. Určite to nesúvislo so zamestnaním, keďže v tom čase bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a pracovala ako zdravotná sestra. Jednoznačne šlo o úvery pre účely potreby domácnosti. Jedna zmluva o úvere bola uzatvorená pred vianočnými sviatkami a účel bol ten, aby deťom mohla zakúpiť na Vianoce počítač. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Otázka definície spotrebiteľa a spotrebiteľského charakteru úverových zmlúv už bola riešená napr. uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č. k. 10CoE/70/2012-42. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ďalej sa súd v konaní zaoberal ďalšou námietkou zo strany žalovanej a to prekážkou“ res iudicata“, ktorou má byť rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.10.2013 sp. zn. SR 07161/13. Podľa súdu neexistuje prekážka rozsúdenej veci, ktorá by bránila rozhodnúť vo veci samej, pokiaľ ide o uplatnené žalobné návrhy žalobkyňou. Vychádzajúc z toho, že v obdobných veciach tunajšieho súdu žiadosti súdneho exekútora vo veci udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli podávané na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku boli zamietnuté a exekúcie zastavované, nakoľko za neprijateľné treba považovať riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovskému súdu v dôsledku výberu zo strany zmluvného partnera - spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu žalovaný podal návrh na začatie exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/674/2014. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.06.2014 č. k. 5Er/674/2014 - 16 bolo rozhodnuté, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.03.2014 zamieta. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. SR 07161/13 zo dňa 25.10.2013. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom tak, ako je to bližšie uvedené v samotnom odôvodnení uznesenia. Toľko zo spisu.
Ďalej je nesporné, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Bola vopred pripravená žalovaným a pokiaľ aj žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť sa s ňou oboznámiť nemohla ovplyvniť jej obsah a musela ju akceptovať, pokiaľ bola odkázaná nato, že potrebuje finančné prostriedky pre seba, najmä pre rodinu. Rozhodnutiami súdov ďalej bola konštatovaná neprijateľná zmluvná podmienka v prípade rozhodcovskej zmluvy a tak nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal slúžiť ako exekučný titul. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavujú nevrátené peňažné prostriedky, koľko žalobkyňa uhradila, čo predstavuje istinu, úroky, poplatky a príslušenstvo a čo sú dovolené, resp. nedovolené úroky a poplatky. Výkon práv podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve súd považoval za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi.
Po preskúmaní zmlúv o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluvy sú koncipované tak, že je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä neuvedenie úrokovej sadzby, RPMN, obsah všeobecných zmluvných podmienok, najmä pokiaľ ide o článok 13. Celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo žalovanému ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13/ všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Súd je toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. Použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané s účinnosťou od 01.01.2011. V danom prípade považuje súd dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) OZ, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. V danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť.
Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.02.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ spotrebiteľských úverov poskytol žalobkyni spotrebiteľské úvery vo výške 350 eur a 700 eur, ktoré však neobsahovali ročnú úrokovú sadzbu a takisto ani RPMN ako to vyžaduje citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., údaje o priemernej RPMN ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. y), tiež neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Ich neuvedenie má za následok, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému súd dodáva, že takto chýbajúce údaje nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku. Napriek uvedenému žalovaný si na rozhodcovskom súde uplatňuje zaplatenie sumy 453,80 eura.
Posudzujúc výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak ako to uvádza ustanovenie § 3 a § 39 OZ. Dobré mravy sú významným činiteľom a prvkom pri regulácií právnych vzťahov v oblasti záväzkov na poskytnutie peňažného plnenia. Podstatou väčšiny prípadov rozporu s dobrými mravmi je neprimeranosť konkrétneho dojednania spočívajúce najmä v hrubom nepomere či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zo zmluvných strán. Podmienka neprimeranosti sa považuje často za splnenú vtedy, ak sú podstatným spôsobom prekročené obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Neprimeranosť, teda aj odporujúca dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dojednania nad obvyklú mieru, ktorá je určená s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňované bankami. Je nesporné, že neprimerane vysoké úroky, ktoré sú dojednané zmluvnými stranami sú všeobecne považované za odporujúce obecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahov. Podstatné presahovanie hornej hranice obvyklej
úrokovej miery je potom v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie podľa ustanovenia § 39 OZ je neplatné.
V danej veci si žalovaný na základe zmenky uplatnil úhradu zmenkového úroku dohodnutého vo výške 0,25 % denne. Súd však takúto dohodu týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne dohodnutú medzi žalovaným a žalobkyňou a následne uvedenou v predmetnej zmenke, považuje za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, najmä pokiaľ ide o výšku úroku, ktorá nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 OZ a pokiaľ k tomu dochádza, tak takýto právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 OZ treba považovať za absolútne neplatný. Dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a preto takéto ujednanie medzi zmluvnými stranami bolo potrebné považovať za absolútne neplatné. Takýto vysoký úrok znamená pre žalobkyňu takmer 100%-tné navýšenie dlhu za jeden rok. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý podľa § 39 OZ je absolútne neplatný.
V čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 26.05.2011 bola výška priemerných úrokových mier pri krátkodobých spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami 12,77 %. Pri výške úveru 300 eur predstavovalo zvýšenie o poplatok 288 eur pri povinnosti splatiť úver za 12 mesiacov, t. j. 96 % z dlžnej sumy ročne. Takže výška dohodnutého poplatku ročne bola 96 % z dlžnej sumy. Takýto poplatok považoval súd za úrok z poskytnutého úveru a nie je možné ho považovať za akceptovateľný. Poplatok dohodnutý vo výške 96 % z istiny súd považoval za rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, na základe čoho vyhlásil celú predmetnú zmluvu č. XXXXXXXXX uzavretú dňa 26.05.2011 za neplatnú. Rovnako tak urobil v prípade zmluvy uzavretej dňa 13.12.2011 č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, s dohodnutým poplatkom 620 eur, čo predstavuje 88,57 % z dlžnej sumy ročne. Takýto úrok ako odplatu nie je možné považovať za akceptovateľný vzhľadom nato, že v čase uzatvorenia zmluvy bola výška priemerných úrokových mier pri krátkodobých spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami 14,16 %. Poplatok vo výške 88,57 % súd považoval za rozpor s dobrými mravmi, na základe čoho vyhlásil celú zmluvu č. XXXXXXXXX uzavretú dňa 13.12.2011 za neplatnú.
Nakoľko podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku 2-krát po 99,50 eura, t. j. spolu 199 eur, keďže predmetom konania je určenie neplatnosti dvoch právnych úkonov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože podstatné trovy v konaní jej ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.