Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/95/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár, s. r. o., Sladovnícka 13, 917 011 Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. S. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 1.768,61 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 29. 11. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.768,61 €, úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.552,09 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia a zároveň si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 29. 11. 2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.991,64 € za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za služby s možnosťou navýšenia a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Keďže odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila, porušila dohodnuté úverové podmienky. Dňa 26. 07. 2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.555,41 €, na čo odporkyňa nereagovala. Ku dňu podania žaloby dlh činí 1.768,61 € a pozostáva z istiny vo výške 133,32 €, poistenia vo výške 22,55 €, úroku vo výške 146,26 €, zosplatnenej istiny vo výške 1.108,56 €, pokuty (ušlý úrok) vo výške 141,40 €, sankčného úroku z omeškania vo výške 214,58 €, dopočet k žalobe vo výške 1,94 €.

Elektronickým podaním zo dňa 17. 12. 2013 vstúpil do konania vedľajší účastník a to Združenie na ochranu občana - spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. Súd oboznámil navrhovateľa i odporkyňu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania, odporkyňa vyslovila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (čl. 81 a 84).

Navrhovateľ bol súdom vyzvaný, ktorá výzva mu bola doručená dňa 02. 04. 2014, aby bližšie špecifikoval skutkové okolnosti, na základe ktorých si uplatňuje jednotlivé čiastky žalovaného dlhu, čo konkrétne jednotlivé čiastky znamenajú a akým spôsobom odporca uhrádzal svoj dlh a na čo boli úhrady započítané. Rovnako pri predvolaní na pojednávanie bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok, z ktorých si uplatňuje svoje nároky z hľadiska ich prijateľnosti, ktoré súd preskúmava „ex offo“ za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Navrhovateľ písomným podaním, doručeným tunajšieho súdu dňa 03. 07. 2014 bližšie špecifikoval jednotlivé uplatnené čiastky a to tak, že istina vo výške 133,32 € predstavuje výšku úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia a zosplatnená istina vo výške 1.108,56 € predstavuje výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, t. j. zvyšnú časť poskytnutého úveru. Úrok vo výške 146,26 € predstavuje úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia. Pokuta - ušlý úrok vo výške 141,40 € predstavuje úrok zo zosplatnenej istiny, t. j. úrok, ktorý by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru. Sankčný úrok z omeškania vo výške 214,58 € a 1,94 € dopočítaný ku dňu podania žaloby znamená úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do dňa podania žaloby, počítaný príslušnou zákonnou sadzbou 0,025 % denne za obdobie od 15. 12. 2011 do 20. 11. 2013, pričom odporkyňa sa dostala do omeškania 15 dní odo dňa zosplatnenia úveru, t. j. 15. 12. 2011. Pokiaľ si žalobca v konaní uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.552,09 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia, jedná sa o zákonnú úrokovú sadzbu vo výške 0,025 % denne. Suma 1.552,09 € pozostáva z uvedenej istiny, zosplatnenej istiny, úroku, ušlého úroku a dlžného poistenia. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia. Uplatnený úrok z omeškania bol vyčíslený v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sa prostredníctvom právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadrili tak, že s uplatneným nárokom v celom rozsahu nesúhlasia. Odporkyňa poukázala predovšetkým na to, že prvotný právny titul predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 30. 11. 2007. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 60.000,-- Sk (1.991,64 €), ktorý úver mala žalovaná splatiť 72 mesačnými splátkami po 1.935,-- Sk (64,24 €), konečná výška úveru činila 139.320,-- Sk (4.624,58 €). Uvedený právny vzťah sa riadil Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe § 4 ods.5 citovaného zákona, veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej úverovej zmluve úplne absentuje dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru a teda žalobca v postavení veriteľa nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov. Tejto okolnosti si žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ musel byť vedomý. Pri tom úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Hoci zákon explicitne neupravuje úrokovú sadzbu ako obligatórnu náležitosť, upravuje však dôsledky neuvedenia úrokov. V zmysle úverových zmluvných podmienok mala vzniknúť žalovanej povinnosť splatiť celý čerpaný úver. Odporkyňa však zdôrazňuje, že za čerpaný úver možno považovať iba sumu 1.991,64 €. Na základe predloženého splátkového kalendára, doposiaľ odporkyňa uhradila sumu 2.716,83 €. Pokiaľ žalobca žiada zaplatenie sumy 1.768,68 €, tento nárok je bez právneho titulu. Súčasne odporkyňa namietla i formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných odporkyni ako úverovému dlžníkovi. Takáto zmluva predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže tak požívať právnu ochranu. Preto odporkyňa žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonával dokazovanie na pojednávaní dňa 14. 04. 2015 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti vedľajšieho účastníka. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Neprítomnosť vedľajšieho účastníka na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca. Preto boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že od navrhovateľa brala úver na základe úverovej zmluvy v roku 2007. V tom čase bola v nepriaznivej situácii, bola po rozvode manželstva. Bývala s dvomi maloletými deťmi v podnájme, ktorý bolo potrebné zariadiť. Ďalej mala výdavky súvisiace s nástupom detí do školy a preto sa rozhodla zobrať si úver. Úver spočiatku splácala, avšak zvyšovali sa jej výdavky a preto úver prestala splácať. Pri dojednávaní úveru si pamätala, že bola uvedená konečná výška úveru, ale nie si je vedomá toho, že by bola zvlášť poučená o poplatkoch spojených s úverom. O uvedený

úver požiadala telefonicky navrhovateľa, kde žiadala o úver vo výške 60.000,-- Sk. Boli jej oznámené podmienky splácania úveru, t. j. aká bude mesačná splátka a doba splácania, čo bolo určené v zmluve. Ona s tým súhlasila a zmluva jej bola zaslaná s vyplnenými údajmi. Zmluvu podpísala a uviedla dátum. Nebolo jej však vysvetlené, čo všetko má byť zahrnuté v mesačnej splátke. Rovnako jej bol doručený splátkový kalendár, kde bola uvedená výška splátky a dátum splatnosti, ale nebolo v ňom rozpísané, z čoho splátka pozostáva. Potom, čo prestala uhrádzať úver, žiadala telefonicky navrhovateľa a bol jej zaslaný nový splátkový kalendár, avšak boli uvedené splátky, ktoré vzhľadom na finančnú situáciu nebola schopná uhrádzať. Preto žiadala o odklad splátok, v čom jej vyhovené nebolo. Začali jej chodiť výzvy od navrhovateľa, na ktoré už nereagovala. Úver odvtedy nesplácala. Mala úvery aj od iných spoločností a rovnako nie všetky sú vysporiadané. V tom čase bola zamestnaná v MŠ Lieskovec ako učiteľka a riaditeľka do roku 2014, od 17. 03. 2014 je zamestnaná ako riaditeľka MŠ Sliač.

Podľa Úverovej zmluvy zo dňa 07. 12. 2007 (čl. 12) došlo k uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Podľa pretlače na úverovej zmluve sa jedná o telefónnu pôžičku, predmetom ktorej je úver typu 72T6P03 vo výške 60.000,-- Sk. Mesačná splátka je určená na 1.935,-- Sk, počet splátok 72, konečná výška úveru 139.320,-- Sk. RPMN je určená na 38,90 %. Klient sa zaväzuje splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka je splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Ďalej súd konštatuje, že ďalší text úverovej zmluvy ako aj pripojené úverové zmluvné podmienky navrhovateľa sú pre veľkosť písma pre súd nečitateľné a na žiadosť súdu navrhovateľ predložil súdu úverovú zmluvu spolu s úverovými zmluvnými podmienkami zväčšenými na veľkosť strany A3 (uložené v prílohovej obálke spisu). Na základe preskúmania úverovej zmluvy ďalej súd konštatuje, že úverová zmluva obsahuje poistenie úverových splátok a to súbor poistenia B, kedy klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistené riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, na poistené riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. Úhrada za poistenie je 136,-- Sk (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Súbor poistenia B sa dojednáva, ak klient ďalej označením nezvolí súbor poistenia A alebo možnosť bez poistenia. V ďalších kolónkach nie je označený súbor poistenia A, ani bez poistenia. Ďalej je v úverovej zmluve uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky navrhovateľa uvedené na rube listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa prehľadu splátkového kalendára, odporkyňa na úvere uhradila v roku 2008 dvanásť splátok po 64,2302 €, čo spolu činí 770,7624 €, v roku 2009 uhradila desať krát po 64,23 € a jeden krát po 128,46 €, čo spolu činí 770,76 €, v roku 2010 uhradila jedenásť splátok po 64,23 €, jednu splátku 83,40 €, čo spolu činí 789,93 €, v roku 2011 zaplatila 6 splátok po 64,23 €, čo spolu činí 385,38 €, spolu odporkyňa na úverovú zmluvu uhradila čiastku 2.716,83 €. Z uvedeného prehľadu zároveň vyplýva, že prvé dve splátky boli rozpočítané len na úhradu úroku a poplatku za poistenie. Od tretej splátky je úhrada započítaná aj na istine.

Výzvou zo dňa 29. 11. 2011 (čl. 7) bola odporkyňa vyzvaná na splatenie celého úveru v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky 1.555,41 € do 15-tich dní od odoslania výzvy s upozornením, že naďalej trvá jej povinnosť uhrádzať príslušenstvo a prípadné zmluvné sankcie. Poštovým podacím hárkom zo dňa 12. 12. 2011 navrhovateľ dokladoval, že predmetná výzva bola odporkyni zasielaná.

Na pojednávaní právny zástupca odporkyne doplnil svoje stanovisko a vyjadril sa aj k poisteniu úveru s poukazom na to, že v tomto prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde dojednanie poistenia úveru bolo v predmetnej zmluve predformulované. Bolo uvedené drobným písmom a odporkyňa si ani nespomína, že by s ňou poistenie navrhovateľ osobitne vyjednával. Preto sú tu dôvodné pochybnosti o tom, že poistenie úveru bolo individuálne vyjednané a v takomto prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľovi, aby preukázal, že poistenie bolo individuálne dojednané. Uvedenému záveru

nasvedčuje aj samotný obsah znenia dojednania poistenia, preto poistenie nemožno považovať za riadne dojednané. Výška poistného mala byť dojednaná percentom z výšky splátky a v prípade, že súd uzná dôvody tvrdené odporkyňou, že navrhovateľ nemá nárok na úrok z poskytnutého úveru, takéto určenie výšky je neurčité a právny úkon je v tejto časti neplatný. Okrem toho absentujú aj základné náležitosti poistnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.

Súd dal priestor navrhovateľovi vyjadriť sa k námietkam vzneseným odporkyňou proti platnosti úverového vzťahu, za tým účelom bolo odročené pojednávanie, zápisnica o pojednávaní bola navrhovateľovi doručená. Na pojednávaní dňa 20. 05. 2015, na ktorom sa zúčastnil aj právny zástupca navrhovateľa, navrhovateľ k námietkam odporkyne, uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné. Mal zato, že pokiaľ zákon v rozhodnom čase neukladal nejakú povinnosť, nie je možné konanie navrhovateľa posudzovať tak, že by konal v rozpore so zákonom alebo by zákon obchádzal vo vzťahu k uvedeniu ročnej úrokovej sadzby. Odporkyňa zmluvu podpísala, súhlasila so znením zmluvy tak, ako jej bola zaslaná.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Aj keď predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Hoci cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ.

V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a navrhovateľ to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a odporcom ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že tento právny vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR (uznesenie sp.zn. zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru

požitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka ( ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy ) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd konštatuje, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa odporkyni vo výške 1.991,64 € (60.000,-- Sk). V zmluve bolo dojednané, že odporkyňa bude poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach 72 krát po 64,23 € (1.935,-- Sk). Konečná výška úveru bola určená na 4.624,57 € (139.320,-- Sk). V tomto prípade niet žiadnych pochybností o tom, že sa malo jednať o zmluvu o úvere, t. j. odplatný záväzkový vzťah, čo znamená, že navrhovateľ poskytol za odplatu odporkyni finančné prostriedky. Súd konštatuje, že odplata vo forme úroku je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere tak, ako je uvedené v definícii podstatných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle predpisov Obchodného zákonníka. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, jednou z ďalších podstatných náležitostí zmluvy o úvere je aj určenie sumy, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, pokiaľ je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb. Z uvedeného je zrejmé, že pri uzavretí zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľovi zrejmé, v akej výške, v koľkých splátkach a v akej splatnosti má uhrádzať istinu, úroky ako aj ďalšie dojednané poplatky. Z uvedenej úverovej zmluvy nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v mesačnej splátke a akým spôsobom sa táto splátka zarátava na istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. Je pravdou, že súd po oboznámení sa s úverovými zmluvnými podmienkami vo zväčšenej forme, ktoré súdu zaslal navrhovateľ, v hlave 5, § 1 zistil, že výšku úrokov možno zistiť ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky, zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Súd konštatuje, že takto uvedená úprava znamená pre spotrebiteľa, že pokiaľ sa chce dozvedieť výšku úroku, za ktorý si vlastne požičiava finančné prostriedky, je nútený si túto vyčísliť sám a to spôsobom, ktorý je zjavne nezrozumiteľný pre bežného spotrebiteľa. Takéto dojednanie odplaty potom súd v súlade s ustanovením § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neurčité a nezrozumiteľné a z tohto dôvodu za neplatné. Okrem toho nemožno opomenúť a súd sa stotožňuje s námietkou odporkyne, že časť úverovej zmluvy ako aj úverové zmluvné podmienky zaslané odporkyni, na ktoré navrhovateľ poukazuje, sú pre veľkosť písma pre spotrebiteľa formálne nedostupné. Takýto postup dodávateľa služby bol v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov označený za nekalú praktiku a takémuto právnemu úkonu potom nemožno priznať ochranu súdu. Takýmto záverom súdov nasvedčuje aj potreba zákonnej úpravy, zavedená Zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorou bolo novelizované ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka v spojení so Zákonom č. 141/2014 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a ktorým bola zavedená veľkosť písma spotrebiteľskej zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok, prípadne akýchkoľvek iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Právny úkon uzavretý v rozpore s týmto určením je neplatný. Hoci táto právna úprava je účinná od 01. 06. 2014, súd konštatuje, že pokiaľ táto praktika dodávateľa služby bola vyhodnotená ako nekalá, takýto právny úkon možno považovať za rozpor s dobrými mravmi a

v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný. Po preskúmaní úverovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok súd ďalej konštatuje, že úverová zmluva ako aj všeobecné obchodné podmienky, na ktoré úverová zmluva odkazuje, obsahuje množstvo zmluvných podmienok, ktoré už taktiež vo viacerých rozhodnutiach boli vyhlásené za neprijateľné a z toho dôvodu za neplatné. Samotná úverová zmluva - rovnako drobným písmom - obsahuje poistenie úverových splátok. Toto poistenie je vopred formulované na úverovej zmluve a to takým spôsobom, že pokiaľ klient neoznačí, že žiada o súbor poistenia A alebo zmluvu bez poistenia, automaticky je úver poisťovaný súborom poistenia B. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že by v tejto časti individuálne vyjednal predmetnú zmluvnú podmienku. Súd sa rovnako stotožňuje, že nemohlo dôjsť takýmto spôsobom k platnému uzavretiu poistenej zmluvy, nakoľko neobsahuje všetky podstatné náležitosti poistnej zmluvy v súlade s ustanoveniami občianskeho práva. Zmluva a všeobecné obchodné podmienky ďalej obsahujú napr. dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o uzavretí revolvingu, v hlave 5 § 8 je daná možnosť dodávateľovi napriek tomu, že klient riadne úver spláca, použiť platbu na započítanie aj iných záväzkov klienta voči spoločnosti, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úveru, čo spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech klienta. Napriek tomu, že klient môže byť v domnení, že úver riadne spláca, je len na úvahe poskytovateľa služby, na čo úverovú splátku použije a to bez vedomia klienta. V tomto konkrétnom prípade odporkyňa splácala úver ( istina vo výške 1.991,64 € ) 3 a pol roka, uhradila sumu 2.716,83 €, napriek tomu zostatok istiny uplatňovaný navrhovateľom je vo výške 1.241,88 €. Ďalej hlava 15 obsahuje niekoľko sankcií za neplnenie povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktoré ale boli vyhodnotené rovnako ako neprijateľné zmluvné podmienky (napr. dojednanie zmluvnej pokuty alebo sankčného úroku), pretože predstavujú neprimerané sankcie za neplnenie úverových podmienok v neprospech klienta úverového vzťahu. Uvádzanie podrobných dôvodov vyhodnotenia neprijateľnosti spomínaných zmluvných podmienok by bolo len neustálym opakovaním dôvodov, tak ako sú navrhovateľovi iste známe z rôznych súdnych sporov. Napriek rozhodovacej činnosti súdov navrhovateľ opakovane na súdoch uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, ani na konkrétnu výzvu súdu nevie uviesť dôvody, pre ktoré by takéto hodnotenie nebolo na mieste. Na základe uvedeného, po vyhodnotení úverovej zmluvy v celosti súd konštatuje, že takýto právny vzťah nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, nezodpovedá zásadám poctivého podnikania zo strany navrhovateľa a preto súd úverovú zmluvu ako celok vyhodnotil ako neplatnú, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, t. j. v rozpore s dobrými mravmi. Uvedenému hodnoteniu súdu nasvedčuje aj súčasná právna úprava zavedená novelou Občianskeho zákonníka Zákonom č. 106/2014 Z. z. účinný od 01. 06. 2014, ktorým bolo novelizované ustanovenie § 53d, ktoré považuje spotrebiteľskú zmluvu, pokiaľ obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, za neplatnú. To znamená, že v takomto prípade zákon s takýmto právnym úkonom spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd potom konštatuje, že pokiaľ vyhlásil úverovú zmluvu za absolútne neplatnú, strany sú povinné vrátiť si to, čo navzájom plnili, v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky vo výške 1.991,70 €. Podľa prehľadu splátok odporkyňa uhradila odporcovi sumu 2.716,83 €, to znamená, že vrátila viac, ako bola povinná plniť. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej čiastky je v celom rozsahu nedôvodný a preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celosti zamietol.

V súlade s ustanovením § 151 ods.3 O. s. p., súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. má byť odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).