Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-211-2013.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/211/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Bratislava, Panenská 7, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporcom v 1/ rade N.. H. P., narodenému XX. XX. XXXX, a v 2/ rade Z. P., narodenej XX. XX. XXXX, obaja bytom T., Hrable XXX/XX, zastúpení JUDr. Michalom Capekom, narodeným 27. 08. 1976, bytom Banská Bystrica, Internátna 65, o zaplatenie 10 018,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 9 174,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9 289,09 Eur od 01. 07. 2012 do 23. 07. 2012, zo sumy 9 244,09 Eur od 24. 07. 2012 do 27. 08. 2012, zo sumy 9 214,09 Eur od 28. 08. 2012 do 06. 09. 2012, zo sumy 9 174,09 Eur od 07. 09. 2012 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 499,67 Eur, to všetko v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 1 128,36 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Odporcom v 1/ a v 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02. 09. 2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli odporcovia zaviazaní k zaplateniu istiny vo výške 10 018,67 Eur, s úrokom vo výške 8,9% ročne zo sumy 9 712,36 Eur od 04. 05. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 133,67 Eur od 01. 07. 2012 do 23. 07. 2012, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 088,67 Eur od 24.07.2012 do 27. 08. 2012, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 058,67 Eur od 28. 08. 2012 do 06. 09. 2012, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 018,67 Eur od 07. 09. 2012 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ a odporcovia uzatvorili dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva o úvere"), podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 11 617,87 Eur, pričom odporcovia sa zaviazali tento úver riadne splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 152,59 Eur. Keďže odporcovia z dlžnej sumy uhradili len sumu vo výške 5 262,09 Eur a dostali so do omeškania s úhradou splátok, uplatnil navrhovateľ právo na odstúpenie od zmluvy o úvere, a to s účinnosťou ku dňu 30.06.2012. Istina pohľadávky pritom pozostáva zo zvyšku úverovej istiny vo výške 9 712,36 Eur, dlžného úroku
z úveru vo výške 411,05 Eur, dlžného poistného vo výške 26,46 Eur a poplatku za odklad splatnosti mesačných splátok úveru vo výške 13,80 Eur. Navrhovateľ zároveň uviedol, že na uzatvorenú úverovú zmluvu nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2008 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), pretože účelom poskytnutia úveru bola prestavba a rekonštrukcia domu resp. bytu, pričom navrhovateľ ako poskytovateľ úveru nemá povinnosť preukazovať skutočný účel úveru a nemôže disponovať dokladmi preukazujúcimi na čo bol úver odporcami ako žiadateľmi využitý. Odporcovia pri uzatváraní zmluvy s jej obsahom neprejavili žiaden nesúhlas a ako prejav ich vážnej, slobodnej a zrozumiteľnej vôle predmetnú zmluvu podpísali. Súhlas vyjadrili aj s označeným účelom poskytnutia peňažných prostriedkov.
Odporcovia vo vyjadrení k návrhu namietali, že od nich nie je možné požadovať všetky časti pohľadávky, keďže zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by mala obsahovať a teda by sa malo jednať o zmluvu, v rámci ktorej boli odporcom poskytnuté peňažné prostriedky bezúročne a bez poplatkov. Konkrétne došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo strany navrhovateľa nebolo nijakým spôsobom preukázané, že poskytnuté finančné prostriedky boli využité za účelom prestavby a rekonštrukcie. Odporcovia boli zamestnancom navrhovateľa informovaní, že úver v požadovanej výške 350 000 Sk je možné poskytnúť len pokiaľ bude v úverovej zmluve uvedené, že účelom je prestavba a rekonštrukcia domu/bytu. Inak by odporcovia neboli bývali úver dostali. V skutočnosti ho využili na iné účely napr. na financovanie vysokoškolského štúdia ich dcéry. Nemožno preto vychádzať z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, naopak je potrebné na úverovú zmluvu uplatniť ustanovenia tohto zákona.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, splnomocneného zástupcu odporcov a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, Odstúpenie o úverovej zmluvy zo dňa 10. 05. 2012 (vrátane potvrdenia o doručení tohto oznámenia - doručenkou), Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, doklad o vyplatení úveru, sadzobník poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s., výpismi z úverového účtu odporcov, plán amortizácie, platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 3Ro/684/2013-38 zo dňa 04. 11. 2013, odporom proti platobnému rozkazu odporkyne v 2/ rade zo dňa 21. 11. 2013 a prípisom navrhovateľa zo dňa 17. 12. 2013 a 05. 02. 2014.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ a odporcovia uzatvorili dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 11 617,87 Eur, pričom odporcovia sa zaviazali tento úver riadne splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 152,59 Eur. Odporcovia z dlžnej sumy uhradili len sumu vo výške 5 262,09 Eur. Vzhľadom na omeškanie odporcov z úhradou splátok, uplatnil navrhovateľ právo na odstúpenie od zmluvy a doručil odporcom Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 10. 05. 2012, v ktorom uviedol, že vzhľadom na omeškanie dlžníkov so splácaním úverovej zmluvy navrhovateľ od tejto odstupuje a úver sa stáva splatným v celom rozsahu. Zároveň navrhovateľ upozornil odporcov, že pokiaľ dlžnú sumu neuhradia do 14 dní, bude im počínajúc dňom 01. 07. 2012 účtovaný aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. Oznámenie bolo odporcom doručené dňa 14. 05. 2012. Odporcovia skutočnosť, že došlo k omeškaniu so splácaním splátok podľa úverovej zmluvy, nepopreli. Taktiež nenamietali splnenie dôvodov a právne účinky jednostranného odstúpenia od úverovej zmluvy navrhovateľom. Po odstúpení navrhovateľa od úverovej zmluvy uhradili odporcovia sumu v celkovej výške 145 Eur.
V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania považoval súd za prvoradé preskúmať, či sa na uzatvorenú úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a odporcovia sú spotrebiteľom, teda subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že medzi subjektmi došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je však potrebné zdôrazniť, že pojem spotrebiteľská zmluva je pojmom širším ako pojem zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v citovanom § 1 ods. 2 taxatívne vymenúva zmluvy, na ktoré sa jeho ustanovenia nevzťahujú. Takouto zmluvou je aj zmluva o poskytnutí úveru na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržby. Ak teda odporcovia, ktorí k zmluve o úvere pristúpili slobodne a vážne, označili ako účel spotrebiteľského úveru "PRESTAVBU a REKO. DOMU/BYTU", je zrejmé, že finančné prostriedky boli poskytované práve za účelom dodatočných stavebných úprav dokončených stavieb. Nemožno súhlasiť s argumentáciou odporcov v tom zmysle, že navrhovateľ je povinný dokladovať skutočné využitie poskytnutého úveru. Navrhovateľovi takáto povinnosť zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva a nemá možnosť a ani od neho nemožno vyžadovať, aby skúmal, akým spôsobom príjemcovia úveru poskytnuté prostriedky využívajú. V tomto prípade je pri uzatvorení zmluvy rozhodujúci úmysel odporcov. Ak by bol úmysel odporcov týkajúci sa spôsobu využitia finančných prostriedkov iný ako vyjadrili v zmluve, tak bol navrhovateľ uvedený do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru. Súd preto námietky odporcov vyhodnotil ako účelové, so zjavnou snahou docieliť bezúročnosť a bezplatnosť prijatého úveru. Zo zistených skutočností teda vyplýva, že zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcami je síce spotrebiteľskou zmluvou, avšak ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa na ňu nevzťahujú. Tento právny záver považoval sa správny aj odvolací súd v uznesení č. k. 16Co/650/2014-71 zo dňa 29. 01. 2015.
Námietka odporcov týkajúca sa absencie všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je vzhľadom na uvedené skutočnosti nedôvodná. Súd preto nemohol navrhovateľom požadovanú dlžnú sumu znížiť o úroky a poplatky z úveru tak, ako to požadovali
odporcovia. Odporcovia taktiež nepreukázali, že by plnili svoj záväzok vo väčšom rozsahu ako uviedol navrhovateľ.
Napriek skutočnosti, že na zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch tak, ako to namietali odporcovia, je súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu povinný skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok v uzatvorenej zmluve o úvere v zmysle §§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu v zmluve dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 8,9 % a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") vo výške 10,57 % sa nepriečia ustanoveniam zákona a dobrým mravom. Samotné banky pri poskytovaní prostriedkov podľa odporúčania Ministerstva financií SR si účtovali RPMN vo 4. štvrťroku 2008 ((pri spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 200 000 Sk (6 638,78 Eur)) vo výške 12,37 % ročne a podľa štatistiky NBS bola dohodnutá priemerná úroková sadzba v mesiaci november 2008 pre spotrebiteľské úvery od 5 rokov do 10 rokov vo výške 14,695 %. Podmienky dohodnuté v úverovej zmluve neprevyšovali sledované priemerné hodnoty v čase jej uzatvorenia. Súd teda nemohol konštatovať, že by výška odplaty (úroku z úveru) za poskytnutie úveru bola neprimerane vysoká.
Súčasťou dlžnej sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcom domáha, je aj poistné, ktoré celkovo predstavovalo sumu vo výške 529,20 Eur (120 splátok x 4,41 Eur). Podľa údaja elektronicky zaznačeného v zmluve bol dojednaný základný súbor poistenia 2,99 % vo výške 4,41 Eur mesačne. Podľa bodu D - Poistenie klienta uzavretej zmluvy klient vyhlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistenie uzavretými medzi navrhovateľom a Poisťovňou Cardif Slovakia a. s. a so všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne, ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu rozšírený súbor poistenia. Súd dospel k záveru, že vznik poistného vzťahu v danom prípade preukázaný nebol. Z časti D zmluvy totiž vyplýva, že tento mal vzniknúť medzi odporcom a poisťovňou Cardif Slovakia, a. s., pričom navrhovateľ vystupoval len ako sprostredkovateľ poistenia. Obsah poistenia mal byť stanovený rámcovými zmluvami o poistení v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami uvedenej poisťovne. Uvedené dokumenty však v konaní predložené neboli a nebolo ani preukázané (ani tvrdené), že by ich mali odporcovia k dispozícii. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle citovaného § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty). Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a navrhovateľ žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Navrhovateľ tak nepreukázal súdu existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 529,20 Eur a preto považoval súd nárok v tejto časti za nedôvodný.
Súd v rámci skúmania podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku uhradenia poplatku za uzavretie zmluvy a platenia poplatku za správu úveru.
Vo všeobecnosti možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda navrhovateľ poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa "poplatku za uzavretie zmluvy" vo výške 116,18 Eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.
Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel. Súd preto prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si "poplatku za uzavretie zmluvy" vo výške 116,18 Eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.
Podľa výpisu z plánu amortizácie navrhovateľ pravidelne účtoval odporcom poplatky za správu úveru vo výške 1,66 Eur mesačne. Súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Súd preto nepriznal navrhovateľovi nárok na uhradenie poplatku za správu úveru v celkovej výške 199,20 Eur (120 splátok x 1,66 Eur).
Keďže navrhovateľ v konaní predloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal výšku poskytnutého úveru, ako aj počet a výšku jednotlivých platieb odporcov, ktorí výšku nároku navrhovateľa z tohto hľadiska nijako nespochybnili (namietali výšku požadovanej istiny len v intenciách ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na tento zmluvný vzťah nevzťahuje), zaviazal súd odporcov na úhradu dlžnej sumy zníženej o poistné a poplatky v celkovej výške 844,58 Eur tj. na úradu dlžnej sumy vo výške 9 174,09 Eur. Súd návrhu v časti požadovaného zmluvného úroku z úveru vo výške 8,9 % ročne odo dňa 04. 05. 2012 až do zaplatenia nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol, a to z dôvodu, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy a zosplatneniu úveru ku dňu 10. 05. 2012, preto už podľa názoru súdu navrhovateľovi neprináleží úrok z úveru, ktorého zostatok navrhovateľ už vyčíslil a nemôže si ďalej uplatňovať ďalšie úroky z úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax slovenských súdov a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98. Dlžník v omeškaní musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd zároveň v zmysle návrhu zaviazal odporcov na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Úspech navrhovateľa predstavoval 91,57 %, úspech odporcov 8,43 %, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 83,14 %. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej služby po 270,54 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia 21.08.2013, spísanie a podanie žalobného návrhu dňa 02.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.0.2014, režijný paušál vo výške 23,66 Eur (2x 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur), náhradu cestovného na trase Bratislava - Brezno a späť dňa 19.02.2014 vo výške 27,70 Eur a náhradu za stratu času vo výške 268 Eur (20 polhodín x 13,40 Eur). Odmena za úkony právnej služby a náhrada za hotové výdavky - režijný paušál sa zvyšujú o 20%
DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa po zohľadnení úspechu vo veci predstavuje sumu 1 128,36 Eur (1 357,18 Eur x 83,14 %) a náhrada trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku sumu 499,67 Eur (601 Eur x 83,14 %).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie súd rozhodoval podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj o náhrade trov odvolacieho konania. Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle §§ 224 ods. 3, 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcom 1/ a /2, ktorí boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, keďže odvolací súd na základe odporcami podaného odvolania napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil, náhradu trov konania nepriznal, pretože títo si trovy odvolacieho konania nevyčíslili a zo spisu vyplýva, že im ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).