Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/110/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., v konaní zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795 proti žalovanému PETROSTAV SK s.r.o., so sídlom 027 44 Štefanov nad Oravou 132, IČO: 46 278605, v konaní zast. BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865044,o zaplatenie 1.384,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Námestovo č.k. -134 zo dňa 16. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia Okresného súdu Námestovo č.k. -134 zo dňa 16. decembra 2022 o d m i e t a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo č.k. -134 zo dňa 16. decembra 2022 vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.020,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.020,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a v časti o zaplatenie sumy 360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 360,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenie žalobu z a m i e t a.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo č.k. -134 zo dňa 16. decembra 2022 vo výroku III. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 47,40 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,40 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.380,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 19. 10. 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 98%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.384,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.384,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenia titulom riadne vykonaných prác na podklade Rámcovej zmluvy zo dňa 13.05.2020, keď predmetné práce boli vykonané a žalobcom bola vystavená faktúra č. 201904, ktorú žalovaný vrátil a odmietol zaplatiť.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 13.05.2020 Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalovaný u žalobcu objednával vykonanie stavebných prác, ktoré spočívali v obsluhe vykopávacieho mechanizmu. Medzi stranami tiež neostalo sporné, že cenu za vykonané práce žalobca fakturoval mesačnými faktúrami na základe súpisu vykonaných prác, ktorý bol písomne odsúhlasený povereným zamestnancom žalovaného. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil cenu za práce vykonané v mesiaci august 2020 s odôvodnením, že žalobca spôsobil žalovanému škodu predčasným odchodom z pracoviska a že si uplatňuje zmluvnú pokutu za porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 127,5 hodín a ostalo sporné, či v uvedenom mesiaci žalobca pre žalovaného vykonal vyšší rozsah prác a či žalobca žalovanému tým, že naposledy vykonával prácu dňa 26.08.2020, spôsobil škodu, pričom žalovaný tvrdil, že v zmysle čl. III. bod 3.1 Rámcovej zmluvy nárok na odmenu žalobcovi nevzniká, ak koná v rozpore s pokynmi žalovaného.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by mu vznikla škoda tým, že žalobca dňa 26.08.2020 ukončil práce a viac v nich nepokračoval, keď do vyhlásenia rozhodnutia žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoj nárok na škodu voči žalobcovi, dokonca tento nárok ani nevyčíslil. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že žalovaný predovšetkým ani nepreukázal, že by žalobca porušil nejakú povinnosť a nepreukázal (ani len netvrdil) vznik škody v určitej výške.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že mu voči žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu, keď tvrdenie, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu za porušenie predpisov na úseku BOZP vo výške 3x150,- Eur, súd prvej inštancie považoval za oneskorené vzhľadom na zásadu koncentrácie konania podľa , keďže žalovaný toto tvrdenie produkoval prvýkrát až na pojednávaní dňa 16.11.2022, napriek tomu, že bol riadne poučený o sudcovskej koncentrácii a bol zastúpený advokátom, teda kvalifikovaným právnym zástupcom. Podľa súdu prvej inštancie žalovanému nič nebránilo, aby dôkazy, týkajúce sa zmluvnej pokuty, predložil skôr.

6. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nedostatočná je aj obrana žalovaného, že bol nútený na opravu vád, ktoré vznikli neoprávneným konaním žalobcu a dokončenie diela v čo najkratšom čase, objednať u iných dodávateľov, keďže žalovaný neupresnil, aké konkrétne vady prác žalobca spôsobil a tiež nepredložil dôkaz o tom, že by žalobca práce odovzdal s vadami.

7. Súd prvej inštancie na obranu žalovaného, že faktúra žalobcu nemá potrebné náležitosti, pretože v nej absentuje súpis vykonaných prác podpísaný žalobca, konštatoval, že v texte faktúry je uvedené „poskytnutie služby na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13.05.2020“, v časti Množstvo je uvedené „173“, v časti JC bez DPH je uvedené „8,00“. Z listu žalovaného, adresovaného žalobcovi, bez dátumu, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný faktúru žalobcovi vrátil s tým, že ju neakceptuje z dôvodu, že boli porušené podmienky rámcovej zmluvy. Obdobný obsah má aj list žalovaného, adresovaný žalobcovi, datovaný 13.10.2020. Súd prvej inštancie z týchto dôkazov konštatoval, že žalovaný v nich nešpecifikoval dôvody, pre ktoré faktúru neakceptuje, nemal k nej žiadnu konkrétnu výhradu a to ani tú, že k nej nie je priložený súpis prác odsúhlasený žalovaným. Podľa súdu prvej inštancie, ako už bolo uvedené, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 172,5 hodiny. Žalovaný tiež nemal výhrady k tomu, že žalobca si za hodinu práce vyúčtoval odmenu 8,- Eur. Keďže žalobca preukázal, že pre žalovaného odpracoval 172,5 hodiny, súd prvej inštancie mu priznal sumu 1.380,- Eur spolu s úrokom, ktorý si žalobca uplatnil odo dňa 19.10.2020 a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie síce z rámcovej zmluvy zo dňa 13.05.2020 zistil, že „faktúra musí obsahovať písomne objednávateľom odsúhlasený rozsah poskytnutých služieb“ (bod 4.2 zmluvy), no vzhľadom na to, že medzi stranami neostalo sporné, že v mesiaci august 2020 žalobca pre žalovaného skutočne odpracoval 172,5 hodiny, hoci aj v prílohe faktúry žalovanému nedoručil súpis prác odsúhlasený žalovaným, súd prvej inštancie považuje za príliš formalistický prístup, ak by kvôli tejto chýbajúcej prílohe faktúry žalobcovi nepriznal odmenu za prácu, ktorú vykonal pre žalovaného, keď z rámcovej zmluvy navyše ani nevyplývalo, že by tento nedostatok faktúry vôbec mal mať za následok, že dodávateľovi prác by preto jeho objednávateľ mohol odmietnuť zaplatiť odmenu.

8. Súd prvej inštancie náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech. Žalobca žiadal zaplatenie 1.384,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 19.10.2020 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia úrok z omeškania predstavoval 239,33 Eur), celkovo teda žalobca žiadal priznať sumu 1.623,33 Eur a priznaná mu bola suma 1.618,64 Eur (1.380,- Eur + úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 238,64 Eur), a teda úspech žalobcu bol 99%, úspech žalovaného 1% a čistý úspech žalobcu 98%.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ako vyplynulo zo samotného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalobca vystavoval mesačné faktúry za vykonané práce pre žalovaného, na základe súpisu prác, ktorý si žalobca so žalovaným odsúhlasili. Žalobca samotný výkaz prác nepredložil, pričom podkladom na podanie žaloby bola len faktúra č. 201904, spolu s oznámením o vrátení faktúry. Žalobca si bol od počiatku vedomý svojho nekalého konania a z toho dôvodu nepredložil žalovanému faktúru spolu so vzájomne odsúhlaseným výkazom prác, a to aj z dôvodu vyfakturovania väčšej sumy, ako mal žalobca pôvodne nárok. Žalobca nedisponuje odsúhlaseným výkazom prác, nakoľko so žalovaným nedošlo k odsúhlaseniu výkazu prác žalobcu za mesiac august 2020, a preto žalovaný nemohol takúto faktúru uhradiť, a to ani čiastočne a vrátenie faktúry bola jediná možnosť obrany žalovaného pred nekalými praktikami žalobcu. Žalovaný vo veci vrátenia faktúry poukazuje aj na bod 4.3 Rámcovej zmluvy a nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k oprave faktúry, žalovaný má zato, že predmetná faktúra nie je splatná, a to z dôvodu jej riadneho vrátenia žalobcovi. Žalovaný poukázal v odvolaní i na, že právny zástupca žalovaného predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.12.2022 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „16.11.2022“) záznamy zo stavebných denníkov, z ktorých vyplynulo, že žalobca odpracoval za žalovaného za mesiac august 2020 celkovo 127,5 hodín, čím žalovaný priamo preukázal, že žalobca od samotného začiatku konania zavádzal tým, že vyfakturoval väčší počet hodín, ako v skutočnosti pre žalovaného odpracoval.

11. Žalovaný mal v odvolaní zato, že v konaní dostatočne preukázal, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktoré bolo v rozpore s pokynmi žalobcu, a to tak, že stavbu opustil bez informovania stavbyvedúcich, t.j. porušil svoju povinnosť v zmysle rámcovej zmluvy. Žalobca nedokázal v konaní označiť osobu stavbyvedúceho, ktorej mal ústne oznámiť, že opúšťa stavenisko. Neohlásené opustenie staveniska priamo vyplýva aj z predloženého listu označeného ako „Vrátenie fa. č. 201904“, v ktorom bol žalobca vyzvaný na vrátenie čipu žalovanému poštovou prepravou.

12. Žalovaný mal tiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovanému nie je jasné, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočne preukázal, že v mesiaci august 2020 odpracoval pre žalovaného 172,5 hodín. Žalovanému tiež nie je z odôvodnenia rozhodnutia jasné, prečo súd prvej inštancie nepriznal 0,5 hodín z údajne 173 odpracovaných hodín. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca v mesiaci august 2020 odpracoval pre žalovaného 127,5 hodín, a to v bode 4. odôvodnenia rozhodnutia. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.12.2022 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „16.11.2022“). V bode 9. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že považuje za nesporné, že žalobca odpracoval pre žalovaného v mesiaci august 2020 práce v rozsahu 172,5 hodín a vzhľadom na to, že túto skutočnosť žalobca preukázal, priznal žalobcovi sumu vo výške 1.380,- Eur s príslušenstvom. Predmetné odôvodnenie rozhodnutia nie je jasné a zrozumiteľné a žalovanému nedáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky v predmetnom konaní. Žalovaný má zato, že v konaní uniesol dôkazné bremeno, že zo strany žalobcu nedošlo v mesiaci august 2020 k vykonaniu rozsahu 173 hodín pre žalovaného, čo súd prvej inštancie

v bode 4. odôvodnenia rozhodnutia aj uviedol. Žalovaný túto podstatnú skutočnosť preukázal priamo na pojednávaní dňa 16.12.2022 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „16.11.2022“) predložením stavebných denníkov žalovaného. V prípade, že by súd prvej inštancie na stavebné denníky ako prostriedok procesnej obrany neprihliadal, tak by uvedená skutočnosť bola uvedená v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný sa domnieva, že v hypotetickej rovine môže ísť v samotnom rozhodnutí aj o formálnu chybu v písaní, kedy došlo k zámene číslic 2 a 7 v čísle 127,5. Ak došlo k formálnej chybe v písaní, tak sú všetky výroky rozhodnutia nesprávne a v rozpore so skutočnosťami, ktoré súd prvej inštancie považoval v konaní za nesporné. Žalovaný je v zmysle rozhodnutia povinný uhradiť neoprávnené plnenie.

13. Súd prvej inštancie dňa 26.01.2023 zasielal žalobcovi odvolanie žalovaného s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril. Písomnosti boli dňa 26.01.2023 doručené do elektronickej schránky zástupcu žalobcu ( ). Žalobca sa už vo veci nevyjadril.

14. Súd prvej inštancie dňa 08.03.2023 predložil spis Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.

15. Krajský súd v Žiline dňa 24.08.2023 s poukazom na , , , , , postúpil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne príslušnému, pričom spisový materiál bol Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručený dňa 08.09.2023.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil a dňa 21.09.2023 podľa predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 19.12.2023, právoplatným dňa 24.01.2024, rozhodol, že na konanie o odvolaní je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 28.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

19. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

20. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 13.05.2020 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli v písomnej forme v zmysle Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zml.č. ZZ-79-00. Predmetom zmluvy podľa článku II. bod 2.1 bol záväzok dodávateľa za podmienok ustanovených touto zmluvou poskytovať pre objednávateľa služby, a to na základe objednávok a zadaní objednávateľa, ktoré môžu byť dodávateľovi dané ústne, písomne alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov a objednávateľ sa zaväzuje za podmienok stanovených touto zmluvou za dodávateľom poskytnuté služby zaplatiť odmenu. Odmenu a platobné podmienky upravoval článok IV. tak, že podľa bodu 4.1 objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť dodávateľovi odmenu za poskytnuté služby a výška odmeny bude stanovená pri každej objednávke zvlášť dohodou; podľa bodu 4.2 dodávateľ je povinný vyúčtovať objednávateľovi odmenu za poskytnuté služby faktúrou, a to vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý dodávateľ takéto vyúčtovanie robí a podľa bodu 4.3 splatnosť faktúry, ktorou dodávateľ vyúčtuje odmenu za poskytnuté služby, je 30 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi a v prípade, že objednávateľ nesúhlasí s odmenou a so spôsobom jej vyúčtovania, je oprávnený faktúru dodávateľovi vrátiť a vyzvať ho na odstránenie nesprávností alebo nezrovnalostí a po doručení opravenej faktúry objednávateľovi plynie nová 30-dňová lehota splatnosti.

21. Daňovým dokladom – faktúrou č. 201904 zo dňa 02.09.2020, s určeným dátumom splatnosti 02.10.2020, žalobca fakturoval žalovanému sumu 1.384,- Eur za poskytnuté služby na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13.05.2020, a to za 173 hodín, pri jednotkovej cene 8,- Eur/hodina.

22. Písomnosťou označenou Vrátenie fa. č. 201904, bez uvedenie dátumu, žalovaný oznámil žalobcovi, že neakceptuje faktúru č. 201904 z dôvodu, že boli porušené podmienky Rámcovej zmluvy a taktiež chce požiadať o vrátenie čipu poštou.

23. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach strany sporu. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Pretože podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a obsah rozhodnutia vyslovený vo výroku II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vydaný v neprospech žalovaného ako odvolateľa, keďže týmto výrokom došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby, odvolací súd podľa odvolanie žalovaného proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

25. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie čiastočne pochybil pri právnom vyhodnotení zistených skutkových okolností, hoci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a čo do základu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok. Odvolací súd teda nezistil potrebu zopakovať alebo doplniť dokazovanie, vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a odvolací súd za nesprávny považoval len postup súdu prvej inštancie pri právnom vyhodnotení zistených skutkových okolností, a preto nemal dôvod dokazovanie zopakovať (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2019).

26. Súd prvej inštancie v obsahu rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.380,- Eur s príslušenstvom, a to titulom ceny za 172,5 hodín prác pri jednotkovej cene 8,- Eur/hodina tak, ako to uviedol v ods. 9 odôvodnenia.

27. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že mu nie je jasné, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočne preukázal, že v mesiaci august 2020 odpracoval pre žalovaného 172,5 hodín a prečo nepriznal 0,5 hodín z údajne 173 odpracovaných hodín a žalovaný mal za to, že predložením stavebných denníkov uniesol dôkazné bremeno, že žalobca v mesiaci august 2020 nevykonal práce v rozsahu 173 hodín, pričom ak by súd prvej inštancie na predmetné stavebné denníky neprihliadal, uviedol by to v odôvodnení rozhodnutia.

28. V civilnom sporovom konaní súd podľa , rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa . Základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán ( ) a procesným postupom, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, sú aj skutkové tvrdenia vyplývajúce z nepopretia skutkových zistení, keďže podľa platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa platí, že súd vychádza aj zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

29. Súd prvej inštancie v ods. 4. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že: „Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 127,5 hodín a medzi stranami ostalo sporné, či v uvedenom mesiaci žalobca pre žalovaného vykonal vyšší rozsah prác než 127,5 hodín.“. Súd prvej inštancie to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne neuviedol, ale nespornosť odpracovania 127,5 hodín žalobcom pre žalovaného v mesiaci august 2020 bola daná tým, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 16.11.2022 zástupca žalovaného uviedol, že má stavebné denníky žalovaného, ktoré sú spísané za každý deň s uvedením pracovníka a času prác a podľa týchto stavebných denníkov v mesiaci august 2020 žalobca odpracoval 127,5 hodín. Uvedené

je zaznamená nielen v písomnej zápisnici o pojednávaní ( ), ale odvolací súd si tieto skutočnosti o priebehu pojednávania overil aj vypočutím záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 16.11.2022 ( ). Ak samotný žalovaný (zástupca žalovaného) uviedol na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 16.11.2022, že v mesiaci august 2020 žalobca pre žalovaného odpracoval 127,5 hodín a ak žalobca toto tvrdenie žalovaného nepoprel, súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 127,5 hodín a medzi stranami ostalo sporné, či žalobca v uvedenom mesiaci pre žalovaného vykonal vyšší rozsah prác než 127,5 hodín. Napriek tomu, že na základe tvrdení a dôkazov žalovaného a nepopretia týchto tvrdení žalobcom, súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 určite odpracoval 127,5 hodín, pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu v ods. 9. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Ako už bolo uvedené, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 172,5 hodiny. Žalovaný tiež nemal výhrady k tomu, že žalobca si za hodinu práce vyúčtoval odmenu 8,- Eur. Keďže žalobca preukázal, že pre žalovaného odpracoval 172,5 hodiny, súd mu priznal 1.380,- Eur; vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.“.

30. Pretože z vykonaného dokazovania, ale ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva a nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že pre žalovaného v mesiaci august 2020 odpracoval 172,5 hodiny, ale zo skutkového stavu zisteného z nesporných tvrdení strán, ako aj z priebehu pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 16.11.2022 vyplýva a je zrejmé, že nesporným bolo len vykonanie prác za mesiac august 2020 v rozsahu 127,5 hodiny, odvolací súd vyhodnocuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového omylu o tom, že nesporným, a teda preukázaným bol rozsah prác žalobcu pre žalovaného v rozsahu 172,5 hodín, hoci správne mal vychádzať, že nesporným bol rozsah prác 127,5 hodín, pričom práce vo vyššom rozsahu, t.j. viac ako 127,5 hodín, žalobca nepreukázal. Odvolací súd preto uzatvára, že v súdenej veci nešlo o arbitrárne rozhodnutie tak, ako žalovaný namietal v odvolaní, ale šlo o zjavne nedostatočnú koncentráciu sudcu pri právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho pri posúdení dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vychádzal zo skutkového omylu, že žalobca preukázal, že za mesiac august 2020 pre žalovaného odpracoval 172,5 hodiny, hoci správne mal vychádzať z nesporného zistenia, že odpracoval 127,5 hodín, čo pri jednotkovej cene 8,- Eur/hodina, ktorú žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nerozporoval, zakladalo dôvodnosť nároku žalobcu len čo do sumy 1.020,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.020,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenia.

31. K ďalšej odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd musí prioritne konštatovať, že žalovaný ju uvádza ako výtky a námietky ku žalobcovi alebo ako popis skutkového stavu a uvádza ju bez toho, aby konkretizoval, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda ktoré zistenia a závery súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a prečo ich považuje za nesprávne. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, pritom podľa predstavuje zákonnú obsahovú náležitosť odvolania. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z dôvodov upravených v , ale zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod daný, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a argumenty pre ním tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd tak v zmysle posudzuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia výlučne podľa odvolacích dôvodov, ktoré uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keď názor, že za obsahové vymedzenie odvolania je vždy zodpovedný odvolateľ, bol vyslovený už aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023) a keď v zmysle platí, že nedostatočné obsahové vymedzenie odvolania nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by mali súdy odvolateľa vyzývať.

32. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že hoci je pravdou, že žalobca v konaní na dôvodnosť svojho nároku ako dôkaz neoznačil a nepredložil stranami odsúhlasený súpis prác vykonaných za mesiac august 2020, avšak ako už bolo uvedené, súd rozhoduje aj na základe nesporných skutkových tvrdení strán a v súdenej veci na základe tvrdení žalovaného, podopretých dôkazmi žalovaného, ktoré tvrdenia žalobca ako protistrana nepoprel, bolo nesporným, že práce za mesiac august 2020 žalobca vykonal pre žalovaného určite v rozsahu 127,5 hodiny. Pokiaľ žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 201904,

i keď žalobca a žalovaný ako zmluvné strany Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13.05.2020 v článku IV. bod 4.3 dojednali právo žalovaného vrátiť žalobcovi faktúru a vyzvať ho na odstránenie nesprávností alebo nezrovnalostí v prípade, ak nesúhlasí s odmenou a so spôsobom jej vyúčtovania, v liste, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 201904, žalovaný neuviedol a nešpecifikoval žiadne konkrétne výhrady a námietky k odmene a spôsobe jej výpočtu, keď žalovaný len všeobecne konštatoval, že faktúru vracia z dôvodu, že boli porušené podmienky Rámcovej zmluvy. Pokiaľ mal žalovaný v odvolaní za to, že v konaní dostatočne preukázal, že žalobca konal v rozpore s jeho pokynmi, nakoľko opustil stavenisko bez akéhokoľvek oznámenia stavbyvedúcemu, odvolací súd udáva, že ak by aj žalovaný bol preukázal tvrdené konanie žalobcu, do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia si žalovaný neuplatnil a nevyčíslil proti žalobcovi žiadny konkrétny nárok, ktorý by mu tým mal vzniknúť a ktorý by mohol mať vplyv na dôvodnosť alebo výšku žalobcom požadovaného peňažného plnenia.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.020,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.020,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a v časti o zaplatenie sumy 360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 360,- Eur od 19.10.2020 do zaplatenie žalobu zamietol.

34. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil aj v závislom výroku III. a o trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa , a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47,40 %, keď žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 1.020,- Eur s príslušenstvom, čo v pomere k celému predmetu konania v sume 1.384,- Eur s príslušenstvom predstavuje 73,70%, žalovaný bol celkom úspešný v časti o zaplatenie 364,- Eur s príslušenstvom (žaloba v časti 4,- Eur s príslušenstvom zamietnutá súdom prvej inštancie a v časti 360,- Eur s príslušenstvom zamietnutá v dôsledku zmeny rozhodnutia odvolacím súdom), čo v pomere k celému predmetu konania predstavuje 26,30%, a teda porovnaním úspechu mal v konaní čistý úspech žalobca v rozsahu 47,40% (73,70% - 26,30%).

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a keďže žalovaný odvolanie podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, znamená to, že pomer úspechu strán bol v odvolacom konaní rovnaký ako v konaní na súde prvej inštancie, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,40%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).