Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-86-2014.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: E. L., H. A., Z. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária, s.r.o., Popradská 82, Košice, IČO: 47 254 980, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-60/2014-P zo dňa 30.5.2014, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím žalovaného ako orgánu príslušného podľa 58 ods. 1 z.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „SP“, zamietol odvolanie žalobkyne vo veci priestupku, spáchaného podľa ust. § 53 ods. 3, 4, v nadväznosti na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bola žalobkyňa uznaná vinnou podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk. predpisov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-KS-ODI2-4751/2013-P zo dňa 26.3.2014 potvrdil.
Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že E. L., ako účastník cestnej premávky svojim konaním porušila ustanovenie § 53 ods.3, ods.4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm.c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe čoho bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 2 ods.2 písm.f) vyššie citovaného zákona sa chodcom rozumie účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.
Podľa ustanovenia § 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Odvolací správny orgán mal za to, že neboli zistené rozpory medzi výpoveďami E. L. zo dňa 30.10.2013, H.. H. L. a Ľ.K. O., ale existujú rozpory vo výpovediach zo dňa 30.10.2013 a zo dňa 26.03.2014 samotnej obvinenej E. L.V. a to práve v časti, presvedčenia sa o bezpečnom vstupe na vozovku. Zatiaľ čo pár dní po neželanej udalosti E. L. uviedla, že pozrela vľavo, následne vpravo a vykročila, tak po pár mesiacoch vypovedala, že sa pozrela vľavo, vpravo a potom ešte raz letmo vľavo. Odvolací správny orgán zdôraznil, že práve pohľad E. L. na ľavú stranu malo podstatný vplyv na dopravnú nehodu, nakoľko sa nejedná o rovný úsek. Odvolací správny orgán uviedol, že čas potrebný na zastavenie motorového vozidla je vždy dlhší ako čas, ktorý môže uplynúť od vstupu chodca do koridoru pohybu motorového vozidla.
Odvolací správny orgán mal za to, že vodička H.. H. L.Á. nemala dôvod predvídať, že chodkyňa E. L. mala v úmysle prejsť cez cestu (chodkyňa sledovala smer vpravo, stála na mieste mimo vozovky), teda až po tom ako chodkyňa vstúpila na vozovku mohla začať reagovať a zrážke zabrániť mohla iba náhlym znížením rýchlosti vozidla a zmenou smeru jazdy. Taktiež odvolací správny orgán uviedol, že ani skutočnosť, že vozidlo pohybujúce sa smerom od L. do obce P., ktoré zastavilo pred dopravnou značkou č. P 2 - „Stoj, daj prednosť v jazde!“ s dodatkovou tabuľkou E 1 - Počet a č. P 12 - Tvar križovatky, neoprávňovalo vodičku oproti idúceho vozidla vozidlom zastaviť. Skutočnosť, že vodič vozidla pohybujúceho sa v smere jazdy od L. znamením dával prednosť chodkyni, vodičke oproti idúceho vozidla neprikazovalo vozidlom zastaviť a na druhej strane chodkyňu neoprávňovalo vstúpiť na vozovku bez riadneho presvedčenia, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. V predmetnej veci jedinou možnosťou ako predísť zrážke s vozidlom bolo presvedčiť sa a to opakovaným pohľadom, či môže chodkyňa vôbec na vozovku vstúpiť tak, aby prichádzajúce vozidlo (vľavo) nemuselo náhle zmeniť rýchlosť a smer jazdy vozidla. Z fotodokumentácie a to konkrétne z postavenia vozidla jasne vyplýva, že vodička H.. H. L. zmenila smer jazdy a podľa brzdných stôp na vozovke je zrejmé, že zmenila aj rýchlosť jazdy vozidla.
V zmysle ustanovenia § 22 ods.2 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže správny orgán za priestupok, ktorého sa dopustila E. L. uložiť sankciu - pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur. V prospech páchateľa správny orgán prihliadal aj na osobu páchateľa, na majetkové, sociálne a finančné pomery osoby, na to, že menovaná je dôchodkyňa a dopravnou nehodou spôsobila sebe ťažké zranenia. Správny orgán zastáva názor, že sankcia nemá byť len represívna ale aj výchovná, pričom prihliadol aj na finančné možnosti E. L.. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj kritériá uvedené v § 12 ods.1 vyššie citovaného zákona, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a jej výšku za dostatočne odôvodnenú.
Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala žalobu na súd proti vyššie uvedenému rozhodnutiu.
Uviedla, že nezákonnosť spočíva v tom, akým spôsobom správny orgán vyhodnotil skutkový stav a zodpovednosť žalobcu. Správny orgán porušil ustanovenie § 3 ods.1, ods.5 a § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že sa žalobca pred vstupom na vozovku neobzrel do ľavej strany, teda náhle bez rozhliadnutia sa vstúpil na vozovku cestu A.-XXXXXX. Na základe toho porušil ustanovenie § 53 ods.3 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods.1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K uvedenému záveru dospel predovšetkým zo záznamu o podaní vysvetlenia vodiča - H. L. a záznamu o podaní vysvetlenia Ľ. O..
Základná zásada priestupkového konania je in dubio pro reo. Ak vylúčime dôkaz - vysvetlenie Ľ. O., ktorý nebol svedkom tejto nehody, ostanú proti sebe stáť jedine dva priame dôkazy: výpoveď obvineného (ktorý uviedol, že sa pred vstupom na vozovku pozrel na obe strany) a výpoveď vodiča, ktorý uviedol opak. V takomto prípade mal správny orgán konať opačne a prikloniť sa na stranu obvineného.
Reakcia žalovaného v napádanom rozhodnutí o rozporoch vo vyjadreniach na strane žalobcu, ktoré zakladajú žalobcovu zodpovednosť, neobstoja. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný vyvodzuje zodpovednosť zo záznamu o dopravnej nehode, ktorý je v porovnaní s výpoveďou žalobcu na ODI (Zápisnica z ústneho pojednávania) menej udržateľný v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Záznam zachytáva zápis policajta, ktorý bol vyhotovovaný v nemocnici, počas hospitalizácie žalobcu. Žalobca toho času trpel silnými bolesťami, vychádzajúcimi z povahy zranenia. Tieto bolesti boli tlmené podávanými liekmi, pôsobiacimi na nervovú sústavu, vnímanie a vyjadrovacie schopnosti. Žalobca totiž utrpel otvorenú luxačnú zlomeninu členka, ktorá si vyžiadala operačný zákrok. Rovnako žalobca je človek staršej generácie, ktorý má veľký rešpekt pred autoritami. Tento aspekt spôsobil strach pred neznámym a jeho zosobňovanie si zodpovednosti za celú udalosť. Tieto skutočnosti (bolesť, nečistá myseľ, strach pred policajtom) ovplyvnili obsah, záznamu o vysvetlení, ktorý nebol vyhotovený s odstupom času, pri slobodnej úvahe pri a dôkladnom rozpamätaní sa. Výpoveď žalobcu vyhotovená 26.3.2014 (Zápisnica z ústneho pojednávania) tieto atribúty spĺňa, preto na ňu je potrebné prihliadať.
Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe dňa 24.10.2014. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa pridržiava tých istých dôvodov, ktoré boli obsahom napadnutého rozhodnutia.
Súd podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Súd rozhodol vec podľa ust. § 250f ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania to zhodne navrhli.
Žalobkyňa, ako účastníčka dopravnej nehody dňa 21.10.2013 o 14.25 hod. v S. H. A., F.-S., prechádzala cez vozovku od vchodu kostola na S. E. /kolmo/, pričom vošla do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla továrenskej značky L. XXX, ev.č. F.-XXX P., ktoré viedla H.. H. L., bytom H. A., R. XX, F. - S.. Pri dopravnej nehode utrpela zranenie žalobkyňa, od sankcie bolo upustené podľa ust. § 11 ods. 3 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk. predpisov. Situácia bola vyhodnotená tak, že chodkyňa náhle vošla do jazdnej dráhy vodičky, ktorá ju síce videla, ale nemohla tušiť, že sa odhodlá prejsť na druhú stranu vozovky.
Z obsahu výpovedí Ľ. O. zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že uvedený svedok pri dopravnej nehode nebol, iba išiel poskytnúť pomoc, pri odstavených vozidlách videl dve sklonené ženy a žalobkyňa mu uviedla, že čakala na okraji cesty, pozerala sa smerom na L., odkiaľ prichádzalo auto, auto zastalo na stopke, ona sa nepozerala doľava a chcela rýchlo prejsť cez cestu. Pre správny orgán bola rozhodujúca výpoveď žalobkyne, ktorá v zázname o podaní vysvetlenia dňa 30.10.2013 uviedla v podstate to, čo bolo dokumentované vo výpovedi svedka Ľ. O., že sa nepresvedčila dostatočným spôsobom, či z ľavej strany neprichádza nejaké motorové vozidlo, vodič v protismere, údajne jej dal pokyn, že môže cez cestu prejsť.
Aj poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa bola na okraji cesty otočená smerom na L., vyzeralo to tak, že tam stojí a nechce prejsť cez cestu. Svoju rýchlosť neuviedla, akou išla, avšak bolo to pomaly, nakoľko odbočovala, bola blízko od chodkyne, vtedy uvidela, že chodkyňa sa stále pozerala vpravo a rozbehla sa na cestu, keď došlo k stretu vozidla pravou stranou s chodkyňou. Chodkyňa sa ospravedlňovala, že sa nepozerala doľava a uznala si vinu, chodkyňa sa riadila pokynom vodiča, ktorý stál na križovatke na zn. „STOP“. Uvedený vodič nebol v konaní vypočutý, pretože pokračoval vo svojej ceste. Táto námietka žalobkyňou v žalobe nebola vznesená.
Žalobkyňa teda v podstatnej námietke v žalobe poukázala iba na to, že správny orgán sa nesprávne priklonil k názoru prezentovaného iba zainteresovanými osobami na dopravnej nehode, bez ohľadu na skutkový stav uvádzaný žalobkyňou, v tomto prípade mal sa prikloniť na stranu obvinenej /žalobkyne/. Uviedla tiež, že žalovaný vyvodzoval zodpovednosť zo záznamu o dopravenej nehode, ktorý je v porovnaní s výpoveďou žalobkyne na ODI menej udržateľný v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Záznam zachytáva zápis policajta, ktorý bol vyhotovovaný v nemocnici, počas hospitalizácie žalobkyne. Žalobkyňa mala vážne zdravotné ťažkosti - bolesti, ktoré boli tlmené liekmi, ako aj iné zdravotné problémy potláčajúce správne vnímanie, čo mohlo ovplyvniť vysvetlenie dopravnej nehody.
K uvedeným tvrdeniam žalobkyne súd zaujal stanovisko, že v administratívnom spise nič nenasvedčuje tomu, že by spôsobená trauma mala za následky nemožnosť rozpamätania sa na vzniknutú dopravnú situáciu, uvedené neosvedčuje ani lekárska správa zo dňa 21.10.2013. Skôr výpovede zúčastnených osôb na vzniknutej dopravnej situácii nasvedčujú tomu, že žalobkyňa sa správne vyjadrila o spôsobe jej prechodu cez vozovku na mieste, kde nie je prechod pre chodcov. Správny orgán preto tieto výpovede vyhodnotil v súlade s platnou právnou úpravou, a to ust. § 53 ods. 3 a 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ust. § 53 ods. 1 pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
Podľa ust. § 53 ods. 2 cit. zákona, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
Podľa ust. § 53 ods. 4 cit. zákona, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
Súd nemal pochybnosti o vykonaných dôkazoch správnym orgánom, najmä preto, že sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že skôr sa orientovala na pokyn vodiča, ktorý stál na „stopke“ a dával jej pokyn, že môže cez vozovku prejsť, zrejme jej neistota a nesprávne vnímanie situácie aj z ľavej strany, kde sa mierne zatáča vozovka smerom od H. F. na L. doprava, spôsobila nesprávne rozhodnutie na rýchly prechod na druhú stranu vozovky.
Vzhľadom na to, že žaloba iné žalobné dôvody neobsahuje, súd dospel k záveru, že žalobkyňou namietané dôvody rozhodnutia žalovaného právne neobstoja, preto žalobu zamietol, podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Žalobkyni sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebola úspešná /§ 250k ods. 1 prvá veta O.s.p./.
Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.