Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/93/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. O. X, v konaní o zaplatenie 196,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 65 eur.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 9.2.2014 až do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas.

Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,11,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 9.2.2014 až do zaplatenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.2.2015 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 196,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 131,11 eur od 9.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 8.1.2014 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 131,11 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 31,11 eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej percentuálna výška je uvedená v

uzatvorenej zmluve. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma tak predstavuje 196,11 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne zo sumy 131,11 eur od 9.2.2014 do zaplatenia.

Žalobca pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 24.3.2015 doručeným súdu dňa 26.3.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur späť.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur pred začatím pojednávania, nevyžaduje sa súhlas žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Predmetom tohto konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je tak zaplatenie sumy 131,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 131,11 eur od 9.2.2014 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností žalovanou zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Na pojednávanie nariadené na deň 20.5.2015 sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 7.5.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila.

Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 29.1.2015 spolu s jej prílohami, a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 8.1.2014, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.1.2014, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, podaním žalobcu zo dňa 24.3.2015 a s obsahom v spise ďalších pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 8.1.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. Bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas formou elektronickej pošty kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný. Na základe takto uzavretej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 131,11 eur, ktorá bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov vo výške 31,11 eur, a to v lehote do 8.2.2014. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaná sumu poskytnutého úveru žalobcovi nevrátila v lehote splatnosti, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca vo vyjadrení doručeným súdu dňa 26.3.2015 uviedol, že suma 31,11 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoká. Nejde o úroky z omeškania, ale o jednorazovú odplatu. Uviedol, že žalovaná si výšku úveru zvolila sama, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti na internetovom sídle žalobcu.

Žalovaná na pojednávaní dňa 20.5.2015 uviedla, že uzavrela so žalobcom predmetnú zmluvu. Nerozumie však tomu, prečo by mala platiť viac ako požičanú sumu 100 eur a nerozumela tomu ani v čase, keď uzatvárala zmluvu. Momentálne je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 32,40 eur mesačne, stará sa aj o svoju matku. Má jedno plnoleté dieťa. Požiadala o povolenie splátok vo výške 20 eur mesačne.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 266/2005 Z.z.“), zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadovaní pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ustanovenia § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.

Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.1.2014 uzavretej prostredníctvom diaľkovej komunikácie tak, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bodu 3 rámcovej zmluvy. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe takto uzavretých zmlúv žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur. Táto suma bola žalovanej poukázaná na ňou uvedený účet, čo vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti z týchto zmlúv a žalobcovi nevrátila sumu poskytnutého úveru riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti do 8.2.2014, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 100 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť do jedného mesiaca spolu s odplatou vo výške 31,11 eur. Predmetná úverová zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom, že výšku odplaty si žalovaná zvolila sama, pretože výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaná ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijala alebo ju mohla ako celok odmietnuť.

Odplata za poskytnutie úveru v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,10 % na obdobie jedného mesiaca. Táto odplata však v prepočte na rok predstavuje 373,20 %. Je teda zrejmé, že dohodnutá odplata je jednak v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je pri úvere poskytnutom na obdobie kratšie ako tri mesiace najvyššia prípustná výška odplaty 30% ročne, avšak zároveň dohodnutú odplatu vo výške 31,10 % za poskytnutie úveru na obdobie jedného mesiaca súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej zákonnej výške iba zo sumy poskytnutého úveru, s ktorej vrátením bola žalovaná v omeškaní, t.j. úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 9.2.2014 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil žalovanej splácať žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach, keďže má zato, že jej majetkové pomery v súvislosti s tým, že je nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi odôvodňujú splácanie dlžnej sumy s príslušenstvom v splátkach. Výška mesačných splátok bola určená tak, aby nebola neprimeraným zvýhodnením žalovanej ako dlžníčky na úkor žalobcu ako veriteľa.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 9.2.2014 do zaplatenia, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie odplaty vo výške 31,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 9.2.2014 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 odsek 2 veta prvá v spojení § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca svojím späťvzatím zavinil, že konanie v časti o zaplatenie sumy 65 eur muselo zastaviť, pričom nebolo preukázané, že sa tak stalo pre správanie žalovanej, preto v tejto časti nebol žalobca úspešný. Zároveň žalobca nebol úspešný ani v časti o zaplatenie sumy 31,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 9.2.2014 do zaplatenia (kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 2,08 eur. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 9.2.2014 do zaplatenia (kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 6,70 eur) mal žalobca úspech. Žalobca bol tak úspešný v časti o zaplatenie sumy 106,70 eur a neúspech v časti o zaplatenie sumy 98,19 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje pomer úspechu žalobcu v rozsahu 52,08 % k jeho neúspechu v rozsahu 47,92 %. Keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov je približne rovnaký, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.