Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/19/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: L. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom Reedukačné centrum S., G.. L. V. XX, XXX XX C. L., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX L. a E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX L., o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Skalica, zo dňa 08. decembra 2014, č. k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním nariadil nad mal. L. M. ústavnú starostlivosť s tým, že maloletý sa umiestňuje do Reedukačného centra S., G.. L. V. XX, C. L., právoplatnosťou tohto rozsudku. zároveň určil matke a otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. L. každému mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred a to Reedukačnému centru S., L. V. XX, C. L. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že kolízny opatrovník dňa 26.06.2014 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na zverenie mal. L. M. do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova T. z dôvodu, že maloletý dňa 26.06.2014 prišiel na ich pracovisko bez sprievodu dospelého a požiadal ich o akútnu pomoc, nakoľko má strach zo svojho otca, s ktorým žije, nakoľko tento požíva alkohol v nadmernej miere a možno aj iné drogy, bije ho rukami do tela, päsťami do tváre a hlavy, a používa aj kopance do brucha. Uviedol, že nechce žiť ani so svojom matkou, nakoľko býva v jednoizbovom byte s partnerom a dvoma malými deťmi, a s partnerom matky si nerozumie, a navyše matka býva v tej istej bytovke ako otec maloletého. Súd uznesením zo dňa 27.06.2014 predbežným opatrením dočasne zveril mal. L. M. do starostlivosti Detského domova T.. Otec sa vyjadril tak, že maloleté chce mať doma a chce sa oňho starať. Problémové správanie u syna bolo aj v minulosti, aj keď bol vo výchove matky. Otec mu nastolil prísnejší režim, rôzne príkazy a zákazy. Potvrdil, že maloletý má z neho strach resp. je to skôr rešpekt. Poprel, že by maloletého niekedy zbil. Do apríla 2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Odkedy sa vrátil z výkonu trestu stará sa o maloletého, nakoľko matka ani stará matka ho nezvládali. Jediný koho sa bojí a pred kým má rešpekt je otec. Matka uviedla že nemá dobré vzťahy s maloletým, nechce ho zveriť do svojej starostlivosti. maloletý ju vôbec nerešpektuje, vôbec neposlúchal, robil si čo chcel. V škole prepadával, nosil stále poznámky, vymeškané hodiny. Matka je momentálne na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. H., ktorá má 5 rokov. Býva v spoločnej domácnosti s druhom v prenajatom jednoizbovom mestskom byte, spolu s mal. dcérou H. a plnoletým synom H.. Poberá rodičovský príspevok 203,20 eur. Otec maloletého je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 20.08.2014 poberá dávku v hmotnej núdzi.

Zo správy Detského domova T. zo dňa 24.10.2014 mal súd preukázané, že maloletý mal problémy s prispôsobením sa inému režimu, nedodržiaval pravidlá, odmietal si plniť svoje povinnosti, bol vulgárny, agresívny, začal vydierať ostatné deti, mladší sa ho báli, nerešpektoval učiteľov, vyrušoval na hodinách, fajčil v areáli školy, napadol spolužiaka, kopol ho, o dva dni sa muvyhrážal zabitím, dopustil sa krádeže. Od jeho príchodu sa výchovné prostredie vo výchovnej skupine výrazne zhoršilo a maloletý musel byť od 19.10.2014 umiestnený do Diagnostického centra v F.. Citový vzťah k otcovi sa u maloletého spája s potrebou absolútnej voľnosti bez akýchkoľvek úloh a povinností. Zo správy z Diagnostického centra v F. zo dňa 20.11.2014 mal súd preukázané, že maloletý udával skúsenosti s alkoholom, experimentovanie s marihuanou, odmietal odovzdať škatuľku cigariet. Popieral neprimerané správanie otca voči nemu. V skupine detí sa správal dominantne. Opakovane sa vyhrážal fyzickým násilím, mali z neho strach. Má nedostatočne osvojené morálne normy, bez výčitiek ich poruší. Uviedol, že obvinenia z fyzického týrania zo strany otca sa vymyslel, lebo sa bál ísť domov so zlým vysvedčením. K matke má vzťah takisto negatívny. Maloletý je chlapcom so zníženou frustračnou toleranciou, oslabenou kontrolou impulzov, s pohotovosťou k agresívnym reakciám. Pri vidine osobného zisku prekročí aj hranice zákona. Z uznesenia ORPZ v Skalici ČVS: ORP 252/VIS - SI/2014 zo dňa 18.09.2014 mal súd preukázané, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, podozrivým je otec maloletého dieťaťa. Z spisu registra trestov mal súd preukázané, že otec maloletého bol opakovane uznaný za vinného za násilné trestné činy ako napr. pre čin nebezpečného vyhrážania, pre čin výtržníctva a ublíženia na zdraví, za čo mu boli ukladané nepodmienečné tresty. Celkom bol v minulosti 8-krát súdne trestaný. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 54, § 81, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť nad mal. L. M., nakoľko doterajšia výchova maloletého je nielen vážne ohrozené, ale jednoznačne už narušená. Maloletý ešte pred jeho umiestnením do zariadenia ústavnej starostlivosti predbežným opatrením bol dlhodobo v evidencii detí s poruchami správania, vyskytovalo sa u neho záškoláctvo, mal veľké množstvo neospravedlnených hodín, agresívne sa správal voči svojim spolužiakom i k učiteľom v škole. Potom, čo bolo nariadené predbežné opatrenie je evidentné, že nevhodné správanie sa maloletého pokračuje i naďalej. Maloletý sa vo výchovných zariadeniach veľmi ťažko adaptuje, búri sa proti pravidlám, vyhráža sa ostatným deťom, má sklony k šikanovaniu, odmieta si plniť svoje povinnosti, je vulgárny, agresívny, vydiera ostatné deti. Zo správy psychológa je zrejmé, že maloletý má nedostatočne osvojené morálne normy, bez výčitiek ich poruší, k dospelým sa správa účelovo dobre, žiadne výchovné opatrenia či dohovárania nemajú na neho významný vplyv. V ďalšom výchovnom pôsobení treba dohodnúť jasné pravidlá správania s jednoznačnými dôsledkami za ich nedodržanie. Potrebné je učiť ho kontrolovať svoje impulzy, korigovať svoje tendencie k agresívnym reakciám, pričom je potrebné mu poskytovať aj pozitívne emócie, poskytnúť mu emočne korektívnu skúsenosť vo vzťahu k dospelým bez prítomnosti násilia, čo sa mu evidentne v domácom prostredí od otca nedostávalo. V danom prípade s ohľadom na nie len ohrozenú, ale už evidentne narušenú doterajšiu výchovu maloletého bolo potrebným nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým, pričom s ohľadom na jeho problémové správanie sa nebolo postačujúce ani doterajšie umiestnenie na základe predbežného opatrenia súdu v režime detského domova, kde bol doslova nezvládnuteľný, bolo potrebné rozhodnúť, že maloletý bude umiestnený do reedukačného centra. I keď samotné značne problémové správanie sa maloletého je samo o sebe dôvodom pre nariadenia ústavnej výchovy, taktiež je potrebné poukázať na výchovné metódy otca, ktorý pred súdom uviedol, že je zástanca tvrdej výchovy. Je zrejmé, že výchovné metódy otca na maloletého nevplývali dobre. Taktiež súd poukázal na osobu otca maloletého, ktorý bol v minulosti viackrát odsúdený najmä pre násilnú trestnú činnosť. Je potrebné zdôrazniť, že deti majú právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným či duševným násilím, pred zanedbávaním a preto súd aj s ohľadom na výchovné metódy otca má za to, že je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť. I keď sa v súčasnosti maloletý vyjadruje, že si vymyslel fyzické ublíženie zo strany otca je potrebné poukázať na to, že je momentálne na orgánoch činných v trestnom konaní, aby preukázali, či došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie a či tvrdenia maloletého boli vymyslené. V súčasnosti je zatiaľ vedené len trestné stíhanie vo veci pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, a vo veci prebieha dokazovania. Ďalej je potrebné poukázať na negatívny vzájomný vzťah maloletého a matky, samotná matka sa vyjadrila, že maloletého nechce, pričom súdu nie sú známe iné osoby, ktorým by mohol byť maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. V súvislosti s nariadenou ústavnou starostlivosťou je potrebné uviesť, že jej nariadenie je síce len krajným a výnimočným opatrením, avšak súd je presvedčený, že nariadenie tohto opatrenia je v záujme maloletého na zabezpečenie jeho riadneho výchovného prostredia, nevyhnutné a nutné. Súd v zmysle § 81 ods. 1,2 Zákona o rodine rozhodol o uložení povinnosti rodičom poskytovať maloletému výživné a poukazovať ho do reedukačného centra, v ktorom je maloletý umiestnený. Súd zohľadnil príjem matky, ktorý pozostával len z rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a skutočnosť,

že otec je nezamestnaný a určil obom rodičom povinnosť platiť na maloletého každému výživné v stanovenom minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnil, skonštatoval len, že sa voči rozsudku odvoláva. Na výzvu súdu zrealizovanú uznesením zo dňa 12. marca 2015, č. k. -89, aby doplnil svoje odvolanie a uviedol rozsah, v akom napáda rozsudok, riadne odôvodnil odvolanie a to uviedením v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny a čoho sa domáha. Otec maloletého následne doplnil svoje odvolanie s tým, že žiada o zrušenie ústavnej starostlivosti pre syna L. a žiada, aby bol tento zverený do dočasnej starostlivosti jeho bratovi A. a manželke Y. Y., bytom ul. C. XXXX, J..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. L. M. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola nad mal. L. M. nariadená ústavná starostlivosť tým, že maloletý sa umiestňuje do Reedukačného centra S., G.. L. V. XX, C. L. a obom rodičom bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. L. M. každému sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred a to Reedukačnému centru S..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné, pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, ktoré je riadne, jasné, zrozumiteľné, výstižné a správne. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne skúmal splnenie podmienok na nariadenie ústavnej starostlivosti, všetky správy nachádzajúce sa v spise, či už správa kolízneho opatrovníka, či už správy z Detského domova v T., z Diagnostického centra v F., či psychologického vyšetrenia jednoznačne preukazujú, že nariadenie ústavnej výchovy je v záujme maloletého, ktorý je problémovým dieťaťom a výchovné prostredie otca správaniu a výchove maloletého nie je na prospech, matka o výchovou maloletého záujem nejaví, pokiaľ ho mala vo výchove túto nezvládala, neboli v konaní zistené žiadne osoby, ktoré by boli vhodné a mali záujem o zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti. Takže bez predloženia riadnych relevantných dôkazov o tom, že iné výchovné prostredie by bolo pre maloletého vhodnejšie ako ústavná starostlivosť nie je možné odvolaniu otca vyhovieť. Pokiaľ budú mať iné osoby záujem o výchovu mal. L. M. je potrebné, aby tieto podali riadny návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti

a aby preukázali, že ich výchovné prostredie je vhodné pre výchovu maloletého, teda, že sú schopní túto riadne zabezpečiť.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny odvolací súd tento podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o určení výživného obom rodičom maloletého potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Tento rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.