Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-268-2012.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/268/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. G., nar.XX.XX.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, po nadobudnutí plnoletosti zastúpený matkou L.. J.. D. W., bytom M.É. L. M. F., B. XX/XX, dieťa otca: A. J. G. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. B. Y..XX Q. K. X A., W.; Q. C. C., K. Z., K. XXXX, A., W., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Pripúšťa sa zmena návrhu tak, že odporca (otec) je povinný prispievať na výživu navrhovateľa (L. G.) sumou 600,-Eur mesačne s účinnosťou od 05.10.2009.
II. O zmenenom návrhu súd rozhodol takto:
1. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 250,-Eur mesačne za obdobie od 05.09.2009 do 31.08.2011, sumou 350,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2012, sumou 300,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014 a sumou 400,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2015.
2. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.09.2009 do 31.01.2015 vo výške 16.367,75 Eur, je odporca povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500,-Eur, k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
3. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
4. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka vtedy maloletého L. návrhom zo dňa 05.10.2012 žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená syna zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne žiadala, aby súd uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 450,-Eur mesačne, a to počnúc dňom 05.10.2009, t.j. tri roky spätne. V návrhu matka uviedla, že dieťa sa narodilo počas jej štúdia na vysokej škole v Prahe, kde s otcom žila. Po skončení štúdia otec dieťaťa odišiel späť do svojej krajiny, kde sa neskôr oženil. O dieťa prejavoval len formálny záujem, dvakrát ho navštívil na Slovensku, občas poslal nejaké peniaze a so synom bol neskôr v kontakte cez elektronickú poštu. Celú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť, ako aj hmotné zabezpečenie znášala sama s podporou jej matky.
Poukázala na vysoký spoločenský status otca maloletého, na jeho veľmi dobré finančné zázemie a majetkové pomery. Otec dieťaťa je úspešný divadelný režisér, založil súkromnú divadelnú školu, prednášal na vysokej škole. Matka súčasne v písomnom návrhu uviedla, že je od roku 2002
nezamestnaná, o výtvarné umenie nie je v súčasnosti záujem. Po autohavárii v roku 1999 sa jej zhoršil zdravotný stav, a od roku 2006 stále prebieha posudkové konanie a konanie na súde vo veci priznania čiastočného invalidného dôchodku.
O synovi uviedla, že od narodenia trpí rôznymi diagnózami. Na liečbu jeho ochorení matka dopláca lieky, vynakladá finančné prostriedky na cesty na odborné vyšetrenia, L. potrebuje pravidelne plávať kvôli chrbtici, masáže a každoročný pobyt pri mori nakoľko trpí astmou. Výdavky mala a má aj so štúdiom syna na stredných školách, ktoré menil zo zdravotných a najmä psychických problémov, ktorými trpí po vážnej dopravnej nehode z roku 2012. Matka uviedla, že sa ocitla v zlej finančnej i sociálnej situácii, nie je schopná sama zabezpečiť potrebnú starostlivosť a náklady spojené s jeho štúdiom. Súčasne poukázala na to, že doposiaľ neboli zo strany súdu upravené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu z dôvodu, že ju pracovníci príslušných orgánov odrádzali na podanie návrhu, nakoľko s W., ktorého je otec dieťaťa občanom a má tu trvalý pobyt, nemá Slovensko žiadnu zmluvu ani dohovor. Až teraz sa dozvedela skutočný stav veci, a síce, že aj napriek tomu mohla podať návrh na súd, čo považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne tri roky.
V čase podania návrhu mal L. XX rokov. V priebehu konania dovŕšil plnoletosť, čím sa sám stal účastníkom konania a k návrhu matky sa pripojil. V konaní ho ďalej zastupovala na základe plnomocenstva jeho matka. Podaním zo dňa 16.10.2014 upravil L. svoj návrh tak, že požaduje od otca výživné vo výške 600,-Eur mesačne, ktorú zmenu návrhu súd pripustil.
Kolízny opatrovník navrhol pôvodne maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Poukázal na to, že problém bude s výkonom rozhodnutia a potvrdil, že s W. nemá naša krajina žiadne bilaterálne vzťahy.
Súd po podaní správy Ministerstvom spravodlivosti, že W. sa doteraz nestal zmluvnou stranou žiadneho mnohostranného dohovoru o právnej pomoci a ani dvojstranná zmluva v tomto smere neexistuje, uložil otcovi uznesením zo dňa 05.04.2013, zaslaným na matkou uvedenú adresu, aby sa vyjadril k návrhu, aby opísal svoje rodinné, majetkové a zárobkové pomery od r.2009 do súčasnosti a tiež oznámil, či prispieval na výživu L.. Súčasne bol otec upovedomený o tom, že ak sa nevyjadrí a ani sa nezúčastní jedného z dvoch nariadených termínov pojednávaní, bude súd pokračovať v konaní podľa § 101 ods.2 O.s.p., pričom prihliadne na vykonané dôkazy a obsah spisu. Súd považoval doručenie tejto výzvy za vykázané, doručenka sa vrátila podpísaná z W. adresy na tunajší súd dňa 26.05.2014.
Otec na výzvu súdu nereagoval.
Súd v danom prípade zameral dokazovanie na obdobie troch rokov pred podaním návrhu v zmysle ustanovenia § 77 Zákona o rodine a obdobie po podaní návrhu ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. za obdobie od 05.10.2009 do 19.05.2015.
Podľa uvedeného ustanovenia sa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, L., oboznámil rodný list dieťaťa, doklady o príjme matky, správy zo stredných škôl, ktoré L. navštevoval, správy o zdravotnom stave dieťaťa, výpis z účtu poistenca VšZP, a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav.
L. G. sa narodil dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu svojich rodičov mimo manželstva. Po ukončení základnej školy, pokračoval od 01.09.2011 v štúdiu na Strednej odbornej škole veterinárnej v Nitre, odkiaľ dňa 06.11.2011 prestúpil na Strednú umeleckú školu v Trenčíne, a prestupom zo dňa 09.01.2012 sa vrátil späť školu v Nitre. Štúdium ukončil po prvom ročníku 31.08.2012 z dôvodu neprospechu. Výdavky za celý uvedený ročník boli vo výške 100,-Eur za ubytovanie a 277,24 Eur za školské stravovanie.
Od 01.09.2012 do 31.08.2014 bol L. žiakom 1.ročníka Bilingválneho slovensko-španielskeho gymnázia v Novom Meste nad Váhom. Zo správy uvedenej školy súd zistil, že žiak mal neustále zdravotné problémy
a komplikácie, pre ktoré sa nemohol zúčastňovať vyučovania a za dva roky bol na vyučovaní spolu len 2 týždne. Žiak však pokračoval v štúdiu v neprítomnosti, a to na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín - odboru školstva.
Dňa 01.09.2014 sa L. stal študentom 1.ročníka Strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku, s.r.o., v Zlíne v Českej republike. Počiatočné výdaje boli spojené najmä s úhradou školného vo výške 4.200,- Kč na prvý štvrťrok, školskými učebnicami vo výške 1.800,-Kč, školské tričká a iné prevádzkové náklady spolu 450,-Kč. Školské ubytovanie predstavovalo sumu 3.800,-Kč mesačne a stravná denná jednotka 75,-Kč. Zo správy tejto školy zo dňa 12.12.2014 súd zistil, že žiak je od 06.11.2014 chorý a do školy nechodí. Z nasledujúcej e-mailovej správy súd zistil, že L. dňa 31.01.2015 ukončil štúdium dňom 31.01.2015 zo zdravotných dôvodov, na základe vlastnej žiadosti zo dňa 21.01.2015.
Z lekárskych správ, ako aj z výpisu z účtu poistenca súd zistil, že L. má od detstva zdravotné ťažkosti a je v starostlivosti odborných ambulancií. L. trpí reciduvujúcimi infekciami horných ciest dýchacích, syndrómom dráždivého kašľa, alergiami, astmou, ochoreniami tráviacej sústavy s potrebou dodržiavať diétu, endokrinologickým problémom a postraumatickým syndrómom po tragédii na pretekoch v roku 2012, pre ktorý je stále v terapii psychológa a psychiatra. L. bol opakovane hospitalizovaný, bol na dlhodobých liečebných pobytoch v Šrobárovom ústave detskej TaRCH Dolný Smokovec, v liečbe Kliniky detskej pneumológie SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava a v liečbe Fakultnej nemocnice Trenčín.
Matka je absolventkou vysokej školy umeleckého smeru, dlhodobo vedená zozname uchádzačov o zamestnanie. V období, ktoré je pre toto konanie rozhodujúce, t.j. od 05.10.2009 mala nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi v roku 2009 a 2010 vo výške 288,57 Eur, v roku 2012 vo výške 242,99 Eur, od 4/2013 sumu 208,30 Eur a od 12/2013 len dávku v hmotnej núdzi vo výške 119,10 Eur. Od 7/2014 poberá dávku vo výške 117,20 Eur.
O rodinných, majetkových a príjmových pomeroch otca matka, ani plnoletý L. nedoložili súdu žiadne relevantné dôkazy a skutočnosti uvádzané matkou o spoločenskom statuse otca zostali len v rovine všeobecných informácií. Vzhľadom na to, že W. nie je účastníkom žiadneho dohovoru o právnej pomoci, nemal súd právom podložené možnosti jeho pomery skúmať cez dožiadané príslušné orgány v krajine jeho pobytu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 36 Zákona o rodine, z dôvodu ktorého súd upravil práva a povinnosti rodičov, ktorí spolu nežijú.
Vzhľadom na skutočnosť, že L. dňa XX.XX.XXXX dosiahol plnoletosť, súd o zverení dieťaťa niektorému z rodičov nerozhodoval.
V danom prípade bolo potrebné najmä určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu syna, pričom súd vyhovel návrhu a prihliadol na dôvody osobitného zreteľa ( § 77 ) tohto prípadu a vyživovaciu povinnosť určil s účinnosťou od 05.10.2009.
Výšku výživného súd určil v závislosti od príjmových a majetkových schopností matky, ale predovšetkým v závislosti od veku, potrieb a najmä zdravotného stavu L..
Za obdobie od 05.09.2009 do 31.08.2011 súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu sumou 250,- Eur mesačne z dôvodu, že v tomto období bol L. síce žiakom len základnej školy, ale už v tomto veku sa prejavili jeho zdravotné problémy spojené so zvýšenými výdavkami na lieky a odbornú liečbu (alergie, astma, infekčné ochorenia). Pri nízkom príjme matky je výživné v tejto výške zodpovedajúce. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok vo výške 2.967,75 Eur ( 250x 12 mesiacov = 3.000,-Eur mínus alikvotná časť za mesiac 9/2009 32,25 Eur ).
Za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2012 súd určil výšku výživného v rozsahu 350,- Eur mesačne s poukazom na vyššie uvedené výdavky, keď L. v tomto období začal navštevovať strednú školu mimo miesta svojho bydliska. Nepochybne na jeho strane za toto obdobie došlo k zvýšeniu výdavkov za ubytovanie a cestovné. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok vo výške 4.200,-Eur ( 350x 12 mesiacov = 4.200,-Eur ).
Za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014 súd určil výšku výživného v rozsahu 300,- Eur mesačne s poukazom na to, že došlo k zníženiu výdavkov na dochádzku, keďže L. začal chodiť na strednú školu v mieste svojho bydliska. I keď bolo v konaní preukázané, že sa vyučovacieho procesu zúčastnil za celé dva roky len dva týždne, súd zobral do úvahy jeho zdravotné, a v tomto období najmä psychické problémy, ktoré nastali potom ako sa stal účastníkom dopravnej nehody v lete 2012. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok vo výške 7.200,-Eur ( 300 x 24 mesiacov ).
Následne od 01.09.2014 sa L. stal žiakom súkromne strednej školy v ČR, v súvislosti s čím mala matka vysoké výdaje spojené s predpísaným povinným školným, a ďalšími nákladmi pri nástupe do školy, uvedenými vyššie, čo súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného. Vyživovaciu povinnosť otca 400,-Eur mesačne súd určil len do 31.01.2015, kedy L. školu ukončil. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok vo výške 2.000,-Eur ( 400 x 5 mesiacov ).
Otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.09.2009 do 31.01.2015 vo výške 16.367,75 Eur. Súd otcovi povolil tento dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500,-Eur, v súlade s návrhom matky ( § 160 ods.1 O.s.p.).
Toto konanie mohlo začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že · sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
· ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, · účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, · v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, · sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, · účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, · rozhodoval vylúčený sudca, · súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)