Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-436-2010.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/436/2010
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, proti povinnému ABSOLUT, s.r.o., IČO: 36 384 828, naposledy so sídlom vo Zvolene, Tulská 6, vedenej pod spisovou značkou EX 484/2010 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 674,63 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy exekúcie v sume 56,60 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd poverením č. 5611 035844 * zo dňa 15.03.2010 poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 674,63 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9Cb 50/2009-87 zo dňa 03.09.2009.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 27Cbr 63/2013 - 39 zo dňa 16.09.2014, právoplatným dňa 06.02.2015 zrušil obchodnú spoločnosť ABSOLUT, s.r.o., IČO: 36 384 828, so sídlom vo Zvolene, Tulská 6, bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica bola spoločnosť ABSOLUT, s.r.o., IČO: 36 384 828, so sídlom vo Zvolene, Tulská 6, vymazaná ex offo dňa 26.02.2015.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Nakoľko súd zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. súd exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O trovách exekúcie súd rozhodol analogicky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko povinný zanikol výmazom z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti rozhodnutím súdu bez likvidácie, ide o obdobnú situáciu, akoby povinný bol nemajetný a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.
Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z.(ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti spolu za 36 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súdny exekútor si však uplatnil odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x, za doručenie príkazu na začatie exekúcie 9 x a odmenu za doručenie exekučného príkazu 11 x, vyhláška však v ustanovení § 15 ods. 1 písm. b), c) a d) hovorí, že paušálnou sumou sa odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, resp. doručenie exekučného príkazu, avšak nehovorí o tom, že paušálnou sumou sa odmeňuje každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu. Pri výklade predmetného ustanovenia vyhlášky je potrebné zohľadniť, že normotvorca pri výpočte jednotlivých úkonov exekučnej činnosti obsiahnutom v ustanovení § 15 ods. 1 rozlišuje jednak jednotlivé úkony za vykonanie každého z ktorých patrí súdnemu exekútorovi odmena a tiež úkony, pri ktorých patrí súdnemu exekútorovi odmena len 1x. Tento záver vyplývanie nielen s využitia gramatickej metódy výkladu (teda z použitia výrazu „každý“), ale aj z logického výkladu predmetného ustanovenia, pretože ak by medzi odmenou za všetky uvedené úkony exekučnej činnosti nemal byť žiaden rozdiel, tak by bolo nelogické, aby normotvorca pri niektorých úkonoch výraz „každé“ použil, a pri iných nie. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie len 1x, odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie len 1x a odmenu za doručenie exekučného príkazu rovnako len 1 x.
Ďalej súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil odmenu za 1 x zisťovanie bydliska povinného MsÚ Zvolen, za 1 x zisťovanie účtu účtu MsÚ Zvolen a 1 x zisťovanie majetku povinného MsÚ Zvolen. Z obsahu predloženého exekučného spisu však súd zistil, že v danom prípade išlo o jednu ta tú istú žiadosť o súčinnosť zo dňa 07.05.2010, na ktorú Mestský úrad Mesta Zvolen odpovedal dňa 18.05.2010. Ide teda o jeden jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a to bez ohľadu na počet položených otázok, pretože v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sa odmeňujú len jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a nie jednotlivé položené otázky. Opačný výklad by bol v zjavnom rozpore so zásadou účelnosti vynaložených trov, vyplývajúcou z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za vykonanie uvedeného úkonu len 1x. Rovnako si súdny exekútor uplatnil aj odmenu za vykonanie úkonov 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, 2x zisťovanie účtu povinného - Sociálna poisťovňa. Z obsahu predloženého exekučného spisu však súd zistil, že súdny exekútor vykonal lustrácie v Sociálnej poisťovni nie 4 x, ale len 2x, preto mu súd priznal odmenu za vykonanie 2 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, keď opätovne platí už uvedené, že paušálnou sumou odmeny sa neodmeňujú jednotlivé otázky, ale jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani odmenu za vykonanie úkonu - zisťovanie majetku povinného - katasterportal, nakoľko v predloženom exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o vykonaní predmetného úkonu.
Rovnako súd súdnemu exekútorovi nepriznal, ani odmenu za vykonanie úkonu zisťovanie bydliska MsÚ, týkajúcej sa zisťovania pobytu konateľa povinného na Mestskom úrade Mesta Liptovský Mikuláš, nakoľko konateľ povinného nie je účastníkom predmetného exekučného konania, pričom v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za úkon zisťovania pobytu povinného, nie však štatutára povinného, pričom výpočet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti obsiahnutý v § 15 ods. 1 je taxatívny a nemožno ho v žiadnom prípade rozširovať na úkony, ktoré v ňom nie sú obsiahnuté.
Súd teda vychádzal z toho, že súdny exekútor účelne vykonal v predmetnej veci 11 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, za ktoré mu priznal odmenu v sadzbe 3,32 Eur za každý jednotlivý účelne vykonaný úkon exekučnej činnosti spolu v sume 36,52 Eur.
Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 104,59 Eur za poštovné, použitý papier a toner, obálky, poplatok účtovnej firme, manipuláciu so spisom - náklady spojené s uplatnením spisu, predtlačené poštové šeky typu H2, účtovné doklady, bankový poplatok, euroobal, spisový obal a poplatky za internet.
Z uplatnenej náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné v plnej výške, nakoľko z predloženého exekučného spisu mal v čase svojho rozhodovania vynaloženie hotových výdavkov na uvedený účel preukázané poštou vrátenými obálkami len 2 x, z ktorých zistil, že súdny exekútor preukázateľne vynaložil na poštovné sumu 1x 1,70 Eur a 1x 0,40 Eur. Taktiež súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku zaslať konečné vyúčtovanie exekučného konania oprávnenému v sume 0,40 Eur a v sume 1,70 Eur a za vrátenie poverenia a konečné vyúčtovanie exekučnému súdu. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej sume 4,20 Eur. Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné nepriznal, nakoľko ich vynaloženie z predloženého exekučného spisu nemal preukázané žiadnymi doručenkami, poštou vrátenými obálkami, podacími lístkami a ani podacími hárkami, preto súd vyloženie hotových výdavkov na uvedený účel vo zvyšnej časti nemal preukázané.
Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za hotové výdavky za bankový poplatok SLSP 0,15 Eur, účtovné doklady 0,02 Eur, predtlačené poštové poukážky typu H2 0,02 Eur, poplatok účtovnej firme 3,- Eur a poplatok za internet 0,50 Eur. Nakoľko podľa názoru súdu ide výdavky, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou exekútorského úradu. Pričom v zmysle 200 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, t.j. trov vynaložených v príčinnej súvislosti s vymáhaním konkrétneho nároku oprávneného v konkrétnom exekučnom konaní, ktoré musia presne individualizované a vynaložené v rámci výkonu exekučnej činnosť. Toto však v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že súdny exekútor má právo požadovať od účastníka exekučného konania náhradu nákladov súvisiacich s prevádzkou exekútorského úradu.
Pri náhrade hotových výdavkov vynaložených na kancelársky papier súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu predloženého exekučného spisu Ex 484/2010, ktorého rozsah je 35 listov. Tento počet súd vynásobil dvoma s ohľadom vyhotovené rovnopisy doručované povinnému resp. dožiadaným orgánom. Pokiaľ ide o cenu kancelárskeho papiera, táto sa pohybuje za balík s obsahom 500 listov od 2,70 Eur do 5,- Eur. Súd vychádzal z ceny 5,- Eur, pričom výška náhrady za 1 list kancelárskeho papiera predstavuje sumu vo výške 0,01 Eur za 1 list A4 kancelárskeho papiera. Cena tlače v kopírovacích centrách, ktoré z uvedenej činnosti ako predmetu svojho podnikania tvoria zisk prestavuje 0,03 až 0,07 Eur za jednu stranu čiernobielej tlače A4. Súd vychádzal z nákladov na kancelársky a papier (0,01 Eur) a tlač (0,07 Eur) z hodnoty 0,08 Eur za každý list. Preto náhrady za kancelársky papier a tlač prestavuje (70 x 0,08 Eur) sumu 5,60 Eur.
Pokiaľ ide o náhradu za obálky, tak cena obálky s doručenkou sa pohybuje od 0,06 do 0,08 Eur. Súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané poštou vrátenými obálkami vynaloženie hotových výdavkov na 2 obálky a na 2 obálky za vrátenie poverenia a zaslanie konečného vyúčtovania oprávnenému. Náhrada za obálky predstavuje sumu 0,32 Eur ( 4 x 0,08 Eur). Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za obálky nepriznal, pretože z obsahu predloženého exekučného spisu vynaloženie hotových výdavkov na uvedený účel nemal žiadnym spôsobom preukázané. Pretože ak exekučný spis neobsahuje žiadny dôkaz o odoslaní konkrétnej zásielky, nemožno mať preukázané ani vynaloženie hotových výdavkov na obálky. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov sume 0,53 Eur za euroobal a spisový obal.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za manipuláciu so spisom - náklady spojené s uložením spisu. A to jednak z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, a jednak z dôvodu, že v zmysle § 209 ods. 1 Exekučného poriadku sa ukončené spisy ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Súdny exekútor má teda zákonnú povinnosť ukončené spisy uchovávať vo svojej kancelárii, a ak na túto činnosť využil aj služby tretej osoby, oprávnený nemá povinnosť nahradiť takto vynaložené peňažné prostriedky súdnemu exekútorovi.
Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii účelne vynaložil hotové výdavky v celkovej sume 10,65 Eur, ktorých náhradu mu súd priznal.
Ďalej si súdny exekútor v zmysle § 23 vyhlášky uplatnil právo na náhradu za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, a to v rozsahu 48 polhodín v sadzbe 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu, spolu vo výške 31,68 Eur, a to za zanesenie každej jednotlivej listiny zo sídla exekútorského úradu na poštu. Uplatnenú náhradu za stratu času súd súdnemu exekútorovi nepriznal. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je maximalizácia trov súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky. V danej kontexte je potrebné uviesť, že súdny exekútor je priebehu exekúcie aj odborným garantom vedenia exekúcie, pričom postup, aby súdny exekútor v rámci každej vykonávanej exekúcie osobitne nosil každú listinu na poštu, a za takto strávený čas si uplatňoval náhradu za stratu času by bol nielen zjavne neefektívny, ale v zjavnom rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vyplývajúcou z ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Je potrebné dodať, že zanesenie zásielok určených na poštovú prepravu je administratívnou činnosťou súdneho exekútora v zmysle § 25 vyhlášky, pričom náhrada stratu času patrí súdnemu exekútorovi za čas strávený na pracovnej ceste, t.j. miesta kde sú vykonávané úkony exekučnej činnosti za účelom konkrétneho postihu majetku povinného (napr. účasť na obhliadke, súpis hnuteľných veci alebo vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie a pod.), teda za účelom zákonného procesného postupu v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, v žiadnom prípade však za pracovnú cestu, resp. za čas strávený na pracovnej ceste nemožno považovať odovzdanie listových zásielok na poštovú prepravu. Z uvedených dôvodov súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času nepriznal.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 47,17 Eur, vo výške 9,43 Eur. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 56,60 Eur, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 18 - 19 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 21Er/436/2010).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).