Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/55/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, so sídlom N. č. X, XXX XX G., proti povinnému: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX/X, XXX XX X. E., o vymoženie 1.527,03 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu J. S. J. I., X. č. 7, pod sp.zn. EX 1260/14, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -15 z 23.12.2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -15 z 23.12.2014, potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. -15 z 23.12.2014, zamietol žiadosť (súdneho exekútora) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 14 ods. 1 a 2, § 17, § 25 ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“); § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (upravujúce spotrebiteľské zmluvy); judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp.zn. , ) v podstate tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria sp.zn. RK-PC-2219/13-EK z 2.10.2013, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z., keď nedoručil žalobu riadne do vlastných rúk žalovanej (povinnej) tak, aby sa k nej mohla vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale túto jej doručil až spolu s rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal v akomsi skrátenom konaní podľa svojho rokovacieho poriadku. Keďže takéto rozhodovanie rozhodcovského súdu nemá vôbec oporu v zákone, exekučný súd je toho názoru, že ani v prípade, ak by sa nejednalo o spotrebiteľskú vec, nemohol by udeliť poverenia na vykonanie exekúcie na základe takto vydaného exekučného titulu.

Proti tomuto uznesenie podal riadne a včas v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia v podstate tým, že uvedeným záverom exekučný súd dovodil, že povinný sa nemohol v rozhodcovskom konaní riadne brániť. Nezohľadnil však fakt, že rozhodcovský súd povinného riadne vyzval k žalobnej odpovedi a spotrebiteľ mohol reagovať, avšak neučinil tak. Povinný sa v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Namietal prekročenie preskúmavacej právomoci exekučného súdu, ktorý nie je príslušný na posudzovanie postupu rozhodcovského súdu, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. . Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa majú skúmať vlastnosti predložených listín a súlad týchto vlastností s právom. Funkcia „dozoru“ nad dodržiavaním procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní je zabezpečená v právnom prostredí Slovenskej republiky prostredníctvom inštitútu žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorej následne rozhoduje súd, ktorého právomoc a príslušnosť je daná na základe § 88 ods. 2 in fine O.s.p. v naväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. Rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. zo 16.6.2009. V ďalšom uviedol, že povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval pasívny, exekučný súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto neprimeraným spôsobom a hlavne v štádiu konania, ktoré k tomu už nedáva priestor. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 87,45 Eur.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení, odôvodňujúcom prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla nasledovné: „Stotožňujem sa s dôvodmi rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach na ne odkazujem, pričom zdôrazňujem, že rozhodcovský súd nedoručil žalobu žalovanej riadne do vlastných rúk, tak, aby sa k nej mohla vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom rozkaznom konaní, a tento inštitút zákon o rozhodcovskom konaní nepozná, teda exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti. Uvedené zistenie je preto dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.“

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd aj s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:

V posudzovanom prípade okresný súd postupoval legitímne, keď predmetný exekučný titul podrobil podrobnému preskúmaniu z hľadiska jeho formálnej vykonateľnosti a na základe vyššie uvedených zistení konštatoval jeho nevykonateľnosť, ktorá nevyhnutne vedie k nemožnosti vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Za primárne pre posúdenie danej veci odvolací súd považoval nasledovné skutočnosti:

Ani podľa názoru odvolacieho súdu postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovského rozsudku v tzv. skrátenom konaní, nemá žiadnu oporu v zákone č. 244/2002 Z.z. Zákon č. 244/2002 Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 33 označeného zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Keďže zákon č. 244/2002 Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok je interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu a z toho dôvodu nemôže upraviť spôsob rozhodovania mimo rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť vydaný v „skrátenom rozkaznom konaní“, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní nepozná.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. , ) odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani právny záver prezentovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 26.9.2011, keďže označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týka preskúmavania správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, ku ktorému v danom prípade ani nedošlo.

Na základe vyššie vysloveného právneho názoru krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.