Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-55-2015.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Subarea
1CoE/55/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, so sídlom N. č. X, XXX XX G., proti povinnému: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX/X, XXX XX X. E., o vymoženie 1.527,03 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu J. S. J. I., X. č. 7, pod sp.zn. EX 1260/14, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/155/2014-15 z 23.12.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/155/2014-15 z 23.12.2014, potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 1Er/155/2014-15 z 23.12.2014, zamietol žiadosť (súdneho exekútora) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 14 ods. 1 a 2, § 17, § 25 ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“); § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (upravujúce spotrebiteľské zmluvy); judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp.zn. 6Cdo/1/2012, 6Cdo/203/2013) v podstate tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria sp.zn. RK-PC-2219/13-EK z 2.10.2013, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z., keď nedoručil žalobu riadne do vlastných rúk žalovanej (povinnej) tak, aby sa k nej mohla vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale túto jej doručil až spolu s rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal v akomsi skrátenom konaní podľa svojho rokovacieho poriadku. Keďže takéto rozhodovanie rozhodcovského súdu nemá vôbec oporu v zákone, exekučný súd je toho názoru, že ani v prípade, ak by sa nejednalo o spotrebiteľskú vec, nemohol by udeliť poverenia na vykonanie exekúcie na základe takto vydaného exekučného titulu.
Proti tomuto uznesenie podal riadne a včas v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia v podstate tým, že uvedeným záverom exekučný súd dovodil, že povinný sa nemohol v rozhodcovskom konaní riadne brániť. Nezohľadnil však fakt, že rozhodcovský súd povinného riadne vyzval k žalobnej odpovedi a spotrebiteľ mohol reagovať, avšak neučinil tak. Povinný sa v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Namietal prekročenie preskúmavacej právomoci exekučného súdu, ktorý nie je príslušný na posudzovanie postupu rozhodcovského súdu, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010. Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa majú skúmať vlastnosti predložených listín a súlad týchto vlastností s právom. Funkcia „dozoru“ nad dodržiavaním procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní je zabezpečená v právnom prostredí Slovenskej republiky prostredníctvom inštitútu žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorej následne rozhoduje súd, ktorého právomoc a príslušnosť je daná na základe § 88 ods. 2 in fine O.s.p. v naväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. Rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo 16.6.2009. V ďalšom uviedol, že povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval pasívny, exekučný súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto neprimeraným spôsobom a hlavne v štádiu konania, ktoré k tomu už nedáva priestor. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 87,45 Eur.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení, odôvodňujúcom prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla nasledovné: „Stotožňujem sa s dôvodmi rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach na ne odkazujem, pričom zdôrazňujem, že rozhodcovský súd nedoručil žalobu žalovanej riadne do vlastných rúk, tak, aby sa k nej mohla vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom rozkaznom konaní, a tento inštitút zákon o rozhodcovskom konaní nepozná, teda exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti. Uvedené zistenie je preto dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.“
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd aj s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:
V posudzovanom prípade okresný súd postupoval legitímne, keď predmetný exekučný titul podrobil podrobnému preskúmaniu z hľadiska jeho formálnej vykonateľnosti a na základe vyššie uvedených zistení konštatoval jeho nevykonateľnosť, ktorá nevyhnutne vedie k nemožnosti vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Za primárne pre posúdenie danej veci odvolací súd považoval nasledovné skutočnosti:
Ani podľa názoru odvolacieho súdu postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovského rozsudku v tzv. skrátenom konaní, nemá žiadnu oporu v zákone č. 244/2002 Z.z. Zákon č. 244/2002 Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 33 označeného zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Keďže zákon č. 244/2002 Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok je interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu a z toho dôvodu nemôže upraviť spôsob rozhodovania mimo rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť vydaný v „skrátenom rozkaznom konaní“, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní nepozná.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani právny záver prezentovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 MCdo 11/2010 z 26.9.2011, keďže označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týka preskúmavania správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, ku ktorému v danom prípade ani nedošlo.
Na základe vyššie vysloveného právneho názoru krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.