Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/196/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: T.. J. L., G.. XX.XX.XXXX, K. M. X, C., zast. JUDr. Martina Stavrovská, advokátka so sídlom Moldavská 10/B, Košice, proti odporcovi : T.. Q. L.Á., G.. XX.X.XXXX, K. G. XX, C., zast. JUDr. Vladimír Kotus, advokát so sídlom Žižkova 6, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej : A. L., G.. X.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 26.6.1999 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Č. G. E. Z. J. X, ročník XXXX, str. XX, pod por. č. X r o z v á d z a.

Mal. A. L., G.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. L., G.. X.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne každý párny týždeň kalendárneho roku od soboty od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každé zimné prázdniny párneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. dňa 24.12. do 10,00 hod., dňa 25.12. príslušného kalendárneho roka v čase od 9,00 hod., dňa 31.12. príslušného kalendárneho roka do 18,00 hod., dňa 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka, každé zimné prázdniny nepárneho kalendárneho roka v čase od 10,00 hod., dňa 25.12. do 17,00 hod. dňa 30.12. príslušného kalendárneho roka, každé jarné prázdniny nepárneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. prvého dňa prázdnin do 17,00 hod. posledného dňa prázdnin príslušného kalendárneho roka, v každom roku Vianočné sviatky nepárneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Veľkonočného pondelka príslušného kalendárneho roka, letné školské prázdniny každého kalendárneho roka v mesiaci august od prvého dňa od 9,00 hod. do posledného dňa do 17,00 hod. s tým, že otec si maloleté prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska pred jej bytom.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2014 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom, nakoľko neplní spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. A. L., G.. X.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 350 Eur mesačne. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne: každý párny týždeň kalendárneho roku od soboty od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každé zimné prázdniny párneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. dňa 24.12. do 10,00 hod., dňa 25.12. príslušného kalendárneho roka v čase od 9,00

hod., dňa 31.12. príslušného kalendárneho roka do 18,00 hod., dňa 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka, každé zimné prázdniny nepárneho kalendárneho roka v čase od 10,00 hod., dňa 25.12. do 17,00 hod. dňa 30.12. príslušného kalendárneho roka, každé jarné prázdniny nepárneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. prvého dňa prázdnin do 17,00 hod. posledného dňa prázdnin príslušného kalendárneho roka, v každom roku Vianočné sviatky nepárneho kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Veľkonočného pondelka príslušného kalendárneho roka, letné školské prázdniny každého kalendárneho roka v mesiaci august od prvého dňa od 9,00 hod. do posledného dňa do 17,00 hod. s tým, že otec si maloleté prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska pred jej bytom.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného navrhol určiť vo výške 150 Eur mesačne, nakoľko sa s dieťaťom stretáva aj v priebehu týždňa a má záujem o vykonávanie voľnočasových aktivít. Ohľadne úpravy styku navrhol, aby sa s dieťaťom stretával okrem tých termínov už navrhovaných od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod..

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 19.3.2015 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Ohľadne úpravy styku navrhol, aby sa dieťa s otcom stretávalo v zmysle prednesu rodičov maloletých detí. Maloleté dieťa pred kolíznym opatrovníkom uviedlo, že by sa malo záujem s otcom stretávať od soboty od 8,00 hod., prípadne od 9,00 hod., nakoľko je časovo zaneprázdnená v dôsledku voľnočasových aktivít a piatok jediný deň, kedy by mohla tráviť so svojimi rovesníkmi. Preto by sa s otcom chcela stretávať od soboty do rána do nedele. Ohľadne letných prázdnin sa vyjadrila, že mesiac strávi s matkou v zahraničí a mesiac by trávila s otcom. Kolízny opatrovník ohľadne výšky výživného navrhol, aby súd zohľadnil odôvodnené potreby, vek maloletej ako i finančné a majetkové pomery povinného rodiča.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.6.1999, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu v Č. G. E. Z. J. T., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. A., G.. X.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania Z. C. G. F. M. X.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti až do roku 2010 bolo ich spolužitie v podstate harmonické. Zmena nastala začiatkom roku 2010 kedy odporca začal tráviť viac času mimo spoločnej domácnosti. Chodil častejšie na služobné cesty a školenia. Prichádzal z práce nad ránom, víkendy a dovolenky trávil mimo domova bez navrhovateľky a dcéry. Navrhovateľku často kritizoval, zahŕňal výčitkami. Ukázalo sa, že dôvodom zmeny jeho správania je mimomanželský pomer. V apríli 2011 sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval a odvtedy nežijú spolu. Navrhovateľka sa aj za týchto náročných okolností usilovala o udržanie manželstva najmä s ohľadom na spoločnú dcéru, ktorá mala v tom čase 12 rokov. Napriek oddelenému bývaniu sa s odporcom snažili o zachovanie rodinnej harmónie a vytvárali priestor pre spoločné trávenie času s dcérou a to najmä na spoločných výletoch a dovolenkách. Navrhovateľka vnímala toto obdobie ako obojstrannú snahu účastníkov prekonať partnerskú krízu, nakoľko odporca mimomanželský vzťah po niekoľkých mesiacoch skončil. Až oveľa neskôr zistila, že odporca mal v tom čase ďalšiu známosť a že jej úsilie bolo jednostranné. Ako manželia nežijú viac ako tri roky v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nesúlad v ich manželstve nie je krátkodobý ani prechodný. Rovnako tak citové odcudzenie a strata vzájomnej dôvery sú intenzívne a dlhotrvajúce. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nie je ani nádej, že by ich manželské spolužitie bolo obnovené.

Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 540,- Eur mesačne, nájomné za bývanie platí jej matka, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Výdavky sa týkajú hlavne zabezpečenie potrieb maloletej dcéry. Maloletá bude mať 16 rokov, navštevuje K. W. Z. C.. Výdavky sú nasledovné: školné 120,- Eur ročne, stužková 25,- Eur ročne, učebnice, školské pomôcky potreby 100,- Eur ročne, ošatenie vzhľadom k tomu že rastie a musí meniť šatník, šatstvo 600,- Eur ročne, kozmetika, drogéria vzhľadom na jej vek 40,- Eur mesačne, zubné ošetrenie, starostlivosť v závislosti od zdravotného stavu, bolestivosti zubov niekedy 100,- Eur mesačne, čeľustný ortopéd a strojček na zuby. Navrhovateľka musí zabezpečiť taktiež špeciálnu zubnú kefku, pastu, vodička na zuby 20,- Eur, lieky na chorobu, voľnočasové aktivity

v škole 200,- Eur ročne, ZRPŠ 20,- Eur ročne, klavír 11,- Eur mesačne, školská jedáleň od 20 -23,- Eur mesačne, telefón platí odporca vo výške 19,90 Eur paušálne. Navrhovateľka uviedla, že má aj ďalšie mimoriadne výdavky napr. maloletá absolvuje mimoškolský výlet v mesiaci jún 2015 - 120,- Eur. V ďalšom sa maloletá venuje športu, výdavky na športové potreby 200,- Eur ročne. Výdavky na stravu 200,- Eur mesačne. Byt, v ktorom býva nevlastní, býva v byte u matky. Navrhovateľka uviedla, že odporca sa s maloletou dcérou stretáva a maloletá dcéra má záujem sa s ním tiež stretávať. Na výživu od februára 2015 prispieval sumou 50,- Eur mesačne a to na základe predbežného opatrenia. Posledná platba jej bola poskytnutá vo výške 100,- Eur. Odporca inou formou neprispieva. Z výpovede odporcu súd zistil, že konflikty v manželstve začali vznikať z dôvodu spolužitia s matkou navrhovateľky, čo v konečnom dôsledku vyústilo do problémov a citového ochladenia medzi nimi. Prvé problémy začali v roku 2008, keď prišli do R. a potom v roku 2010 keď prišla jej sestra z E. a v byte, v ktorom aj teraz býva navrhovateľka, na tento byt si nárokovala aj jej sestra. Navrhol teda, aby sa to vyriešilo tak, že by si našli samostatné bývanie a dal jej na výber, aby išla s ním. Rozhodla sa tak, že ostane naďalej v byte, pretože vie, že jej matka ju vie lepšie zabezpečiť ako on. Od uvedeného obdobia nežijú v spoločnej domácnosti aj keď sa snažil s nimi stretávať. Venoval sa im a trávil podľa možností s nimi čo najviac času.

Ďalšie manželské spolužitie preto s navrhovateľkou si nevie predstaviť a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

Odporca je zamestnaný s príjmom vo výške 1.000,- Eur mesačne. Výdavky má nasledovné: 225,- Eur hypotéka, 100,- Eur bezúročná pôžička zo Sociálneho fondu Ministerstva vnútra SR, 150,- Eur inkaso, 20,- Eur internet, strava pre jeho osobu 150,- Eur mesačne, životné poistenie 30,- Eur, 80,- Eur nafta do motorového vozidla, ktoré využíva, zákonná poistka 120,- Eur ročne, mobilný telefón 22,- Eur mesačne, ošatenie, hygienické potreby 70,- Eur, poistenia domácnosti 70,- Eur ročne, mesačné splátky za mobilný telefón iPhone, ktorú kúpil pre dcéru už splatil. Ďalšie výdavky na dcéru 120,- Eur ročne, hodiny klavíra pred dcéru 20,- Eur, dcérin mobilný telefón 15,- Eur štvrťročne, poistenie pre dcéru 20,- Eur, obedy pre dcéru, daň z nehnuteľnosti 18,- Eur ročne a odpad 31,- Eur ročne.

V decembri 2014 zabezpečil dcére mobilný telefón iPhone s tým, že sa s navrhovateľkou dohodli, že ho zaplatia na polovicu. Od navrhovateľky však žiadne peniaze nedostal. V decembri 2014 jej poslal 100,- Eur na účet. Okrem januára 2015 jej posielal 50,- Eur s tým, že v mesiaci 2015 sa dostal do mínusu skrz mobilného telefónu. Mobilný telefón je už splatený.

Odporca uviedol, že sa snaží dcére venovať, chodí s ňou na lyžovačky, výlety, prispieva aj na jej ošatenie výdavkami, ktoré uviedol. Spolu s dcérou chodia za starými rodičmi do Č. G. E., pretože tam bývajú v rodinnom dome a z dôvodu, aby nemuseli tráviť čas počas víkendu v byte Z. C.. Takto sa snaží dcére vyplniť voľný čas aj inými aktivitami. V lete navštevujú aj kúpaliská.

Odporca uviedol, že platí poistku, životné poistenie. Výplata bude v prospech navrhovateľky a maloletej dcéry a pri druhej poistnej zmluve je pripoistenie len pre dcéru. Odporca uviedol, že v byte, v ktorom býva získal v roku 2011, pričom bezúročnú pôžičku podpísala aj navrhovateľka. Byt, v ktorom žije sám zrekonštruoval s tým, že mu prispela jeho matka. Vlastníkom bytu je iba odporca.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 bol vo výške 991,93 Eur netto, za obdobie 1/2015 až 3/2015 vo výške 1.011,- Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej príjem za obdobie 4/2014 do 3/2015 bol vo výške 540,08 Eur netto.

Podľa ust. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie

manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 200,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje strednú školu gymnázium. Vzhľadnom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem odporcu činí v priemere 1.000,- Eur a príjem matky je v priemere 540,- Eur netto mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd

uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje gymnázium, ktoré svojim zameraním vyžaduje vyššie nároky na štúdium.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 € mesačne je primerané

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého dieťať nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v priebehu víkendu zobral do úvahy názor mal. dieťaťa vyslovený pred kolíznym opatrovníkom, aby sa stretnutie realizovalo až od soboty rána 9,00 hod. z dôvodu možnosti stretávania sa s rovesníkmi a jej mimoškolských aktivít v priebehu týždňa. Súd je toho názoru, že aj maloleté dieťaťa má právo na voľný čas a jeho trávenie podľa vlastných predstáv obzvlášť vo veku blízkemu plnoletosti.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.