Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-24-2020.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/24/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: P.. Š. A., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom R. H. XXX/XX, V., doručovacia adresa: F. B. XXXX/XX, X., proti žalovaným: 1. O. G., nar. XXXX, 2. P. I., nar. XXXX, obaja žalovaní neznámi vlastníci, všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31.3.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 3.4.2020, doplnenou podaniami zo dňa 31.3.2020 a zo dňa 22.5.2020, sa domáhal žalobca zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v okrese X., obec V., katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) V., evidovaným na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. ako parcely registra E KN č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, na LV č. XXXX ako parcely registra E KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č. XXXX, na LV č. XXXX ako parcela E KN č. XXXX, na LV č. XXXX ako parcela E KN č. XXXX/X a č. XXXX/X. Podielové spoluvlastníctvo navrhol žalobca vyporiadať prikázaním predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti zaplatiť žalovaným peňažnú náhradu.
2. Podaním zo dňa 2.6.2022, doručeným súdu dňa 3.6.2022, Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade ako neznámych vlastníkov (ďalej aj ako len „SPF“) sa vyjadril k žalobe v znení jej doplnení . Poukázal na to, že z LV č. XXXX pre kat. úz. X. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na danom liste vlastníctva sú žalobca a T. F., rod. Q., ktorá v predmetnom súdnom konaní nevystupuje na žiadnej strane sporu, pričom v prípade podielového spoluvlastníka ide o nútené procesné spoločenstvo, a v súdnom konaní musia vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci, inak súd žalobu zamietne. Aj napriek vyššie uvedenému procesnému nedostatku podal vyjadrenie k meritu veci. Uviedol, že súhlasí s zrušením predmetného podielového spoluvlastníctva, najmä berúc do úvahy zásadu, z ktorej vychádza zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OZ“), podľa ktorej nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol, že by prichádzala do úvahy aj reálna deľba (vzájomná zámena) tak, že určité parcely by pripadli do výlučného vlastníctva žalobcu vo výmere zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam, a zvyšné parcely by pripadli do podielového spoluvlastníctva žalovaných nezistených vlastníkov. V danom prípade navrhovaným rozdelením parciel nedôjde k rozdeleniu „každej“ jestvujúcej parcely medzi žalobcu a žalovaných, na základe ktorého delenia by „vznikli“ nové parcely menšie ako 2.000 m2, ale išlo by o prerozdelenie jestvujúcich parciel v celosti tak, ako sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva s došlo podľa výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov na sporných parcelách, hodnoty a kvality sporných parciel, keďže
vyporiadanie pozemkov nezávisí len od výmery, ale aj od hodnoty a kvality pozemkov, rešpektujúc pritom zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov, v danom prípade rozdelením jestvujúcich pozemkov tak nevznikajú „nové pozemky“. Z dikcie ustanovenia § 142 ods. 1 OZ explicitne vyplýva, že zákonným predpokladom na rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. formou prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nemožnosť reálneho rozdelenia veci. V nadväznosti na vyššie uvedené, SPF je názoru, že v prvom rade je potrebné a nevyhnutné skúmať, či je možné a účelné vec reálne rozdeliť. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľnosti, na veľkosť jeho spoluvlastníckych podielov pripadá výmera o veľkosti cca 9.143 m2, na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných pripadá výmera o veľkosti cca 5.149 m2. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočností, SPF navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu parcely, ktoré svojou spoločnou výmerou budú zodpovedať výmere, na ktorú má žalobca vzhľadom na jeho spoluvlastnícke podiely nárok, s tým, že ostatné parcely prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Aj napriek skutočnosti, že z podaní žalobcu nevyplýva, že by si tento voči žalovaným uplatňoval náhradu trov konania, z opatrnosti SPF uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade nesúhlasia, aby konajúci súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. SPF mal za to, že v predmetnej právnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, a sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v osobitnom charaktere tohto súdneho konania vzhľadom na predmet súdneho sporu, osobitosť konania voči nezistenému vlastníkovi, a špecifické právne postavenie SPF.
3. Podaním zo dňa 13.6.2022, doručeným súdu dňa 15.6.2022, oznámil žalobca súdu, že berie žalobu späť, a žiada konanie zastaviť vzhľadom na vyjadrenie SPF k žalobe. Súčasne požiadal o vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený dňa 29.7.2020.
4. Podaním zo dňa 21.6.2022, doručeným súdu dňa 23.6.2022, oznámili žalovaní v 1. a v 2. rade prostredníctvom SPF súdu, že súhlasia so späťvzatím žaloby. SPF ďalej uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, k dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 220/2004Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
10. Podľa § 34 ods. zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon. 330/1991 Zb.“), zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla.
11. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľnosti pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
12. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na výslovný súhlas zákonného zástupcu žalovaných v 1. a v 2. rade s týmto späťvzatím, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 CSP, (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby procesne zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa zachoval žalovaný v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifické v tom, že ide tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v takomto spore je podmienené výslovným súhlasom všetkých žalovaných so späťvzatím žaloby, pretože ak takýto súhlas chýba, súd konanie nezastaví (§ 146 ods. 2 CSP). Žalobca vzal síce žalobu späť vzhľadom na vyjadrenie protistrany, avšak obaja žalovaní s týmto späťvzatím výslovne súhlasili, preto dospel súd k záveru, že v danom prípade obe strany rovnako procesne zavinili zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP nemohol súd priznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (II. výrok).
17. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods. 4 zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti. Preto o vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v jednom vyhotovení v elektronickej podobe.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).