Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/584/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX B. T. nad P., právne zastúpenej Mgr. Martinom Berecom, advokátom, so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti odporcom: 1/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., 2/ Z. L., bytom Z. XXXX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Andreou Haptvogelovou Hudcovičovou, advokátkou, so sídlom Záhradná 2/13, 921 01 Piešťany, v konaní o zaplatenie 2.458,40 eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. februára 2014, č. k. -148, v senáte takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.458,40 Eur s prísl. a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 492,24 Eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zo strany odporcov zaplatenia sumy 2.458,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.458,40 Eur od 14.02.2011 do zaplatenia dôvodiac, že dňa 02.02.2011 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. -324, ktorý súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome s.č. XXXX v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom, ktorý v čase rozhodnutia súdu užívali odporcovia a tento odovzdali navrhovateľke až po veľkých obštrukciách. Počas obdobia od 14.02.2011 do 14.07.2011 navrhovateľovi vznikli náklady, ktoré by mu neboli vznikli, ak by bol byt odovzdaný riadne a včas, ktoré pozostávajú z úhrady nájomného v súvislosti s prenajatím iného bytu navrhovateľkou v období od 01.02.2011 do 31.08.2011 a z úhrad zaplatených navrhovateľkou za obdobie od 01.04.2011 do 31.08.2011, spojených s užívaním bytu vo vlastníctve navrhovateľky, v ktorom bývali odporcovia. Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že počas užívania bytu tento zhodnotili byt približne o sumu 14.000,- Eur, z ktorého dôvodu byt mienili vydať navrhovateľke len za poskytnutia vzájomného plnenia, vychádzajúc z ust. a . Poukázali na to, že byt dobrovoľne odovzdali dňa 14.07.2011, teda nemožno požadovať od nich žiadnu náhradu v spojitosti s jeho užívaním po tomto dátume. Zároveň vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 06.02.2014 upresnil, že navrhovateľ mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na 3-izbový byt v Novom Meste nad Váhom, uzatvorenú dňa 30.06.2010 na dobu určitú do 31.08.2011, ktorý nájom bolo možné dať vypovedať uplatnením jednomesačnej výpovednej lehoty v zmysle bodu 4. tejto Zmluvy. Keďže však nebolo známe, kedy odporcovia jej byt opustia, nemohol byť flexibilný a okamžite skončiť nájom. Títo opustili byt v júli 2011, teda aj keby navrhovateľ okamžite dal výpoveď, nájom by skončil dňom 31.08.2011, teda zhodne s

dňom, kedy mal nájom skončiť aj v súlade so zmluvnými dojednaniami. Navrhovateľka má teda podľa jej názoru nárok na úhradu tohto nájomného z dôvodu, že odporcovia neopustili byt a neumožnili jej výkon vlastníckeho práva vo vzťahu k jej bytu. Celková výška náhrady za tento prenajatý byt v zmysle jej špecifikácie je 7 x 381,72, t.j. 2.672,04 Eur. Ďalej uviedla, že napriek tomu, že navrhovateľka neužívala svoj byt, platila výdavky spojené s užívaním tohto bytu, na dôkaz čoho predložila výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že v roku 2011, a to od apríla 2011 do júla 2011 zaplatila 5 preddavkov á 106,82 Eur, t.j. spolu z tohto titulu 534,101 Eur. Nerozporovala, že odporcovia tieto preddavky rovnako uhrádzali, takže v plnej výške tieto od svojho nároku odpočítala, čo bolo za 7 mesiacov á 106,82 Eur spolu 747,74 Eur. Matematickým zrátaním tak vypočítala žalovanú sumu, teda 2.458,40 Eur. Nárok kvalifikovala ako náhradu škody, pretože odporcovia porušili svoju povinnosť, neumožnili výkon vlastníckeho práva navrhovateľke vo vzťahu k jej bytu. Nepopierala, že právo navrhovateľky podlieha premlčaniu, mala však zato, že súd by nemal na túto námietku prihliadať, pretože ju považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovia na pojednávaní dňa 06.02.2014 zotrvali na námietke premlčania. K uplatnenej náhrade nájmu za mesiac august 2011 vo vzťahu k druhému prenajatému bytu namietali, že v zmluve zo dňa 30.03.2010 sa uvádza, že spolu s navrhovateľkou tam budú bývať ďalšie ňou tri určené osoby, nevidia žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním odporcov a tvrdeným vznikom škody u navrhovateľky v spojitosti s nákladmi za užívanie prenajatého bytu. Odporcovia nemôžu niesť žiadnu zodpovednosť za to, koľko a akých energií spotrebuje navrhovateľka a ďalšie s ňou žijúce osoby v prenajatom byte. Výška odplát bola 158,66 Eur, pričom navrhovateľka nepredložila vyúčtovanie, či tieto platby postačovali, resp. tam bol preplatok. Namietali, že navrhovateľka mohla dať výpoveď z nájmu len v prípade straty spôsobilosti bytu k jeho trvalému užívaniu. Ostatné výpovedné dôvody, boli len na strane prenajímateľa. Navrhovateľka nepreukázala, že sa pokúšala o vzájomnú dohodu vo veci predčasného ukončenia nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o platby spojené s užívaním jej bytu vo výške 106,82 Eur poukázali na povinnosť každého užívateľa, resp.. vlastníka bytu tieto uhrádzať a to zálohovo mesiac vopred. Namietali, že ak navrhovateľka uhradila platbu dňa 15.07.2011, tak to bolo za mesiac august, a teda tieto náklady nijakým spôsobom nemohli spotrebovať odporcovia, keďže odo dňa 14.07.2011 už v byte nebývali.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.06.2003 navrhovateľka ako dlžníčka uzatvorila s obchodnou spoločnosťou SOS Finance spol. s r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk. Pohľadávka veriteľa, bola zabezpečená zmluvou o zabezpečení záväzku k nehnuteľnosti zo dňa 17.06.2003 a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome s. č. XXXX v k.ú. Nové Mesto nad Váhom. Dňa 31.03.2006 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi obchodnou spoločnosťou SOS Finance spol. s r.o. ako predávajúcim a odporcami 1/, 2/ ako kupujúcimi na byt č. 26, za kúpnu cenu 36.513,31 Eur keďže veriteľ uplatnil výkon záložného práva z dôvodu neplnenia svojich záväzkov zo zmluvy o úvere navrhovateľkou. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že počas užívania bytu č. 26 odporcovia tento zhodnotili. Spornou je výška tohto zhodnotenia, čo je predmetom iného súdneho sporu medzi účastníkmi. Rozsudkom prvostupňového súdu č.k. -324 zo dňa 27.01.2010, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -508 zo dňa 21.12.2010 bolo určené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. 26 a súčasne boli tiež zmluva o úvere, ako aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv k nehnuteľnostiam určené za neplatné. Po právoplatnosti rozsudku sa účastníci konania predbežne dohodli na vyprataní bytu odporcami v lehote do 31.03.2011 s tým, že navrhovateľka im vyplatí sumu o ktorú byt zhodnotili počas jeho užívania. Medzi účastníkmi konania sa však výška tejto náhrady stala spornou, z ktorého dôvodu je jej ustálenie predmetom riešenia v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod č.k. , pričom spor nie je ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto konaní, právoplatne skončený. Z výpisu Všeobecnej úverovej banky a.s. vyplynulo, že navrhovateľka uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu č. 26, a to od 01.04.2011 do 15.07.2011, konkrétne zálohy vo výške 106,82 Eur uhradila dňa 01.04.2011, 15.04.2011, 13.05.2011, 13.06.2011 a 15.07.2011. Dňa 30.06.2010 uzatvorila ako nájomkyňa zmluvu o nájme bytu s manželmi G. ako prenajímateľmi na 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX/X, ktorou si tiež dohodli, že okrem nájomcu môžu v tomto byte bývať aj tri ním určené osoby. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 223,06 Eur a ďalej boli dohodnuté úhrady súvisiace s užívaním bytu, a to za teplo, teplú vodu, vodné a stočné vo výške 135,76 Eur, za elektrickú energiu 17,92 Eur, za plyn vo výške 4,98 Eur. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 30.06.2010 do 31.08.2010. Navrhovateľka mohla vypovedať nájom len z dôvodu, ak sa prenajaté priestory stanú trvale nespôsobilými na ich užívanie. Okrem toho bolo možné ukončiť nájomnú zmluvu písomnou dohodou. Odporcovia sa z bytu navrhovateľky dobrovoľne

odsťahovali dňa 14.07.2011, kedy tiež odovzdali byt navrhovateľke, pričom do tejto doby odmietali byt opustiť bez vyplatenia protináhrady za zhodnotenie bytu.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. , , , , , veta prvá, , , , a , s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že časť nároku navrhovateľky je premlčaná a vo zvyšnej časti návrh nie je dôvodný. Navrhovateľka si v konaní uplatňovala náhradu škody, vzniknutej jej z dôvodu, že odporcovia jej odmietali dobrovoľne vydať byt, ktorého bola vlastníčkou, v ktorej súvislosti jej vznikla škoda a to z titulu výdavkov spojených s jej vlastným bývaním v inom prenajatom byte a tiež z titulu výdavkov s uhrádzaním nákladov spojených s užívaním bytu v jej vlastníctve odporcami. Odporcovia namietali, že nemali povinnosť odovzdať jej byt z dôvodu, že im táto odmietla vzájomné protiplnenie z titulu zhodnotenia bytu nimi vykonanými stavebnými úpravami. Súd prvého stupňa mal za to, že na daný právny stav je možné aplikovať ustanovenie upravujúceho vzájomne podmienené plnenia, kedy dlžník a veriteľ sú voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne voči sebe navzájom majú právo plnenie požadovať. Odporcovia odvíjali svoj nárok od zhodnotenia nehnuteľnosti, pričom navrhovateľ žiadal vrátiť celú nehnuteľnosť, teda aj tie časti, ktoré neboli zhodnotené. Odporcovia sa domáhajú náhrady z titulu zhodnotenia bytu vo výške 8.124,80 Eur v konaní vedenom pod č.k. , ktorá je nižšia, ako hodnota zadržiavanej nehnuteľnosti, ktorú realitná kancelária reality CB, s.r.o. v rozhodnom čase ohodnotila na sumu 66.500,- Eur (č.l. 194 súdneho spisu sp. zn.: ). Odporcovia teda neprimeraným spôsobom zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktorým porušením právnej povinnosti, mohlo dôjsť ku vzniku škody. Navrhovateľka uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu č. 26, ktorého bol vlastníkom a to od 01.04.2011 do 15.07.2011. Zálohy vo výške 106,82 Eur uhradil dňa 01.04.2011, 15.04.2011, 13.05.2011, 13.06.2011 a 15.07.2011, v ktorom čase byt užívali odporcovia bez právneho dôvodu, na ich strane teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. Návrh na súd bol podaný dňa 16.07.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pre poslednú splátku dňa 15.07.2011. Navrhovateľka mala vedomosť o tom, kto užíva jej byt bez právneho dôvodu a mala možnosť domáhať sa refundácie nákladov spojených s užívaním tohto bytu na príslušnom súde. Odporcovia namietali premlčanie tejto pohľadávky. Z týchto dôvodov, sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v tejto časti zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Do úvahy neprichádzala argumentácia navrhovateľky, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi konania v minulosti nebol žiaden zmluvný vzťah, z ktorého by bolo možné predpokladať zásah do dobrých mravov druhého účastníka. Navrhovateľke teda nič neprekážalo, aby si svoj nárok uplatnila v rámci riadnej premlčacej lehoty. Navrhovateľka ďalej žiadala refundáciu nákladov spojených s prenájom bytu za obdobie od 01.02.2001 do 31.08.2011, ktorý by si inak nebola prenajala, ak by jej odporcovia dobrovoľne vydali byt. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody u navrhovateľky. Navrhovateľka si prenajala iný byt už dňa 30.06.2010, a to od 30.06.2010 do 31.08.2010, teda v čase, keď vlastníkmi sporného bytu boli vedení v katastri nehnuteľností odporcovia. V tomto čase prebiehal spor o vlastníctvo k predmetnému bytu a až na podklade rozsudku prvostupňového súdu č.k. -324 zo dňa 27.01.2010, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -508 zo dňa 21.12.2010 bolo určené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. 26. Okrem toho, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa dohodli na tom, že odporcovia sa majú dobrovoľne vysťahovať do 31.03.2011. Ani ak by odporcovia vypratali byt k tomuto dátumu, navrhovateľka ničím nepreukázala, že by mala možnosť k tomuto dátumu ukončiť nájomnú zmluvu. Z nájomnej zmluvy ďalej vyplynulo, že v prenajatom byte mohli bývať okrem navrhovateľky ďalšie ňou určené tri osoby a v zásade zmluvu zo strany navrhovateľky nebolo možné vypovedať. Naviac navrhovateľka nepreukázala ani postup podľa , teda že sa snažila o dohodu s prenajímateľom ukončiť nájomnú zmluvu skôr, ako mala uplynúť dohodnutá doba prenájmu. Súd pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľky, v tejto časti tiež návrh zamietol. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj bol nárok na náhradu škody daný, tak len v rozsahu dohodnutej výšky nájomného, nie za náklady spojené s užívaním bytu, ktoré okrem navrhovateľky spotrebovali ďalšie tretie osoby, ktoré navrhovateľka ani nekonkretizovala, tiež nepreukázala, aké bolo reálne vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním prenajatého bytu v rozhodnom období. Pre úplnosť tiež uviedol, že nároky z tohto titulu boli čiastočne aj premlčané podľa a to nároky na náhradu škody, ktorá mali vzniknúť dva roky pred podaním žalobného návrhu, t.j. do 15.07.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešným odporcom priznal náhradu trov konania v zmysle a ,

13 ods. 2, , , , , , , vyhl. č. nasledovne: 04.09.2013 - za prevzatie a prípravu zastúpenia.................................................... 101,25 Eur 21.11.2013 - za účasť na pojednávaní .................................................................... 101,25 Eur 06.02.2014 - za účasť na pojednávaní .................................................................... 101,25 Eur Paušálna náhrada 2 x 7,81 Eur .................................................................................15,62 Eur Paušálna náhrada 1 x 8,04 Eur................................................................................... 8,04 Eur 21.11.2013 - náhrada za stratu času 2 polhodiny po 13,02 Eur.............................. 26,04 Eur 21.11.2013 - náhrada za použitie osobného motorového vozidla EČV: L za cestu z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom a späť základná náhrada (60 km x 0,183 Eur) ................................................................. 10,98 Eur spotreba pohonných hmôt (60 / 100 x 4,9 x 1,363 Eur).................................... 4,01 Eur 06.02.2014 - náhrada za stratu času 2 polhodiny po 13,40 Eur.............................. 26,80 Eur 06.02.2014 - náhrada za použitie osobného motorového vozidla EČV: L za cestu z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom a späť základná náhrada (60 km x 0,183 Eur) ................................................................. 10,98 Eur spotreba pohonných hmôt (60 / 100 x 4,9 x 1,356 Eur).................................... 3,99 Eur Spolu....................................................................................................................... 410,20 Eur 20 % DPH ................................................................................................................82,04 Eur Trovy právneho zastúpenia......................................................................................492,24 Eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne o jeho zmenu tak, že jej návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a odporcovia budú zaviazaní nahradiť jej trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V odvolaní nad rámec nadbytočného, opakujúceho sa, k predmetu konania primárne nevzťahujúceho sa obsiahleho podrobného memorovania okolností vzniku, trvania a zániku právneho vzťahu medzi ňou a tretím subjektom, ktorý nie je účastníkom konania, a to spoločnosťou SOS Financ, založeného zmluvou o úvere a zmluvou o zabezpečení záväzku a s tým spojeného rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, v konaní vedenom pod č. k. , z ktorého vyplynula neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku s následným súčasným určením, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č.XX, ktorý kúpnou zmluvou, uzatvorenou dňa 31.03.2006 s uvedenou spoločnosťou (veriteľom navrhovateľky) nadobudli odporcovia, ktorý rozsudok sa stal vykonateľným dňom 02.02.2011, poukázala tiež na skutočnosti z neho vyplývajúce, spočívajúce v tom, že odo dňa 02.02.2011, kedy bolo právoplatne uvedené konanie skončené, odporcovia 1/, 2/ sa stali neoprávnenými užívateľmi predmetného bytu. Odvolávajúc sa na okolnosti celého prípadu, ktoré boli predmetom dokazovania a skutkového a právneho posúdenia v rámci vyššie uvedeného konania, pri posudzovaní účinkov odporcami vznesenej námietky premlčania v tomto konaní žiadala na tieto prihliadať a posudzovať túto námietku aj z hľadiska jej súladnosti s dobrými mravmi. Celú obsiahlu genézu uvádzala preto, aby súd získal predstavu, čím musela počas rokov 2006 až 2011 prejsť, keď v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, prišla dočasne o právo užívať nehnuteľnosť, ktorá jej bez ďalšieho patrila a od roku 2006 je nútená viesť neustále spory o svoje zákonné nároky. Opätovne prízvukovala, že je spotrebiteľkou a nemá teda také právne vedomie, možnosť sa brániť prostredníctvom právneho zastúpenia, ako mal jej veriteľ vtedajší SOS Financ. S poukazom teda na právoplatné skončenie konania dňom 02.02.2011 boli odporcovia 1/, 2/ povinní bez ďalšieho vypratať a odovzdať jej predmetný byt ako jeho výlučnej vlastníčke, pretože nehnuteľnosť užívali neoprávnene, keďže kúpna zmluva, ktorou nadobudli nehnuteľnosť od spoločnosti SOS Financ, bola vyhlásená za absolútne neplatnú s účinkami ex tunc. Napriek tomu, že odporcovia boli účastníkmi predmetného konania a mali vedomosť o skutkových a právnych záveroch z neho plynúcich, nehnuteľnosť naďalej užívali s tým, že jej vypratanie podmieňovali kompenzovaním investícií, ktoré počas rokov, kedy nehnuteľnosť užívali do tejto vložili. Nakoniec došlo k vzájomnej dohode, na základe ktorej sa mali títo vypratať ku dňu 31.03.2011, čo však neurobili. Navrhovateľka sa tak musela až do 14.07.2011 dožadovať vypratania nehnuteľnosti, pričom nie je pravdou, že sa odporcovia vypratali dobrovoľne, ale stalo sa tak až na základe výzvy polície. Týmito skutočnosťami sa súd nezaoberal a ani ich do úvahy nevzal. Namietala správnosť záveru súdu, že vzťah medzi účastníkmi by mal podliehať ustanoveniu , podľa jej názoru je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že odporcovia neprimeraným spôsobom zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľky, a teda porušením právnej povinnosti mohlo dôjsť na jej strane ku vzniku škody. Namietala takto formulovaný záver, pretože

nielenže k škode na jej strane dôjsť mohlo, ale skutočne bez pochybností k nej aj došlo, pretože boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre to, aby odporcovia 1/, 2/ boli nositeľmi zodpovednosti za túto škodu. Dňa 30.06.2010 uzatvorila navrhovateľka s manželmi G. zmluvu o nájme bytu na dobu určitú do 30.08.2011. Zmluvu o nájme bola navrhovateľka nútená uzatvoriť z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníčkou, nemohla užívať z dôvodu na strane odporcov a spoločnosti SOS Financ. Vzhľadom na správanie odporcov v čase konania vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnosti a v čase rokovaní ohľadom vypratania nehnuteľností, ich nespoľahlivosť a otáznu budúcnosť ohľadom skutočného vydania nehnuteľností z ich strany, nebolo možné od navrhovateľky očakávať, aby sa sama vystavila situácii, že vopred vypovie nájom bytu, ktorý užívala na základe zmluvy o nájme a bude sa spoliehať na to, že odporcovia do 31. marca 2011 skutočne aj byt vypracú. Ak by tak urobila dňa 01.04.2011, nemala by reálne kde bývať, nakoľko odporcovia nehnuteľnosť odmietli vypratať. Poukázala tiež na to, že odporcovia v konaní nepreukázali, že by nehnuteľnosť hodlali opustiť, teda nebol na jej strane dôvod, zmluvu o nájme ukončiť. Naopak , na základe písomných oznámení ich právnej zástupkyne bolo zrejmé, že tak nehodlajú urobiť, pretože to podmieňovali úhradou investícií do bytu nimi vložených. Za tejto situácie navrhovateľka nerozumie tomu, prečo mala žiadať o ukončenie zmluvy o nájme a túto skutočnosť preukazovať v tomto konaní. Poukázala na to, že ako nájomca mala právo kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu ukončiť zmluvu o nájme s výpovednou lehotou troch mesiacov. Zmluvné dojednanie, podľa ktorej mohla vypovedať zmluvu o nájme s jednomesačnou výpovednou lehotou z dôvodu, že sa prenajaté priestory stanú trvale nespôsobilé na užívanie, sa výlučne viaže na tento konkrétny dojednaný dôvod, kedy sa na výpoveď zo strany navrhovateľky nebude aplikovať trojmesačná výpovedná lehota, ale len jednomesačná výpovedná lehota. Podľa jej názoru, výpoveďou ako jednostranným prejavom vôle majú možnosť skončiť nájom bytu obe zmluvné strany, naviac nájomca z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez udania dôvodu. Nie je teda pravdou, že by mohla navrhovateľka ukončiť nájom len z dôvodu uvedeného priamo v zmluve o nájme. Podľa jej názoru na jej strane nebolo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že sa snažila zmluvu o nájme ukončiť, pretože z konania odporcov nemohla ani pri najlepšej vôli vyvodiť ich skutočný záujem nehnuteľnosť vydať a vypratať. Naopak, má za to, že uniesla dôkazné bremeno v tom smere, že bola nútená zmluvu o nájme podpísať z dôvodu na strane SOS Financ a odporcov a následne zmluvu o nájme nevypovedať, keďže odporcovia bez právneho dôvodu užívali nehnuteľnosť aj po 02.02.2011 a žiadnym spôsobom neoboznámili navrhovateľku, že by boli ochotní túto vydať. Pokiaľ súd konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala postup podľa , mala za to, že takýto postup mali preukázať odporcovia, ktorí jej spôsobili škodu a nie naopak. Súd nesprávne vyhodnotil nárok navrhovateľky na refundáciu nákladov spojených s prenájmom iného bytu na základe zmluvy o nájme bytu, za neoprávnený. Navrhovateľka teda uviedla, že si uplatňuje: 1/ nájomné, ktoré musela platiť za mesiace február 2011 až august 2011 za byt, v ktorom bývala, nakoľko nemohla užívať vlastný byt a to vo výške 7 x 381,72 eur ´= 2.672,04 eur, 2/ úhradu nákladov spojených s vlastníctvom bytu od 01.04.2011 t.j. 5 x 106,82 eur = 534,10 eur a 3/ mínus náklady, ktoré hradili odporcovia za byt 7 x 106,82 eur = 747,74, spolu 2.458,40 eur. Uviedla, že nájomné si uplatňuje od februára 2011 až do konca augusta 2011, keďže odporcovia z nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky sa vysťahovali až v priebehu júla 2011, pričom navrhovateľka nemohla ani pri najlepšej vôli vedieť, kedy dôjde k takémuto konaniu, preto nemohla zmluvu s prenajímateľmi G. vypovedať skôr. Keďže navrhovateľku odporcovia neinformovali, kedy mienia nehnuteľnosť vypratať, oprávnene táto žiada aj úhradu nájomného za mesiac august 2011. Tvrdenie odporcov, že navrhovateľka si môže sama za to, že musela hradiť náklady za iný byt aj v mesiaci august 2011, sú podľa jej názoru bezpredmetné. Navrhovateľka bola protiprávnym konaním spoločnosti SOS Financ a odporcov donútená uzatvoriť zmluvu o nájme bytu, inak by nemala kde bývať. Išlo o absolútne štandardnú nájomnú zmluvu. Nie je možné od prenajímateľov očakávať, že budú súhlasiť s takými podmienkami zmluvy, ktoré by oprávňovali nájomcu kedykoľvek a okamžite ukončiť zmluvu o nájme bytu,preto tvrdenie, že bolo jej chybou, ak musela platiť nájom aj za mesiac august 2011, je neakceptovateľné. Podľa jej názoru bola oprávnená od odporcov požadovať celú výšku nájomného za mesiace február až august 2011, vrátane nákladov spojených s nájmom bytu. Dôvodom je fakt, že si sama od apríla 2011 do júla 2011 platila aj úhradu nákladov spojených s jej vlastnou nehnuteľnosťou, teda platila to, čo by bola bývala platila v prípade, ak by užívala svoju vlastnú nehnuteľnosť. Akonáhle zistila, že úhradu nákladov vykonávali aj odporcovia, túto od svojho nároku za príslušných 7 mesiacov aj riadne odpočítala. Poukázal na to, že v prípade neoprávneného užívania nehnuteľnosti vzniká nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vznikli s porovnateľnou nehnuteľnosťou. Navrhovateľka si prenajala nehnuteľnosť porovnateľnú s nájomným, ktoré sa trhovo pohybovalo v cene, ktorú navrhovateľka za byt platila. To, že v zmluve o nájme bolo uvedené, že byt môžu užívať aj ďalšie tri osoby neznamená, že byt aj ďalšie tri osoby

užívali. Podľa jej názoru sa súd so všetkými jej tvrdeniami náležite nevysporiadal a neopodstatnene jej nárok zamietol. Má za to, že má nárok na nájomné za prenajatý byt, tiež úhradu nákladov za užívanie vlastného bytu, od ktorých nárokov odpočítala úhradu nákladov 2 (čo platili odporcovia). Už v priebehu konania poukazovala na dôvody, pre ktoré svoj nárok nepovažuje za premlčaný, súd sa však vo svojom rozhodnutí so žiadnym z jej argumentov nezaoberal, keď nevzal do úvahy ani ňou žiadanú aplikáciu , spočívajúcu v tom, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože mal podľa jej názoru vychádzať z okolností prípadu a predovšetkým prihliadať na to, za akých okolností k premlčaniu prišlo. Opakovane podrobne opätovne v odvolaní sumarizuje dôvody, pre ktoré nedošlo k skoršiemu uplatneniu jej nároku (až po vyprataní nehnuteľnosti zo strany odporcov dňa 14.07.2011 došlo k splneniu oboch podmienok pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t. j. že oprávnený sa dozvedel, že k vzniku škody , či bezdôvodného obohatenia došlo a kto škodu spôsobil, resp. kto sa na jeho úkor obohatil, odporcovia tvrdia, že neboli povinní sa vysťahovať, keďže absentoval titul, ktorý by navrhovateľku oprávňoval na ich vysťahovanie, na druhej strane tvrdia, že od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva vedela navrhovateľka, kto porušuje svoju zákonnú povinnosť a mala teda svoje nároky uplatniť žalobou, kým nehnuteľnosť odporcovia nevypratali, nevedela navrhovateľka určiť, resp. vyčísliť škodu, či bezdôvodné obohatenie, pričom až vyprataním nehnuteľnosti bolo potvrdené, že nehnuteľnosť odporcovia užívali neoprávnene, navrhovateľka bola v právnej neistote ohľadom skutočnosti, či má na základe rozsudku krajského súdu právo žiadať vypratanie nehnuteľnosti zo strany odporcov. V súvislosti s bezdôvodným obohatením poukázala tiež na , s odkazom na ktorý podľa jej názoru časť nároku, ktorý si v tejto právnej veci uplatňuje, nepodlieha premlčaniu konštatovanému súdom. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že navrhovateľka uplatnila dôvody odvolania uvedené v ust. a f ) (súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a tiež namietajúc nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa namietala tiež vadu konania uvedenú v ust. v spojitosti s ).

Odporcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, podanému prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľku nahradiť im trovy odvolacieho konania v celkovej výške 109,29 eur. Stotožnili sa v celom rozsahu s právnymi názormi vysloveným prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, so všetkými skutkovými a právnymi závermi, týkajúcimi sa konštatovaného premlčania nároku, začatia a skončenia plynutia premlčacích lehôt, keďže išlo o jednotlivé plnenia, vo vzťahu k čomu poukázali na to, že navrhovateľka nemala žiaden relevantný dôvod, aby si svoje nároky neuplatnila skôr, počas plynutia premlčacej doby. Pokiaľ ide o nároky z titulu náhrady škody za obdobie od 14.02.2011 do 15.07.2011, t. j. viac ako 2 roky pred podaním návrhu, keďže konanie sa začalo dňa 16.07.2013, sú premlčané a súd nemohol tento nárok navrhovateľke priznať, v prípade, ak by ho aj považoval za dôvodný a to vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania vznesenú odporcami. Postup súdu bol preto v súlade so zákonom. V prípade úhrady nákladov spojených s užívaním bytu, ktorý odporcovia odmietli vydať v období od 01.04.2011 do 15.07.2011, vzal súd správne do úvahy platby uskutočnené odporcami a podľa ich názoru, nad rámec konania sa zaoberal platbou zo dňa 15.07.2011, nakoľko táto bola uhradená jednak deň po odovzdaní bytu odporcami, ale aj z dôvodu, že bola hradená za mesiac august, ak nie až september 2011, teda za obdobie preukázateľne po odovzdaní bytu. Náhrady za obdobie od 16.07.2011 do 31.08.2011 sú nedôvodné, pretože v tomto čase už odporcovia byt neužívali. Navrhovateľka bola povinná z titulu svojho vlastníctva platby za byt uhrádzať. To, že ich uskutočňovala, nie je škoda, za ktorú zodpovedajú odporcovia, pretože na tieto platby bola ako vlastníčka povinná. V prípade refundácie nákladov spojených s prenájmom bytu za obdobie od 01.02.2011 do 31.08.2011, ktorý by si inak nebola navrhovateľka prenajala, ak by jej odporcovia byt riadne odovzdali, súd správne vyhodnotil, že medzi konaním odporcov a vznikom škody u navrhovateľky absentuje príčinná súvislosť, pretože ničím nepreukázala, že musela hradiť náklady, ktoré od odporcov požadovala a v nich aj náklady za služby spojené s užívaním bytu ďalšími tromi spolužijúcimi osobami, ktoré naviac neboli ani vyúčtované a ktoré jej vznikli len preto, že jej odporcovia odmietali vydať byt. Nájomná zmluva bola uzavretá v čase, keď na LV boli vedení ako vlastníci bytu odporcovia, bola uzavretá na dobu jedného roka, do 31.08.2011, byt, ktorí užívali, odovzdali dňa 14.07.2011, teda navrhovateľka ešte 1,5 mesiaca po vyprataní bytu odporcami druhý byt užívala a zaň platila, nijakým spôsobom nepreukázala, že sa snažila o jeho odovzdanie, že sa snažila ukončiť nájom skôr, aby tak predišla povinnosti hradiť za tento náklady. Nepreukázala, že sa snažila o ukončenie nájmu dohodou, pretože výpoveďou to nebolo možné. Ukončenie nájmu na dobu určitú upravuje ust. , ktoré uvádza, že nájom

končí uplynutím času, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak. Nájomná zmluva bola ukončená uplynutím doby nájmu nie preto, že odporcovia byt dňa 14.07.2011 odovzdali. Stotožňovali sa s tým, že prevažná časť nárokov bola premlčaná, a to platby za obdobie od 01.02.2011 do 16.07.2011 a súd nemohol vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany odporcov tento nárok navrhovateľke priznať. Aj keď sa právny zástupca navrhovateľky pokúšal súdu ozrejmiť genézu celého vzťahu medzi navrhovateľkou a SOS Financ s.r.o. a odporcami, zastávajú názor, že , ktorým argumentuje v odvolaní, nie je možný na vzťah medzi účastníkmi aplikovať, pretože to je možné len na prípady synalagmatických právnych vzťahov, keď každý z účastníkov niečo dostal a každý z nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný druhému účastníkovi vydať. Súd teda postupoval správne, keď na toto pri svojom rozhodovaní neprihliadol.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné z dôvodu zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tiež jemu predchádzajúceho konania, za použitia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O odvolaní navrhovateľky rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. .

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať tiež pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho vlastne sa navrhovateľ domáha ( veta prvá a druhá ). Z uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na to, že súd až na prípady uvedené v zákone ( ) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby návrh prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej, ustanoveniu . Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný návrh, teda petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, teda ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Presný a určitý petit, je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť. V prípade, ak súd zistí v podanom návrhu zjavný logický rozpor medzi navrhovateľom navrhovaným žalobným petitom a rozhodujúcimi skutočnosťami v návrhu uvedenými, od ktorých navrhovateľ dôvodnosť uplatneného nároku odvodzuje a nie je možné jednoznačne vyvodiť, o akom nároku má byť vlastne rozhodnuté, podľa okolností konkrétneho prípadu súd posúdi, či táto neúplnosť alebo nesprávnosť mu bráni, aby v konaní ďalej pokračoval.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, a to tak z obsahu podaného návrhu ako aj z výpovede právneho zástupcu navrhovateľky v priebehu konania na pojednávaní, a v konečnom dôsledku aj z podaného odvolania, že navrhovateľka hovorí o dvoch nárokoch 1/ tzv. ňou označenom "nájomnom", ktoré ako uvádza musela platiť za mesiace február 2011 až august 2011 za byt, v ktorom bývala, keďže nemohla užívať vlastný byt, ktoré mesačne vyčíslila na sumu 381,72 eur (7 x 381,72) čo je spolu za uvedené obdobie suma 2.672,04 eur, a 2/ tzv. ňou uplatňovanú "úhradu nákladov" spojených s vlastníctvom jej bytu ktorý neoprávnene užívali odporcovia a to za obdobie od 01.04.2011 do 31.08.2011 mesačne vo výške 106,82 eur (5 x 106,82 eur) čo je spolu za uvedené obdobie suma 534,10 eur. Ďalej uvádza v ňou označenom bode 3/ špecifikácie "mínus náklady, ktoré hradili odporcovia za byt 7 x 106,82 eur = 747,74 (označené ako "úhrada nákladov 2"), spolu ako uvádza v ňou navrhovanom petite návrhu žiada zaplatiť zo strany odporcov sumu 2.458,40 eur s prísl..

Z uvedeného zdôvodnenia návrhu sa logicky javí, (keďže požaduje sumu 2.458,40 eur), pričom ňou špecifikované nároky pod bodom 1/ a 2/ spolu predstavujú sumu 3.206,141 eur, že jeden z týchto dvoch samostatných nárokov uvedených pod bodom 1/ a 2/ v zmysle ňou vymedzeného petitu, nie je predmetom konania (javí sa že nárok označený pod bodom 2/), takýto nárok neuplatňuje, čo logicky možno vyvodiť aj z toho, že ako uvádza pod bodom 3/ špecifikácie, od matematického súčtu nárokov 1/ a 2/ odpočítala sumu rovnajúcu sa tomu, čo odporcovia za byt už uhradili, t. j. 7 platieb á 106,82 eur, čo predstavuje sumu 747,74 eur.

Keďže nároky vyššie uvedeným spôsobom pomenované-označené navrhovateľkou v návrhu pod bodmi 1/ a 2/ sú nárokmi samostatnými, t.j. majú svoj vlastný osud, nehovoriac o rozdielnosti právnej kvalifikácie z hľadiska právnych skutočností, od ktorých sú navrhovateľkou odvodzované, pričom jeden z nich (pravdepodobne uvedený pod bodom 2/) nie je ani predmetom konania (pokiaľ odporcovia zálohy platili, ani nevznikol, príp.zanikol splnením, či započítaním - pokiaľ by sa vychádzalo

z tvrdení navrhovateľky, i kedˇdostatočne nezrozumiteľných a presne nedefinovaných) za tejto situácie odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa skutkovo aj právne posudzoval oba tieto nároky, a o oboch tiež rozhodoval napriek tomu, že evidentne vzhľadom na výšku uplatneného nároku vymedzeného petitom, samotná navrhovateľka časť z nich neuplatňuje, tieto zrejme v dôsledku skutočností, že odporcovia za byt platili, považuje za uspokojené, možno sa teda domnievať, že tieto platby započítala čiastočne na nárok pod bodom 2/ označený ako úhrada nákladov a čiastočne na nárok pod bodom 1/ označený ako nájomné, keďže návrhom uplatnená suma aj pod bodom 1/ je menšia, ako sedemnásobok čiastky 381,72 eur. Takéto závery, i keď s možnosťou ich pravdepodobnej správnosti a aj rozpory z tohto plynúce, súd prvého stupňa ponechal bez povšimnutia a vo veci konal a rozhodoval, ako to vyplýva aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia tak, ako by predmetom konania boli nároky zadefinované tak pod bodom 1/, ako pod bodom 2/ a tieto nezrovnalosti vyvolané primárne nesprávnou (zmätočnou) obsahovou formuláciou odôvodnenia uplatneného nároku zo strany navrhovateľky (nehovoriac o právnej kvalifikácii nárokov) premietol do svojho konania a rozhodnutia (nie pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu), čo malo za následok jeho zmätočnosť, čo sa v konečnom dôsledku premietlo aj v samotnom odvolaní a nevyhnutne aj písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu a v tomto stave malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje tiež zrejmé nesprávnosti týkajúce sa procesného označenia navrhovateľky, ktorá je v niektorých častiach označovaná ako odporkyňa a pod. s následkom neprehľadnosti, rozpornosti a tiež zmätočnosti.

Povinnosťou súdu po vrátení veci, preto prioritne bude vyzvať navrhovateľku (či priamo ju podrobne k tomuto vypočuť pred súdom) na jednoznačné definovanie toho, ktorý nárok v konaní uplatňuje (či označený pod bodom 1/ alebo 2/) a keďže u oboch nárokov tak, ako ich identifikovala, ide o opakujúce sa plnenia, pričom na časť z nich (pravdepodobne na nárok pod bodom 2/ a čiastočne tiež vychádzajúc zo žalovanej sumy na nárok 1/) započítala úhrady odporcov, je nepostačujúce len vo všeobecnosti uviesť, že "od týchto nárokov odpočítava náklady, ktoré odporcovia za byt hradili" , ale musí presne vymedziť, ktorá časť, ktorého nároku a presne za ktoré obdobie (mesiace, či ich časť) predstavuje ňou žalovanú sumu vymedzené v petite. Pokiaľ teda uplatňuje v konaní zaplatenie sumy 2.458,40, tak presne túto sumu musí jednoznačne a konkrétne zadefinovať uvedením, či ide o náhradu toho, čo musela platiť za prenajatý byt a za ktoré mesiace, keďže ako už bolo uvedené vyššie, sedemmesačný násobok uplatňovanej sumy presahuje návrhom uplatnenú sumu, (teda musí jednoznačne špecifikovať na "nájomné" vo vzťahu ku ktorému mesiacu započítala platby, ktoré odporcami boli hradené z titulu úhrady nákladov v spojitosti s bytom, ktorý užívali). Následne nemá žiadne opodstatnenie sa zaoberať druhým v návrhu popisovaným nárokom, pravdepodobne teda vymedzeným ako " úhrada nákladov spojených s jej bytom" ktorý bol v užívaní odporcov 1/, 2/, keďže tento do petitu návrhu jednoznačne nie je premietnutý a z obsahu odôvodnenia návrhu vyplýva, že pravdepodobne na tento nárok započítala platby odporcov, teda nemal by byť predmetom konania. Uvedené ozrejmenie je rozhodujúce nielen z hľadiska ozrejmenia o čom má vlastne súd rozhodovať, ale aj z hľadiska posúdenia plynutia prípadných premlčacích lehôt, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Až následne po odstránení týchto rozporov, bude možné kvalifikovane o nároku navrhovateľky v zmysle jej presného vymedzenia po jeho skutkovom a právnom posúdení tiež rozhodnúť. Nie je žiaden skutkový ani právny dôvod, zaoberať sa nárokom, ktorý predmetom konania nie je, ani jeho dôvodnosť posudzovať, ako nesprávne v tomto prípade postupoval súd prvého stupňa a zaťažil tak konanie a tiež rozhodnutie vadou, vyplývajúcou z ust. .

I kedˇodvolací súd sa bližšie vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia vzhľadom na vyššie uvedené nezaoberal, z hľadiska možného vzniku ďalších trov v konaní, považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že to neboli odporcovia, v príčinnej súvislosti s ktorými konaním bola nútená navrhovateľka si prenajať iný, byt, ale to bol jej veriteľ, obchodná spoločnosť SOS Financ, ktorá uplatnila pre neplnenie si jej povinností zo zmluvy o úvere vyplývajúcich, výkon zmluvne dohodnutého záložného práva k bytu, ktorý bol jej vlastníctvom, čím jej znemožnila jeho užívanie, teda výkon jej vlastníckych práv. Odporcovia byt riadne odkúpili, do neho investovali nemalé prostriedky, ktoré im navrhovateľka doposiaľ nevyplatila a v konečnom dôsledku nemajú ani peniaze, ani byt, na rozdiel od navrhovateľky, ktorej sa jej majetková podstata v podobe jej bytu, naviac zhodnoteného prinavrátila. Hovoriť za tejto situácie vo vzťahu k odporcom o tom, že vznesenie námietky premlčania z ich strany je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, nemá opodstatnenie, naviac treba zvážiť aj tzv. "duplicitu" nárokov a z toho plynúce možné dôsledky.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za použitia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný ( ).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .