Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-170-2001.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/170/2001
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2052/4, proti povinnému: BMtex, spol. s r.o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1626/63, IČO: 31 641 695 (subjekt bol vymazaný ex offo z obchodného registra dňom 11.11.2014), v exekučnom konaní o vymoženie pohľadávky 527,15 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi vo výške 16,88 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na tunajší súd bolo súdnym exekútorom doručené dňa 10.03.2015 podanie označené ako „Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie - č. k.: 6 Er 170/01“. Z obsahu predmetného podania vyplýva, že súdny exekútor v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a h) zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil, nakoľko povinný bol dňom 11.11.2014 vymazaný ex offo z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 91,18 eur.
Súd má z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 3041/L preukázané, že dňom 11.11.2014 došlo k výmazu obchodnej spoločnosti (povinného v tomto konaní) z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 2K 37/2013-90 zo dňa 10.03.2014, ktorým bol konkurz na majetok úpadcu BMtex, spol. s r.o., zrušený pre nedostatok majetku. Okresný súd Žilina postupom v zmysle ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka po právoplatnosti predmetného uznesenia vymazal obchodnú spoločnosť BMtex, spol. s r.o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1626/63, IČO: 31 641 695, dňom 11.11.2014 z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 58 ods. 1 EP, Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie.
Súd s poukazom na to, že povinný bol ako nemajetný subjekt vymazaný z obchodného registra bez likvidácie, exekúciu za použitia analógie z dôvodu upraveného vo vyššie cit. ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
V uznesení Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 21/2011 zo dňa 28. januára 2013 sa uvádza: Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie...Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade ak došlo k zániku povinného ex offo (výmazom z obchodného registra), o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (viď vyššie cit. uznesenie) za použitia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku per analogiam uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi.
Súd sa následne zaoberal trovami exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 91,18 eur.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhlášky“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní súdneho a exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré preukázateľne vznikli a ktoré boli účelne vynaložené pri výkone exekučnej činnosti. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur (výzva na odstránenie nedostatkov - 30 min., informácia o stave ex. konania - 30 min., t.j. 1 začatá hodina), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 0,79 eur (poštovné: 28.02.2001 upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 0,79 eur) spolu s 20% DPH podľa § 196 EP z priznanej odmeny a hotových výdavkov vo výške 2,81 eur.
Súd pri uplatnenej odmene posudzoval, či si súdny exekútor neuplatnil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti duplicitne, t.j. časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a súčasne paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd postupujúc v zmysle vyššie uvedeného nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon „žiadosť o udelenie poverenia okresný súd“, nakoľko súdnemu exekútorovi bola zaň už priznaná paušálna odmena. Rovnako súd postupoval aj pri úkonoch označených „upovedomenie o začatí exekúcie“, a uplatnenú odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže za každý z nich už súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súd zároveň posudzoval či úkony, za ktoré súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu, bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdnym exekútorom uplatnené úkony označené ako „návrh na zastavenie exekúcie“, „vyúčtovanie ex. konania“ a „vrátenie poverenia“ nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, takže podľa posúdenia súdu neprináleží súdnemu exekútorovi odmena za takto uplatnené úkony, a preto za ne časovú odmenu nepriznal.
Zo znenia ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že za administratívne činnosti súdneho exekútora nemožno priznať časovú odmenu, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd tak nepriznal časovú odmenu za súdnym exekútorom uplatnené úkony označené ako „prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu“, nakoľko tieto považoval len za administratívnu činnosť.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal uplatnenú časovú odmenu za úkon exekučnej činnosti zo dňa 09.08.2011 označený ako „informácia o stave ex. konania“, nakoľko uvedený úkon exekučnej činnosti doručoval osobe, ktorá nebola účastníkom exekučného konania a ani ňou nebol vyžiadaný. Vzhľadom na to súd považuje tento úkon za neúčelný a nadbytočný, preto súdnemu exekútorovi odmenu zaň nepriznal.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v uplatnenej výške 9,58 eur, nakoľko mal z exekútorského spisu preukázaný vznik hotových výdavkov len vo výške 0,79 eur. Súd pri priznaní náhrady hotových výdavkov, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s doručovaním jednotlivých písomností vychádzal z doručeniek vložených v exekútorskom spise a z poštových taríf platných v čase ich doručovania. Tieto priznal tak ako je uvedené vyššie. Súd nemôže priznať náhradu tých výdavkov, ktorých vznik alebo výšku nemá hodnoverným spôsobom preukázanú.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 16,88 eur (6,64 eur + 6,64 eur + 0,79 eur + 2,81 eur), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.