Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-119-2020.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/119/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný Q. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., XX. B.X/ XX, t.č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
pre skutok, že
dňa 1.1.2017, približne o 01.00 h v Hronci, na dvore rodinného domu, na ul. XX. B. XX/XX, päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre E. L., ktorá následkom úderu spadla na zem, pričom utrpela malú tržnú ranku horného viečka vľavo s okoloočným pomliaždením, malú povrchovú ranku vlasatej časti záhlavia vpravo a zlomeninu bázy posledného článku prostredníka ľavej ruky - vytrhnutie kúska kosti šľachou vystierača, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov,
ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
spod obžaloby oslobodzuje,
nakoľko predmetný skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená E. L., nar. XX.XX.XXXX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne podal dňa 20.11.2020 obžalobu na Q. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Keďže súd nevedel obvinenému doručiť obžalobu z dôvodu, že sa zdržiaval na neznámom mieste, dňa 25.02.2021 bol vydaný príkaz na zatknutie vtedy obvineného Q. C..
Obžaloba bola obvinenému doručená až dňa 12.09.2022, keď súd zistil, že obvinený vykonáva trest odňatia slobody.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2022 urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný. Popieral, že by poškodenej E. L. spôsobil zranenia, ktoré sú predmetom obžaloby. Ďalej na svoju obranu uviedol, že v predmetný večer 31.12.2016 ani nad ránom 01.01.2017
nedošlo medzi ním a poškodenou k hádke. Na Silvestra večer odišla poškodená spolu s ich dcérou K. von z domu, pričom poškodená povedala, že sa do pol noci obe vrátia. Pred pol nocou sa opakovane pokúšal dovolať poškodenej, keď sa nedovolal zamkol vchodové dvere a išiel spať v domnení, že si poškodená zobrala kľúče. Okolo 1.00 hodiny ráno mu poškodená zavolala, aby jej prišiel otvoriť vchodové dvere. Vchodové dvere sa otvárajú smerom do vonka, teda proti osobe, ktorá stojí pred dverami. V okamihu ako otvoril dvere, poškodená sa zapotácala a spadla chrbtom na stenu drevárne, s tým, že pri páde rukou stiahla na seba fúrik, ktorý bol opretý o stenu. Obžalovaný si nevšimol, že by mala poškodená nejaké zranenia. Následne sa poškodená zdvihla a odišla preč, dcéra, ktorá mala vtedy 8 rokov, zostala doma. Následne na to obžalovaný zamkol dom. Po páde poškodená nemala žiadne viditeľné zranenia, ak aj nejaké mala, mohla si ich spôsobiť pádom na stenu drevárne. Hlavu si mohla udrieť o fúrik. Vzhľadom na jej opitosť, mohla aj kdekoľvek spadnúť, nakoľko bola zima a námraza. Asi o 9.00 h ráno dňa 01.01.2017 sa vrátila do domu poškodená spolu s policajtami, ktorí búchali na vchodové dvere, nakoľko pri bráničke nie je zvonček. Policajti odôvodnili svoj príchod tým, že sa poškodená bojí o svoj život, ale obžalovaný nevedel, o čo sa jedná. Dokonca povedal poškodenej, aby podala naňho trestné oznámenie. Policajti sa poškodenej aj dvakrát pýtali, či podáva trestné oznámenie, načo odpovedala, že nie. Nakoniec poškodená v byte zostala spolu s dcérou a obžalovaný dňa 02.01.2017 o 4.00 h ráno odišiel preč, aby nevznikli nejaké ďalšie problémy. Obžalovaný ako dôvod podania trestného oznámenia zo strany poškodenej uvádzal to, že si myslí, že poškodená chcela podať návrh na úpravu práv a povinností k ich dcére a potrebovala ho znemožniť. Priznal však, že takýto návrh doteraz podaný nebol a styk ani nie je upravený. Obžalovaný dokonca nevedel, kde sa v súčasnosti nachádza jeho dcéra a o jej mieste pobytu sa dozvedel až z trestného oznámenia.
Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkyne poškodenej Kataríny Chmelíkovej, svedka Mareka
Markuša, prečítaním svedeckej výpovede svedkyne Q. R. z prípravného konania, vypočutím znalca z odvetvia chirurgia - traumatológia Z.. Q., vykonaním ohliadky na mieste činu, ako a prečítaním ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Poškodená E. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, ktorú urobila po vznesení obvinenia. S obžalovaným Q. C. žila do roku 2015, z toho vzťahu majú spoločnú dcéru. Po rozchode zostala poškodená s dcérou bývať v dome, ktorého vlastníčkou je matka obžalovaného. Čo sa týka predmetného skutku na Silvestra roku 2016 bol obžalovaný spolu s poškodenou a ich dcérou v rodinnom dome. Tesne pred polnocou chcela poškodená vidieť ohňostroj a spolu s dcérou odišli na ulicu pred ich dom. Na ulici sa stretla s kamarátkou Q. R. a Z. Z.. Vonku boli asi hodinu a potom sa pomaly vracali domov. Keď vošli do dvora predmetného domu, obžalovaný vybehol z dverí a udrel ju päsťou pravej ruky do tváre, čím sa jej zlomili okuliare, ktoré jej poranili obočie. Následkom tohto úderu padla na zem, následne poškodená obžalovanému vyčítala, že mali spolu podnikať a teraz sú nezrovnalosti vo firmách, pretože ju volali na daňový úrad na výsluch, nato dostala poškodená druhý úder a prebrala sa až ležiaca na dvore s fúrikom na hlave. Myslí si, že obžalovaný jej fúrik hodil na hlavu. Poškodená vstala, pričom krvácala z nosa. Keďže bol dom zavretý a ona nemala kľúče, vrátila sa k svojim susedom, ktorí ju ošetrili a zavolali sanitku. Následne zavolali aj policajtov a poškodená spolu s policajtami išla na vyšetrenie k lekárovi. Určite lekárovi hovorila, že ju bolí hlava, oni jej však nato povedali, že je len otrasená a pustili ju domov. Až na ďalší deň 02.01.2017 išla opätovne na ošetrenie k lekárovi, nakoľko mala zranenú hlavu a bolel ju prst. Na ošetrenie išla preto až na druhý deň, nakoľko si myslela, že je len ubolená a bolesť prejde. Lekári jej urobili röntgen a zistili, že má zlomený článok prsta, odtrhnutú šľachu a nasadili jej na prst dlažku. Keďže jej dlažka stále padala, išla opäť na kontrolu o týždeň a dali jej inú dlahu. V tomto období od 02.01.2017 žila poškodená v spoločnej domácnosti sama len s deťmi, pričom sa starala o ne a domácnosť. Normálne sa o seba postarala, aj vedela navariť, robila všetky činnosti. Zranenie prsta ju obmedzovalo v tom, že musela mať dlahu ako aj bolesti prsta a dlahu mala asi mesiac, ale nevedela sa vyjadriť presne koľkokrát bola na kontrole. Zotrvala na tom, že uvádzala ošetrujúcemu lekárovi ešte 01.01.2017, že ju bolí hlava, ale lekár neurobil podľa nej všetky vyšetrenia, ktoré mal. Poškodená priznala, že pred predmetným skutkom vypila alkohol, ale poprela, žeby bola značene pod vplyvom alkoholu. Na otázku sudkyne, prečo poškodená
podala trestné oznámenie až dňa 31.12.2019, poškodená uviedla, že sa obžalovaného bála. Až potom, keď si našla priateľa, tak sa rozhodla, že to nenechá tak a podá na obžalovaného trestné oznámenie. Poškodená totiž figurovala asi v dvoch firmách obžalovaného, bola tam napísaná ako konateľka, a to niekoľko rokov dozadu, pričom v predmetnej firme nevykonávala nič. Z toho dôvodu vznikali aj hádky medzi nimi. Poškodená sa naozaj obžalovaného bála po predmetnom skutku, dokonca sa bála chodiť po ulici. Odôvodnila to tým, že predtým sa telefonicky rozprávali o jeho firmách, mala pocit, že je tam len biely kôň
a obžalovaný povedal, aby si dávala pozor na deti, či prídu zo školy. Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia traumatológie, ktorý poprel mechanizmu vzniku zranení tak, ako ich popísala poškodená vo svojom trestnom oznámení, sudkyňa položila otázku, či pred tým, ako bola poškodená vypočutá po vznesení obvinenia bola oboznámená so závermi znaleckého posudku Z.. Q., poškodená na to nevedela odpovedať, pričom pri svojej výpovedi sa obzerala dozadu na svojho splnomocnenca a svojho priateľa, ktorý sedel v pojednávacej miestnosti ako verejnosť.
Poškodená podala trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ v Podbrezovej dňa 31.12.2019. V trestnom oznámení uviedla, že dňa 01.01.2017 ju napadol fyzicky a hrubou silou obžalovaný Q. C.. Keď sa vracala spred domu s dcérkou, kde so susedmi vyšla na Silvestra na chvíľu von, obžalovaný začal na ňu kričať a pred ňou ju z rozbehu udrel päsťou do tváre, načo ona spadla na zem a rozbili sa jej okuliare. Keď sa zodvihla, dcérka už bola vo svojej izbe. Opakovane ju obžalovaný udrel päsťou a potom na zemi do nej kopal, nakoniec na ňu hodil fúrik. Potom ju nechal ležať vonku v bezvedomí. Keď sa poškodená prebrala, zistila, že je vymknutá. Išla oproti do susedov a tí jej privolali pomoc, pričom videli, v akom je stave. Prišli príslušníci polície a sanitka a do sanitky jej pomohol policajt, nakoľko sa jej ťažko chodilo a nevidela, keďže mala rozbité obočie a na hornom aj dolnom viečku mala trhliny. Mala rozbitý nos, rozbitú hlavu a zlomený prst na ľavej ruke a odtrhnutú šľachu. Dodnes cíti bolesti v zadnej časti hlavy, kde má aj hrčku na mieste, kde ju mala rozbitú. Trestné oznámenie nepodala predtým, lebo sa bála obžalovaného, bola doma s dvomi malými deťmi. Obžalovaný prezentoval seba ako mafiána s kontaktmi na najvyšších miestach. Na ňu napísal firmy, autá a použil ju ako bielene koňa. Nevedela, prečo obžalovaný takto reagoval a za každú cenu sa ju pokúsil zabiť.
Svedok Z. Z., bývalý sused poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre odstup času si presne nepamätá, čo sa v predmetný večer stalo, ale trvá na svojej výpovedi, ktorú robil v prípravnom konaní. Obžalovaný uviedol, že keď prišla k nim poškodená, uvádzala, že ju obžalovaný udrel. Videl, že poškodená mala krvavú ranku nad obočím a pamätá sa, že sa sťažovala na bolesť hlavy. Mala rozbité okuliare a rozbité obočie.
Zo súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne Q. R. z prípravného konania. Svedkyňa uviedla, že bola susedou poškodenej. Na Silvestra roku 2016 spolu pozerali ohňostroj, potom ešte u nej bola poškodená spolu s dcérou po ohňostroji asi 15 minút a následne sa vrátila domov. Neskôr prišla Katarína za ňou domov, pamätá si len, že jej tiekla krv z oblasti oka a mala na druhý deň monokel. Svedkyňa a svedok Z. Z. jej to ošetrili, netuší, či následne išla poškodená domov, ale u svedkyne nespala. V ten večer poškodená bola úplne zdravá, nemala žiadne poranenia a už vôbec v oblasti tváre. Bola len trošku pripitá, ale zdravotne v poriadku. Len si pamätá, že keď prišla poškodená ku nej domov, uviedla, že ju obžalovaný udrel medzi dverami, že padla zo schodov a udrela si hlavu o nejaký kameň. Nevie to už presne, vzhľadom na odstup času. Svedkyňa nevie o tom, žeby bol obžalovaný pred týmto incidentom niekedy agresívny voči poškodenej.
Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia - traumatológia Z.. Q. Q. súd zistil, že podľa posádky RZP bola poškodená po skutku opitá. Pri primárnom ošetrení jej bola diagnostikovaná len ranka viečka s pomliaždením tváre. Rana záhlavia a poranenie prsta jej nebolo diagnostikované, toto bolo diagnostikované až 02.01.2017. Z uvedeného vyplýva, že znalec z doloženej dokumentácie nemôže potvrdiť ani vylúčiť, že poranenie záhlavia a prsta vznikli pri popisovanej udalosti, nakoľko mohli vzniknúť aj v neskoršom období do ošetrenia 02.01.2017. Poranenia poškodenej vysoko pravdepodobne nevznikli tak, ako to uviedla poškodená vo svojom trestnom oznámení. Pomliaždenie okoloočnej oblasti vľavo s tržnou rankou horného viečka mohlo vzniknúť tak, ako uviedla, a to úderom päsťou, pričom ranku jej
spôsobili zlomenú okuliare. Tržná povrchová ranka záhlavia vznikla tupým úderom, najskôr pri páde na zem. Úder päsťou nie je pravdepodobný. Vo vlasatej časti by úder päsťou spôsobil pomliaždeninu. Poranenie prsta poškodenej určite nevzniklo úderom päsťou. Ide o poranenie, ktoré vniká nárazom vystretého prsta na prekážku, kde dôjde k jeho násilnému ohnutiu posledného článku, a tým odtrhnutiu šľachy vystierača aj s kúskom kostičky. Najčastejšie to vzniká náhodným nárazom o dvere, keď pacient netrafí kľučku dverí, niekedy pri páde na vystretý prst, často nárazom lopty na vystretý prst pri loptových hrách. Je však možné, že poranenia poškodenej vznikli tak, ako uviedol obžalovaný, teda uvedeným pádom v opitosti, kde si poškodená sama zlomila okuliare a tie jej poranili viečko, fúrik je spadol na záhlavie a spôsobil jej tržnú ranu a pri páde v ebriete narazila vystretým prstom na zem alebo o fúrik, eventuálne dreváreň. Z medicínskeho posudkového hľadiska ide o ľahké poranenie. Tržná ranka horného viečka a pomliaždenie okoloočnej oblasti vľavo vyžadujú liečbu do 7 dní bez PN. Koža na viečku sa rýchlo hojí, lebo je dobre prekrvená, za 6 dní je zahojená. Tržná ranka záhlavia nevyžaduje chirurgické ošetrenie. Aj spontánne bez ošetrenia sa zahojí, liečba je 3 - 5 dní bez PN. Zlomenina bázy posledného článku prostredníka ľavej ruky, vytrhnutie kúska kosti šľachou vystierača, vyžaduje znehybnenie prsta v poslednom článku sadrovou alebo hliníkovou dlažkou na cca 4 týždne. Nasleduje rehabilitácia cca týždeň. Poškodená mala fixáciu do 30.01.2017, liečba jej bola ukončená 06.02.2017. Liečbu a PN od 01.01.2017 do 06.02.2017, t. j. 5 týždňov možno akceptovať. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života sú len nezávažným spôsobom do 7 dní, mohla mať mierne bolesti poranených oblastí, potom ju už nemal v dlažke ani prst bolieť. Prst však musela mať poškodená fixovaný 4 týždne, čo ju mohlo mierne obmedzovať vo fyzickej práci ľavou rukou. Bežné úkony osobnej dennej potreby ako hygienu vykonávať mohla. Znalec ohodnotil zranenia poškodenej bolestným vo výške 45 bodov.
Súd vykonal ohliadku miesta činu, na ktorej bol prítomný prokurátor, obhajca obžalovaného a poškodená, pričom úlohou ohliadky bolo vykonať hlavne fotografie z miesta činu. Vchodové dvere sa na tomto rodinnom dome, kde bývala poškodená, otvárajú netypicky a to do vonka. Oproti vchodu do domu je dreváreň, pričom presne oproti vchodovým dverám sú aj dvere do drevárne asi vo vzdialenosti 3 metrov. Pred vchodovými dverami je schod o rozmeroch 90 x 90 cm, pričom hĺbka tohto schodu je 16 cm. Ďalej pokračuje vydláždený chodník, ktorý je asi tiež vo výške 10 cm. Poškodená na mieste činu ukázala, že po údere obžalovaného sa našla asi vzdialenosti 1 metra od tohto chodníka. Dnes na tom mieste je
kukanádoba. Súd tieto fotografie dal k nahliadnutiu aj znalcovi z odvetvia traumatológie a hlavne obžalovanému. Obžalovaný v podstate určil miesto, kde spadla poškodená, rovnako ako poškodená. Trval však na tom, že k jej pádu došlo v dôsledku toho, že prudko otvoril dvere do vonka.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odvetvia chirurgie - traumatológie Z.. Q. Q., ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Zároveň znalec predložil súdu aj náčrtok prsta a predmetnej zlomeniny, keď v tomto prípade došlo k odtrhnutiu kostičky, na ktorú je prirastená šľacha vystierača. Toto je typický úraz, v dôsledku prudkého úderu na vystretý prst. Obyčajne sa to stáva dvomi mechanizmami, a to pri loptových hrách, hlavne keď poškodený chytá loptu a lopta mu dopadne prudko na vystretý prst a narazí do prsta, alebo v prípade, otvorenia dverí, keď v podstate nečakáte takýto pohyb a dvere vám narazia prudko do vystretého prsta. Mozog totiž pri takýchto činnostiach automaticky vystiera prsty, keď prirodzená poloha prstov je zohnutá. Na otázku sudkyne, či k predmetnej zlomenine prsta mohlo dôjsť aj v dôsledku pádu, znalec uviedol, že obyčajne sa to nestáva, pretože pri páde sú prsty skôr zohnuté ako vystreté a reflexívne padajúca osoba dáva dlane do boku, aby zmiernila pád. V prípade, ak by bola poškodená značne pod vplyvom alkoholu, mohlo sa to stať aj pri páde. Znalec bol oboznámený s fotografiami z miesta činu a vzhľadom na to uviedol, že podľa neho najpravdepodobnejšia verzia vzniku predmetnej zlomeniny bola v dôsledku úderu dverí na vystretý prst, v dôsledku prudkého otvorenia dverí, keďže dvere sa otvárali do vonku. Znalec ďalej uviedol, že v prípade zlomenia článku prsta bolesť nastúpi okamžite. Vzhľadom na to, že záchranári ako aj ošetrujúci lekár na príjme konštatovali, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu, alkohol mohol túto bolesť zmierniť. Preto poškodená mohla ísť na ošetrenie tejto zlomeniny až na druhý deň. Ošetrenie zlomeniny spočívalo v tom, že poškodená dostala dlahu na prst, bola to nasúvacia dlaha na spevnenie a v prípade poškodenej bola hliníková. Bolesť zlomeniny posledného článku prsta nie je extra veľká bolesť, hlavne keď už máte prst v dlahe, pobolieva to tak 3 dni. Čo sa týka obmedzenia v obvyklom spôsobe života, podľa znalca poškodenú obmedzovala iba samotná dlaha na prste. Znalec sa nevedel vyjadriť,
či poškodená v dôsledku úderu obžalovaného krvácala aj z nosa. Tiež sa nevedel vyjadriť, či poškodená utŕžila dva údery päsťou alebo jeden úder. Všetko závisí od intenzity, ako bola udretá, niekedy je to viditeľné, niekedy nie. Zotrval však na tom, že poškodená dostala úder do okuliarov, ktoré následne poškodili viečko. Nemyslí si však, že to bol nejaký veľmi silný úder, lebo by došlo k vážnejším zraneniam.
Z lekárskych správ poškodenej súd zistil, že prvýkrát sa dostavila poškodená k lekárovi dňa 01.01.2017. Mala dostať úder do hlavy, v bezvedomí nebola, nezvracala. Mala povrchovú ranu horného viečka vľavo a opuch paraorbitálne vľavo. Lekár to uzavrel ako otvorenú ranu mihalnice a okolia oka, pričom konštatoval poruchu psychiky a správania poškodenej zapríčinenú užívaním alkoholu: akútna intoxikácia. Následne sa poškodená dostavila na ošetrenie dňa 02.01.2017 o 15.43 h. Z lekárskej správy vyplýva, že poškodená dodatočne
spozorovala ranu na hlave a bolesti tretieho prsta na ľavej ruke. Znalec zistil na tvári vľavo stripy, na vlasatej časti tržnú ranku, a opuch na treťom prste ľavej ruky. Bola konštatovaná zlomeniny posledného článku tretieho prsta na ľavej ruke a poškodenej bola poskytnutá alumíniová dlažka na prst.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané len to, že v dôsledku úderu päsťou obžalovaného, utrpela poškodená tržnú ranku horného viečka vľavo s okoloočným pomliaždením a v dôsledku pádu po tomto údere utrpela povrchovú ranku vlasatej časti záhlavia vpravo. Súd pri zhodnocovaní dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, v prvom rade vyhodnocoval hlavne vierohodnosť výpovede obžalovaného na jednej strane a poškodenej na strane druhej. Súd nepovažuje výpoveď obžalovaného za vierohodnú. Súd neuveril obžalovanému, že poškodená utrpela predmetné zranenia v dôsledku toho, že prudko otvoril dvere do vonku a v dôsledku otvorenia týchto dverí, spadla dozadu, pričom na ňu padol fúrik. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie jednoznačne vyplýva, že tržná ranka horného viečka vľavo s okoloočným pomliaždením vznikla v dôsledku úderu päsťou do tváre. Tento úder nebol silnej intenzity, ale veľmi pravdepodobne došlo k rozbitiu okuliarov, ktoré mala poškodená a tieto okuliare spôsobili tržnú ranku horného viečka. Výpoveď obžalovaného vylučujú aj výpovede svedkov, a to Q. R. a Z. Z., ktorí jednoznačne uviedli, že poškodená prišla k nim bezprostredne po skutku, pričom videli predmetné zranenia oka ako aj rozbité okuliare. Aj samotný obžalovaný uviedol miesto, kde po údere dverí mala ležať poškodená, rovnako ako poškodená, pričom toto miesto celkom nekorešponduje s tým, ako sa otvárali dvere. Podľa názoru súdu v takom prípade by mala poškodená ležať na opačnej strane, a nie pod dverami drevárne, ktoré boli bezprostredne oproti vchodovým dverám.
Čo sa týka výpovede poškodenej, tak súd považuje túto výpovede za vierohodnú len v časti. V tomto smere treba poukázať aj na listinný dôkaz, a to trestné oznámenie poškodenej, v ktorom rozsiahlejšie popisovala útoky obžalovaného, ktoré nekorešpondujú jednak so svedeckými výpoveďami ako aj s mechanizmom vzniku zranení, podľa znalca z odvetvia chirurgie. Potom, čo bol vypracovaný znalecký posudok, poškodená už po vznesení obvinenia vypovedala úspornejšie, uvádzala, že od obžalovaného dostala dva údery do tváre, pričom v dôsledku druhého úderu spadla na zem, bola v bezvedomí, pričom obžalovaný na ňu musel hodiť fúrik, lebo mala zranenia vlasatej časti hlavy. Z výpovedí svedkov, ktorí bezprostredne rozprávali s poškodenou po skutku však vyplýva, že mala dostať len jeden úder do hlavy od obžalovaného, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu viečka a rozbitiu okuliarov.
Aj vzhľadom na výpoveď znalca z odvetvia chirurgie bolo bez pochybnosti preukázané, že obžalovaný udrel poškodenú do tváre, v dôsledku tohto úderu došlo k rozbitiu okuliarov a poškodeniu viečka na oku a prípadnému pádu dozadu, keďže poškodená stála na schodíku a bola aj pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho si poškodená udrela si hlavu. Či
v dôsledku tohto pádu došlo aj k zlomeniu posledného článku tretieho prsta na ľavej ruke, nebolo preukázané. Znalec z odvetvia chirurgie uviedol, že takýto mechanizmus vzniku zranenia je málo pravdepodobný, oveľa pravdepodobnejšie je to, že k zlomeniu prsta došlo v dôsledku nárazu dverí do prsta, keď predmetné vchodové dvere sa otvárali do vonku. Nakoniec znalec v dôsledku toho, že
poškodená bola na vyšetrení až dňa 02.01.2017 nevylučuje, že mohlo dôjsť k zraneniu tohto prsta ej neskôr ako v čase predmetného skutku.
Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. sa vyžaduje taká porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Stanovenie tejto dĺžky sa neobmedzuje iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby trvania poruchy zdravia, ale musia sa zhodnotiť všetky okolnosti, hlavne povaha zranení, akými príznakmi sa prejavovali, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolesť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného vrátane toho, či a na akú dobu ho vyradila z pracovného procesu.
Znalec z odvetvia traumatológie tak vo svojom znaleckom posudku, na ktorom zotrval aj na hlavnom pojednávaní, uviedol, že tržná ranka horného viečka a pomliaždenie okoloočnej oblasti vľavo vyžaduje liečbu do 7 dní, koža na viečku sa rýchlo hojí a za 6 dní je zahojená. Tak isto tržná ranka záhlavia si nevyžiadala chirurgické ošetrenie, preto ranka sa zahojí za 3 - 5 dní. Obidve zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť. Práceneschopnosť si vyžiadala iba zlomenina posledného článku tretieho prsta na ľavej ruke poškodenej, pričom znalec ustálil liečbu a práceneschopnosť od 01.01.2017 do 06.02.2017. Súd sa však aj v tomto prípade musel zaoberať ako a v akej miere bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, vzhľadom na horeuvedené kritériá a skutočnosti. Samotná poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že bezprostredne po zranení nikde nepracovala, bola praváčka, pričom zlomenina prsta bola na ľavej ruke. Čo sa týka jej obmedzení v obvyklom spôsobe života, poškodená mohla robiť všetky činnosti, v tom čase žila sama v spoločnej domácnosti s dvomi deťmi, pričom vykonávala všetky úkony týkajúce sa domácnosti. V podstate obmedzenia spočívali len v tom, že mala na prste dlahu. Aj znalec uviedol, že podľa neho boli obmedzenia len v tom, že poškodená mala na prste dlahu a také väčšie bolesti prsta pretrvávali v predmetnej dlahe tak 3 dni. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že poškodená v dôsledku úderu obžalovaného neutrpela také zranenia, ktoré by ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života v lehote 7 dní. Mala len drobné poranenie na tvári a na záhlaví, ktoré sa zahojili tak do 6 dní. Ak by aj bolo v konaní preukázané, že došlo k zlomeniu prsta v dôsledku pádu poškodenej po údere obžalovaného, toto zranenie ju neobmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu 7 dní, bolesť pociťovala tak 3 dni a nosenie dlahy na prste nie je také vážne obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré by bolo možné subsumovať pod ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 1, 2 Tr. zák.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v konaní bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním len drobne ublížil na zdraví poškodenej, preto svoji konaním
naplnil len skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Keďže predmetný skutok sa stal dňa 01.01.2017 a poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného až dňa 31.12.2019, v zmysle § 20 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok už nemožno prejednať, keďže od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Súd preto podľa § 285 písm. b) Tr. zák. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko predmetný skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd odkázal poškodenú so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.