Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-210-2015.pdf
PDF · 76.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/210/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: K. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom R., K. ulica XXXX, proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1, K., Y., o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 7P 154/04-50 zo dňa 13.10.2004 z r u š u j e počnúc dňom 19.05.2015.
Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zrušenia svojej vyživovacej povinnosti počnúc dňom 19.05.2015, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých sa mal odporca medzičasom zamestnať.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pripojených správ a dokladov, pripojeného spisu tunajšieho súdu 7P 154/2004 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 7P 154/04-50 zo dňa 13.10.2004, právoplatný dňa 30.11.2004, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 10C 66/02-32 zo dňa 27.11.2002 v časti o výživnom na vtedy maloleté deti Munkové: Martina, nar. 20.04.1993 (odporcu), Daniela, nar. 04.11.1994 a Branislava, nar. 17.02.1997 tak, že výživné sa znížilo na Martina (odporcu) zo sumy 2 000,- Sk na 1 800,- Sk mesačne, na Daniela zo sumy 1 700,- Sk na 1 500,- Sk mesačne a na Branislava zo sumy 1 300,- Sk na 1 100,- Sk a to od 01.10.2004, čo je zrejmé zo spisu tunajšieho súdu 7P/154/2004.
Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2015 navrhovateľ upresnil, že asi pred 8 rokmi sa dozvedel, od cudzích ľudí, že odporca spolu so svojou matkou sa odsťahovali do Švajčiarska, kde žijú doteraz. Kontakt medzi účastníkmi bol aspoň v minimálnom rozsahu udržiavaný jednak cez sociálne siete a jednak formou osobného stretnutia vtedy, ak odporca prišiel na Slovensko. Z pohľadu navrhovateľa sa úroveň vzťahov medzi účastníkmi sa rapídne zhoršila od doby, čo bol podaný návrh v tejto veci. Navrhovateľ napokon dodal, že podľa jeho poznatkov mal odporca vo Švajčiarsku navštevovať elektrotechnickú školu, ktorú však nedokončil a momentálne má byť zamestnaný v nábytkárskej spoločnosti, pričom v ďalšom štúdiu však pokračovať nemá. K stanovisku navrhovateľa sa vyjadril aj odporca tak, že v roku 2006 sa spoločne
so svojou matkou vysťahovali do Švajčiarska, kde žijú nepretržite až doteraz s jednou zmenou, pretože od augusta 2014 už odporca má žiť sám. Po odsťahovaní sa do Švajčiarska tam absolvoval nultý
- jazykový ročník a následne dva roky základnej školy a tzv. desiaty ročník, ktorý má predstavovať medzičlánok. Odporca bol prijatý na strednú školu zameranú na výučbu za elektroinštalatéra. odporca však podľa vlastného vyjadrenia absolvoval len jeden školský rok a následne štúdium zanechal zo súkromných dôvodov. Aktuálne má ukončené základné vzdelanie a nie je študentom denného štúdia na žiadnej zo stredných škôl. V januári 2015 sa zamestnal v spoločnosti Veriset v obci Root, ktorá sa zaoberá nábytkárskou činnosťou. Odporca zdôraznil, že v tejto spoločnosti má pracovnú zmluvu dohodnutú na dobu neurčitú a po 4 rokoch praxe by mohol absolvovať skúšky za účelom zvýšenia si kvalifikácie a preto svoje zamestnanie vníma ako akúsi formu štúdia. Jeho príjem sa pohybuje na úrovni 58 000,- eur ročne. Zatiaľ je slobodný, v súvislosti s bývaním platí za prenajatý byt 1 600,- eur mesačne, zdravotné poistenie 160,- eur mesačne a ďalšie výdavky majú súvisieť s výdavkami na stravy, ošatenie, telefón a internet. Záverom odporca zdôraznil, že navrhovateľ o neho neprejavoval dlhé roky záujem, obdobne ako o jeho súrodencov. Zmena mala nastať až potom, čo sa odporca zamestnal.
Podľa § 78 ods. l, Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. l, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. V súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určená vo výške 1 800,- Sk mesačne, teda 59,75 eur mesačne, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 7P 154/04-50 ešte zo dňa 13.10.2004. Zo zhodných výpovedí účastníkov je zrejmé aj to, že od roku 2006 odporca žije vo Švajčiarsku, kde sa v auguste 2014 osamostatnil a žije sám. Napriek tomu, že sa mu nepodarilo ukončiť stredoškolské štúdium za elektroinštalatéra, pretože štúdium predčasne ukončil pre súd bližšie nekonkretizovaných dôvodov, sa mu v mesiaci január 2015 podarilo zamestnať v spoločnosti Veriset, ktorá sa nachádza v obci Root a to na dobu neurčitú, s ročným príjmom na úrovni 58 000,- eur. Niet pochýb o tom, že odporcovi v súvislosti s bývaním vznikajú výdavky, no za situácie, keď je riadne zamestnaný na dobu neurčitú, v ďalšom štúdiu nepokračuje, dojednaný príjem z pracovného pomeru sa pohybuje vo výške 58 000,- eur ročne, čo je cez 4 800-, eur mesačne, zdravotné problémy z jeho strany namietané neboli, je možné vyvodiť záver, že odporca je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby. S jeho argumentáciou v tom, že v zamestnaní môže po určitej dobe vykonať skúšky za účelom zvýšenia si svojej kvalifikácie, v čom údajne možno vidieť určitý druh štúdia, súd nesúhlasí. Štúdium predsa je možné vykonávať v dennej forme alebo externej forme, teda popri zamestnaní, pričom ani jednu z uvedených foriem odporca podľa vlastného vyjadrenia neabsolvuje. Za aktuálnej situácie nie je vôbec isté, či v budúcnosti a prípadne kedy odporca bude absolvovať namietané skúšky na zvýšenie si svojej kvalifikácie a preto ich v žiadnom prípade nie je možné považovať za akúsi formu štúdia. Tento postoj odporcu je súdom považovaný za zavádzajúci. Súd si uvedomuje, že úroveň vzťahov medzi účastníkmi nie je práve optimálna, no z hľadiska trvania, ale aj zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu sú rozhodujúce kritériá, ktoré sú v podrobnosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Súd len záverom opakuje, že z hľadiska zániku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je rozhodujúce, či dieťa je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby, čo odporca podľa názoru súdu bezpochyby schopný je aj od 19.05.2015, odkedy navrhovateľ požaduje zrušenie svojej vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov bolo návrhu vyhovené v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l, O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní nebola priznaná náhrada trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.