Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-60-2013.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.000,- Eur a náhradu trov konania vo výške 100 %, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania, doručeným súdu 18.01.2013 žiadal o zaviazanie odporcu zaplatením náhrady škody v sume 31.432,- Eur z dôvodu, že uznesením ORPZ Bratislava III, ČVS: ORPZ-970/OVK B 3-2007, zo dňa 30.01.2008, bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods. 1, 2, písm. a), b) Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008 bol spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku, keď nebolo dokázané, že skutok spáchal. Tento rozsudok bol v rámci odvolacieho konania zrušený a vrátený odvolacím súdom, keď napokon po opätovnom dokazovaní súd dňa 19.01.2010 navrhovateľa opäť oslobodil z toho istého dôvodu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Voči rozhodnutiu o stíhaní v zákonnej lehote podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Navrhovateľ si uplatňuje výdavky vynaložené v súvislosti s obhajobou, ktoré v zmysle špecifikácie tvoria sumu 1.662,20 Eur a okrem toho si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur z dôvodu, že vec bola medializovaná, jeho stíhanie sa prejavilo i na jeho zdraví, zdraví jeho matky a v jeho osobnom a pracovnom živote. Jeho dlhodobý vzťah stroskotal, jeho matka vážne ochorela, až napokon zomrela. On sám má zdravotné problémy, keď veľmi ťažko uvedené stíhanie znášal, pretože hoci sa neustále domáhal zrušenia svojho stíhania, nestalo sa tak, keď dozorový prokurátor so zastavením trestného stíhania nesúhlasil. Okrem toho poukázal i na dĺžku trvania jeho stíhania - 3 roky.
Právne svoj návrh odôvodnil ustanovením § 5, § 6 zákona číslo 514/2003 Z.z., keď právoplatné oslobodenie navrhovateľa ako obvineného spod obžaloby má tie isté dôsledky ako zastavenie trestného stíhania z tých istých dôvodov, rovnako ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, účinky ktorého takýmto právoplatným skončením zanikajú. Preto je potrebné uvedené uznesenie o stíhaní ako aj obžalobu so zreteľom na výsledok konania považovať za nezákonné.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným dňa 07.03.2013 a uviedol, že nárok navrhovateľ neuznáva a žiadal konanie zastaviť, keď zatiaľ nebolo ukončené konanie o predbežnom prerokovaní nároku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s vyjadreniami odporcu, vypočul svedka I. Q., oboznámil sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: žiadosť navrhovateľa o predbežné prejednanie nároku, vyjadrenie odporcu k žiadosti zo dňa 13.03.2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008 (č.l. 46), uznesenie OR PZ BA III zo dňa 30.01.2008 (č.l. 66), sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 09.04.2008 (č.l. 68), uznesenie o zamietnutí sťažnosti (č.l. 70), vyčíslenie trov právneho zastúpenia (č.l. 77), s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil všetky skutočnosti, uvedené v písomnom návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 18.01.2013. Trestné stíhanie vyhodnotil ako traumatickú záležitosť z dôvodu, že dovtedy stále žil usporiadaný život, nikdy neprišiel do konfliktu so zákonom (či už úmyselne alebo z nedbanlivosti), nevyhýbal sa daňovým ani občianskym povinnostiam. Nikdy nebol obvinený zo žiadneho trestného činu ani prečinu, týmto obvinením sa cítil sklamaný z prístupu štátu, že mu nedal priestor na nejakú zmysluplnú obhajobu a tri roky bol považovaný za vinného. Trestné stíhanie traumaticky zasiahlo aj jeho rodinu, v čase trestného stíhania žil v spoločnej domácnosti len s matkou, ktorá v súvislosti s jeho trestným stíhaním ochorela a napokon aj zomrela, oslobodzujúceho rozsudku sa už nedožila. Prípad bol medializovaný, síce sa v médiách nespomenulo jeho celé meno a priezvisko, ale len iniciály a bydlisko, napriek tomu celé okolie vedelo, o koho sa jedná, čo sa odzrkadlilo na matkinom i jeho zdraví. Trestné stíhanie ho zasiahlo aj po pracovnej stránke, keď po tomto obvinení sa dohodol so svojím partnerom (s ktorým mali stavebnú firmu), na jeho odchode z dôvodu, že sa nedokázal plne venovať záležitostiam spojeným s činnosťou firmy a psychicky nebol v poriadku tak, aby dokázal firmu riadiť, okrem toho bol na jeho odchod robený aj nátlak zo strany jeho spoločníka. Kvôli trestnému stíhaniu stratil chuť vôbec pracovať v oblasti stavebníctva.
Z výpovede svedka I. Q. súd zistil, že sa s navrhovateľom poznajú od detstva, sú kamaráti a pochádzajú z tej istej dediny. Z obdobia pred trestným stíhaním ho poznal ako šikovného, čestného a v spoločnosti obľúbeného človeka. Spolu si v roku 2007 založili stavebnú firmu, kde boli obidvaja konateľmi (svedok pracoval ako stavbyvedúci), ako zákazku dostali stavbu Tri veže na Bajkalskej ulici v Bratislave, kde došlo k smrteľnému úrazu pracovníka, ktorého nepracoval pre ich stavebnú firmu, ale bol už na stavbe (pracoval tam) pred nimi. Zo stavebnej firmy odišlo vtedy asi 60 - 70 % pracovníkov, dostali sa do veľkých finančných problémov, keď nikto pre nich pracovať nechcel, všetci o tom hovorili ako o stavbe smrti, udalosti týkajúce sa nešťastnej náhody boli medializované, prestali s nimi komunikovať obchodní partneri, s firmou boli zrušené ďalšie kontrakty, dodávateľské firmy zastavili platby. V dôsledku trestného stíhania sa navrhovateľ stiahol do úzadia, pretože bol fyzicky aj psychicky na dne z obvinenia. Mal psychické problémy takého charakteru, že napríklad zastavil na diaľnici a až 6 hodín tam plakal, obávali sa, že spácha samovraždu. Svedok aj navrhovateľ pochádzajú a žijú v malej dedine, preto naňho každý poukazovala ako na vraha. Snažil sa navrhovateľa podržať, ale ten bol fyzicky a psychicky tak na dne, že to pre svedka nebolo únosné, naopak, jeho odchodom zo spoločnosti a z postu konateľa sa spoločnosti znovu začalo dariť, dostávala nové zákazky a v súčasnosti je jej majetok odhadom asi 3 mil. Eur. Okrem toho mal navrhovateľ obavu o svoj život, keď asi ho hľadalo asi 50 - 60 Rómov kvôli tomu, že obeťou nehody bol Róm, chodili za ním do dediny, vyhrážali sa mu zabitím, preto sa navrhovateľ musel skrývať a nikam nechodil. Predtým hral futbal, chodil medzi ľudí, bol poľovníkom, ale potom prestal športovať a chodiť aj do lesa nosiť krmivo pre zver, mal problém zamestnať sa inde a opustila ho dlhoročná priateľka v čase pred svadbou. Jeho mama to znášala veľmi ťažko, otec kedysi spáchal samovraždu a brat mu zomrel ako 17 - ročný (navrhovateľ mal vtedy 12 rokov), keď v ich dome vybuchla plynová bomba, prišiel navrhovateľ o oko. Odkedy bolo vznesené obvinenie ani matka dlho nežila, nezvládla to. Dokonca aj v súčasnosti, keď je už trestné stíhanie ukončené, ľudia veria tomu, čo bolo napísané v novinách, keď dnes už nikto nenapíše, že to nebola pravda, preto stále navrhovateľa odcudzujú.
Odporca žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 22.01.2013 vo svojej odpovedi zo dňa 13.03.2013 nevyhovel, keď dospel k záveru, že zo strany prokuratúry nezistil nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, preto jeho žiadosť na náhradu škody považoval v plnom rozsahu za nedôvodnú a odmietol ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prokurátor žiadnym svojím rozhodnutím alebo postupom v prípravnom konaní neporušil zákon (úmyselne ani z nedbanlivosti), spravoval sa svojím vlastným vnútorným presvedčením a právnym názorom, ktorý vychádzal zo starostlivého zhodnotenia všetkých relevantných skutočností a dôkazov. Dôkazy zhromaždené v rámci prípravného konania neumožňovali prokurátorovi urobiť iné rozhodnutie, len podať vo veci obžalobu, aby až súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol o vine alebo nevine navrhovateľa. Zásadu
„in dubio pro reo“ je totiž oprávnený a povinný použiť len súd pri rozhodovaní o vine, pričom prokurátor je vždy v prípade pochybností o existencii skutku povinný podať obžalobu.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008, zo dňa 19.01.2010, súd zistil, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku, keď nebolo dokázané, že skutok spáchal. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 04.02.2010.
Podľa špecifikácie právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 30.03.2010 boli trovy obhajoby (č.l. 77) v sume 1.662,20 Eur, vyčíslenie trov v trestnom konaní korešponduje s obsahom spisu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008. Trovy konania v trestnom konaní pozostávali z týchto úkonov právneho zastúpenia, 1 úkon právnej služby á 52,71 Eur: 1. prevzatie veci, 2. sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, 3. účasť na výsluchu navrhovateľa v Bratislave dňa 16.04.2008, 4. oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 30.05.2008, 5. hlavné pojednávanie dňa 26.08.2008, 6.1/4 hodnoty úkonu, t. j. 13,17 Eur - hlavné pojednávanie dňa 30.09.2008, 7. hlavné pojednávanie dňa 20.11.2008, 8. vyjadrenie k odvolaniu - 60,11 Eur, 9. hlavné pojednávanie dňa 19.01.2010 - 60,11 Eur; režijný paušál spolu v sume 58,56 Eur, náhrada za stratu času 583,30 Eur, cestovné 570,69 Eur.
Právny stav veci:
Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; je výkon verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb ; a orgánom verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť (ods. 2). Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (ods. 3).
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (ods. 2). Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, pre ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom (ods. 3).
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie možné uspokojiť ju inak (ods. 2 ). Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodených násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu - zákon číslo 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z., t. j. v maximálnej výške 19.000,- Eur (ods. 4).
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom (ods. 3).
Skutkové a právne zhrnutie: V danej veci je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008, zo dňa 19.01.2010, bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku, keď nebolo dokázané, že skutok spáchal. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 04.02.2010.
V zmysle ustáleného výkladu citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., je potrebné navrhovateľom napadnuté uznesenie ORPZ Bratislava III, ČVS: ORPZ-970/OVK B 3-2007, zo dňa 30.01.2008, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods. 1, 2, písm. a), b) Trestného zákona; považovať za nezákonné rozhodnutie. Právoplatné oslobodenie navrhovateľa ako obvineného spod obžaloby citovaným rozsudkom zo dňa 19.01.2010, právoplatným dňa 04.02.2010, má rovnako ako zastavenie trestného stíhania či zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania tie isté dôsledky, t. j. je nutné vychádzať z premisy, že na účely posudzovania náhrady škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ide o nezákonné rozhodnutie. V danej súvislosti súd preto nebral do úvahy argumentáciu odporcu týkajúcu sa hodnotenia činnosti prokurátora v danej veci, ani oprávnenosť či primeranosť jeho postupu, keď vzhľadom na charakter tohto druhu zodpovednosti ako objektívnej je podstatný výsledok, t. j. oslobodzujúci rozsudok a jeho účinky vo vzťahu k posudzovaniu nezákonného rozhodnutia.
Keď mal súd jednoznačne daný predpoklad pre náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. existenciu nezákonného rozhodnutia, pri určení výšky náhrady škody vychádzal z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003, podľa ktorého náhrada škody zahŕňa v prvom rade náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré navrhovateľovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v danom prípade v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 3T 83/2008, spolu trovy obhajoby (č.l. 77) v sume 1.662,20 Eur.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom navrhovateľa a svedka I. Q. dospel súd k záveru, že v tomto prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutí, preto rozhodol skúmal predpoklady aj na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 17 ods. 3 zákona; pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje; keď v danom prípade bolo z trestného konania zrejmé, že išlo o prvé trestné stíhanie navrhovateľa, ktorým bol dovtedy bezúhonný.
Čo sa týka závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, súd odkazuje aj na záver odôvodnenia právoplatného oslobodzujúceho rozsudku, kde súd vyslovil, že mu nie je zrejmé, prečo v konkrétnej veci bola podaná obžaloba len na osobu navrhovateľa, keď spoločníkom a konateľom spol. JASES bol aj svedok I. Q.. Práve v tomto, i pre tento súd nepochopiteľnom postupe trestných orgánov pri výbere a označení trestne stíhanej osoby výlučne osoby navrhovateľa, vidí súd špecifickú okolnosť odôvodňujúcu nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému navrhovateľovi v súkromnom živote, súd hodnotí ako mimoriadne závažné s negatívnym a likvidačným charakterom na rodinné a citové väzby navrhovateľa v porovnaní pred trestným stíhaním - trauma, strach z pomsty rodiny poškodeného v trestnom konaní a obavy o život, choroba a smrť matky navrhovateľa, s ktorou v rozhodnom čase viedol spoločnú domácnosť a ktorá bola jeho jedinou blízkou príbuznou, rozchod s dlhoročnou priateľkou pred svadbou, pohŕdanie a odsudzovanie jeho osoby v prostredí dediny, kde vyrastal a stále žije, medializácia prípadu. Každý z týchto dôvodov samostatne by bol podľa súdu spôsobilý privodiť dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy.
Rovnako boli závažné i následky, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, keď z výpovede svedka I. Q. vyplynulo, že navrhovateľ v dôsledku fyzickej aj psychickej traumy z trestného stíhania odišiel z pozície konateľa spoločnosti, ktorá mala kvôli jeho trestnému stíhaniu rovnako finančné problémy, mal problém sa zamestnať, pretože daná vec bola medializovaná a v prostredí podnikania v stavebníctve sa o tomto prípade všeobecne vedelo; t. j. trpel v danom období aj finančnou núdzou, ktorá bola prehĺbená nákladmi na cestovanie na pojednávania v trestnej veci do Bratislavy a trovy obhajoby.
Súd mal vykonaným dokazovaní preukázané naplnenie všetkých troch predpokladov na priznanie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Keďže trestné konanie odo dňa vznesenia obvinenia voči navrhovateľovi zo dňa 30.01.2008 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, t. j. dňa 04.02.2010, trvalo 2 roky, od začiatku vyšetrovania takmer tri roky, a navrhovateľ nebol úspešný v rámci mimosúdneho - predbežného prejednania nároku, mu súd i s prihliadnutím na dĺžku trvania trestného konania priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 13.337,80 Eur tak, aby celková priznaná suma spolu náhradou trov právneho zastúpenia (1.662,20 Eur) tvorila sumu 15.000,- Eur.
Súd priznal v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%, po právoplatnosti tohto rozsudku bude uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) .