Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_13C-69-2015.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/69/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 , právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanej: Z. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D., C. XXX/XX, o zaplatenie 1.017,55€ s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 799,-€ s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 779,- € od 8.8.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,38€ a trov právneho zastúpenia vo výške 96,67€, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.017,55€ s prísl. a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 24.01.2014 uzavretá Úverová zmluva č. 4401089075, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 799,00€. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 24 mesačných splátkach po 53,32€. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola listom zo dňa 22.07.2014 vyzvaná k splateniu celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli vyúčtované v zmysle Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 148,43€, úroku vo výške 156,25€, zosplatnenej istiny vo výške 650,57€, poistenia vo výške 21,30€, poplatkov za upomienku vo výške 24,-€ a zmluvnej pokuty vo výške 17,-€.
Žalovaná sa k návrhu nijako nevyjadrila. Procesné poučenie podľa § 114 ods. 3 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p. jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 12.02.2015.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola u oboch zachovaná. Súd poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s návrhom, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 4401089075, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit , Výzvou k splateniu celého úveru s poštovým podacím hárkom, Výpisom čerpania, splátok a úhrad, Predžalobnou výzvou s poštovým podacím hárkom.
Žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania, ani vyjadrenia neboli súdu predložené.
Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav :
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4401089075 bola uzavretá dňa 24.01.2014 a z jej obsahu súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej účelový úver na nákup tovaru vo výške 799,00€ , ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 24 mesačných splátkach po 53,32 € s dátumom prvej splátky dňa 24.02.2014 a lehotou splatnosti dňa 14.01.2016. Ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN ) poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 53,2%, priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 45,94% a ročná úroková sadzba 42,66 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 1.194,48€.
Podľa Výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaná čerpala úver vo výške 799,00€ dňa 24.01.2014. Doposiaľ neuhradila žiadnu sumu a k zosplatneniu úveru došlo dňa 22.07.2014.
Listom zo dňa 22.07.2014 žalobca vyzval žalovanú k splateniu dlhu vo výške 1.017,55€ z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy č. 4401089075. Uvedeným listom bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie aktuálnej dlžnej čiastky do 15 dní od odoslania výzvy. Odoslanie zásielky žalovanej je evidované na poštovom podacom hárku č. EPH002799745 list č. 20/56.
Listom zo dňa 01.12.2014 bola predžalobnou výzvou žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.034,20€. Odoslanie zásielky žalovanej je evidované na podacom hárku EPH003545566 list č. 4/10.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy t. j. ku dňu 24.01.2014 ( ďalej len " Občianskeho zákonníka " ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 24.01.2014 ( ďalej len " zákona " ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 24.01.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 24. mesačných splátkach po 53,32€, teda celkove sa za poskytnutý úver vo výške 799,00€ zaviazala zaplatiť sumu 1.279,68€ ( 24 mesiacov x 53,32€ ). Po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorá bola v zmysle zmluvy 42,66% a RPMN vo výške 53,2% dospel súd k záveru, že tieto podstatným spôsobom prevyšujú priemerné sadzby za spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období. Podľa štatistických údajov Národnej Banky Slovenska ( zdroj z internetovej stránky www.nbs.sk) priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci január 2014 predstavovala výšku 14,70 % a RPMN predstavovala výšku 15,76 %. Navrhovateľom požadovaný úrok 42,66% takmer trojnásobne a RPMN vo výške 53,2% viac ako trojnásobne prevyšujú odplatu požadovanú bankami pri spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zároveň súd uvádza, že v zmluve je nesprávne uvedená výška celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v sume 1.194,48€, keď je zrejmé, že pri 24 mesačných splátkach po 53,32€ má spotrebiteľ splatiť sumu 1.279,68€ a nie sumu 1.194,48€. Nesprávne a v neprospech spotrebiteľa je uvedená aj RPMN vo výške 53,2%, nakoľko prepočtom prostredníctvom interaktívne kalkulačky na internetovej stránke fininfo.sk bolo zistené, že pri predmetnom úvere je RPMN vo výške 61,92%.
Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej účastníkmi konania v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách, má súd za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú. Nesprávne a v neprospech spotrebiteľa bola v zmluve uvedená aj výška RPMN, na základe čoho sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za úver bezúročný a bez poplatkov.
Zo strany žalobcu bolo preukázané, že poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 799,00€ a žalovaná doposiaľ neuhradila nič z dlžnej sumy. Výšku úrokov ako aj RPMN, ktorá v zmysle vyššie citovaného zákona zahŕňa celkové náklady vrátane všetkých poplatkov akéhokoľvek duhu, súd vyhodnotil ako neplatné ustanovenia, sadzbu RPMN taktiež za nesprávne uvedenú, na základe čoho je poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 799,00€.
Na základe vyššie uvedených skutočností zaviazal súd žalovanú k úhrade dlžnej sumy 799,00€ a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorú poskytol žalobca žalovanej na plnenie po zosplatnení celého úveru t.j. od 08.08.2014 do zaplatenia istiny. V tom čase bola výška základne úrokovej sadzby ECB 0,15% , zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,15% ročne.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
O návrhu žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.017,55€. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 799,00€, ktorá predstavuje 79 % zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 218,55€ ( 1.017,55 - 799,00 = 218,55 ), ktorá predstavuje 21% žalovanej istiny. Z úspechu žalobcu súd odpočítal úspech žalovaného a mal za, že žalobca má nárok na náhradu 58% trov konania ( 79% úspech žalobcu - 21% úspech žalovaného = 58% ).
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 61,00€ a trov právneho zastúpenia vo výške 166,68€. Keďže súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov vo výške 58%, zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi 58% zo zaplateného súdneho poplatku t.j. sumu 35,38€ a 58% z trov právneho zastúpenia, t.j. sumu 96,67€.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej pomoci ( príprava, prevzatie + podanie na súd ) po 61,41€ + 2x režijný paušál po 8,04€ + 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.