Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/162/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: B. O. spoločnosť s ručením obmedzeným, I., C. X/A, I., IČO: XX XXX XXX, zast. I. advokátska kancelária s.r.o., R. XX, I., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: A. X. O. s.r.o., O. 6, S., IČO: XX XXX XXX, zast. X. kancelária C. spol. s r.o. I. XX, I., o náhradu škody 283.517,16 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 20.3.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 26.6.2013 jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.6.2013.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 1.198,49 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie istiny 283.517,16 eur a priznal odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 6.346,61 eura.

Opravným uznesením z 26.6.2013 opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku uvedením správneho predmetu sporu (plnení v sume 283.517,16 eur).

Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá servisná zmluva dňa 1.8.2004, predmetom ktorej bolo poskytovanie opravárenských a údržbárskych služieb na motorové vozidlá značky Škoda vrátane originálnych dielov za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako inominátnu zmluvu v zmysle . Zároveň v zmysle , , vyhodnotil výpoveď servisnej zmluvy, ako platnú. Výpoveď bola doručená navrhovateľovi dňa 25.11.2009 a išlo o podanie odporcu zo dňa 9.11.2009, označená ako „výpoveď...“, ktorou odporca vypovedal servisnú zmluvu.

Proti rozsudku v zákonnej lehote bolo podané odvolanie navrhovateľom, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa rozhodnutím o základe sporu vyslovením, že navrhovateľovi konaním odporcu vznikla škoda a odporca je povinný navrhovateľovi nahradiť škodu z dôvodu neplatného skončenia servisnej zmluvy uzavretej 1.8.2004 medzi navrhovateľom a odporcom a to listom zo dňa 9.11.2009, označeného ako „výpoveď servisnej zmluvy“ a v ďalšej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Alternatívne navrhol, (ak sa nevyhovie návrhu na zmenu rozhodnutia), aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil v prevažnej časti skutočnosťami, ktoré uviedol aj v konaní pred súdom prvého stupňa a ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení vysporiadal. Novou skutočnosťou, ktorú neuviedol navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa je tvrdenie, že predmetná servisná zmluva nie je zmluvou inominátnou v zmysle , ale ide o zmiešanú zmluvu, ktorá obsahuje prvky viacerých zmluvných typov. Servisná zmluva podľa tvrdenia navrhovateľa obsahuje nasledovné typy zmlúv, a to rámcovú zmluvu (týka sa predaja náhradných dielov), zmluvu o obchodnom zastúpení (v prípade záručného servisu) a v inej časti je zmluvou o dielo, prípadne spĺňa aj náležitosti aj iného zmluvného typu. Uviedol, že všetky zmluvy obsiahnuté v servisnej zmluve sú navzájom previazané a nie je zodpovedaná otázka, či existencia jednej zmluvy je závislá od inej a či všetky navzájom, ako prvostupňový súd prihliadol na čl. 26 servisnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na ust. , , a .

Opätovne zdôrazňoval, že výpoveď je zmätočná a nespôsobilá dosiahnuť účinok o zániku záväzkovo- právneho vzťahu z tejto zmluvy.

Odporca vo vyjadrení navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa obsahove, ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom a predmetná zmluva nie je zmiešanou zmluvou, ale ide o inominátnu zmluvu, pričom sú splnené všetky kritéria zákona o platnosti výpovede zmluvy odporcom.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je obsahovo vecne správne.

Odvolací súd sa preto stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ho doplňuje o ďalšie dôvody vzhľadom aj na novú námietku navrhovateľa v odvolaní.

Z ustanovenia vyplýva zákonná úprava odôvodenia rozsudku. Uvedené ustanovenie obsahuje poradie skutočností a tvrdení uvádzaných v odôvodnení, ktoré je pre súd záväzné. Preto odôvodnenie musí obsahovať uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ v návrhu domáha a z akých dôvodov, vyjadrenie odporcu, uvedenie skutočností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré nie, pričom ide o stručnú, jasnú a výstižnú formuláciu skutkového stavu. Za ďalšie, zhrnutie dôkaznej situácie a právne posúdenie veci.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti uvedené v ust. , a preto nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že vyhotovenie rozsudku je nepreskúmateľné, lebo v odôvodnení nie sú uvedené dostatočné dôvody, ktoré viedli k právnemu posúdeniu predmetnej právnej veci (t.j. ide o nesplnenie povinnosti v zmysle ). Dokazovanie bolo pritom vyhodnotené v súlade s ustanovením (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.)

Z ustanovenia , vyplýva, že ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z uvedeného vyplýva, že podľa ust. je potrebné rozlišovať zmluvy upravené v ako zmluvné typy a zmluvy nepomenované (inominátne).

Ak sa posudzuje zmluva z hľadiska, či ide o niektorý zmluvný typ upravený , musí zmluva obsahovať pojmové znaky daného zmluvného typu, ktoré sú vymedzené v základných ustanovenia pre jednotlivý zmluvný typ. Tieto pojmové znaky sú v odseku 1 označené, ako podstatné časti zmluvy a sú teda základným kvalifikačným kritériom. Podstatné časti zmluvy teda majú kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu, ako určitý zmluvný typ upravený .

Ak je zmluva uzavretá, aj keď neobsahuje podstatné časti toho-ktorého typu, môže byť platne uzavretá, lebo môže ísť o zmluvu nepomenovanú v zmysle .

Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje účastníkom širokú zmluvnú voľnosť, pretože hospodársky život nemôže byť viazaný možnosťou používať v realite len zmluvné typy upravené v , občianskom alebo inom zákone. Preto v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované (t.j. také zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom).

Ak teda uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu, ale len za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzku. Nepomenovaná zmluva sa odlišuje od zmiešaných zmlúv. Ako zmiešanú označujeme totiž zmluvu, ktorá súčasne obsahuje charakteristické prvky viacerých zmluvných typov, prípadne aj prvky nepomenovanej zmluvy. Obchodno-záväzkové vzťahy sú teda v upravené na princípe dispozitívnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti, ktoré vyplýva z autonómie vôle zmluvných strán.

Účastníci uzavreli servisnú zmluvu (názov zmluvy), ktorej predmet je upravený v čl. I (základné ustanovenia zmluvy). Ide o poskytovanie opravárenských a údržbárskych služieb, čo znamená medzi účastníkmi zákaznícky servis a to na motorové vozidlá zn. A., vrátane distribúcie Škoda originálnych dielov. Navrhovateľ je označený v tejto zmluve ako dodávateľ a odporca ako opravár.

Z uvedeného je jednoznačné, že je dostatočne určený predmet zmluvy (predmet záväzku), a preto uvedená zmluva je platná a účinne uzavretá. Nie sú splnené kritéria pri predmetnej zmluve, že by išlo o zmiešanú zmluvu, ktorá musí obsahovať charakteristické prvky viacerých zmluvných typov.

Nie sú splnené kritériá podľa § 409 o kúpnej zmluve, § 652 o zmluve o obchodnom zastúpení a § 536 o zmluve o dielo.

Podstatnou časťou zmluvy o obchodnom zastúpení je totiž skutočnosť, že sa dojednávajú a uzatvárajú obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Táto zákonná podmienka je ovšem vylúčená čl. II bod 2, bod 1, z ktorej vyplýva, že pri plnení úloh opravár nie je oprávnený rokovať v mene alebo na účet dodávateľa.

Nie sú splnené kritéria zmluvy o dielo v zmysle a nasl. , keďže tu subjekty nevystupujú ako zhotoviteľ diela a objednávateľ, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Oprava (resp. údržba veci) sa poskytovala pre zákazníkov, ktorí platili úhradu za realizáciu opravy alebo údržby.

Nie sú splnené ani podstatné kritéria kúpnej zmluvy v zmysle a nasl. , kde podstatnou časťou je aj záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu. Účastníci zmluvy nevystupujú, ako predávajúci a kupujúci. Je totiž zrejmé, že kupujúcim predmetného tovaru a služby je zákazník a nie účastníci tejto zmluvy.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že neobstojí právny záver navrhovateľa uvedený v odvolaní, že ide o tzv. zmiešanú zmluvu a nie o inominátnu zmluvu.

Predmetná inominátna zmluva upravuje aj účinnosť trvania a skončenia zmluvy (čl. 4 servisnej zmluvy).

Skončenie zmluvy upravuje čl. 18, čl. 19 a čl. 20, ako riadnu výpoveď, výpoveď so skrátenou lehotou a okamžitú výpoveď.

Pri podaní výpovede odporcom z uvedenej servisnej zmluvy ( zo zmluvného vzťahu) je potrebné vychádzať z ust. upravujúcu ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom vzťahu.

Na rozdiel od právnej úpravy právnych úkonov uvedených v ( - 32) je v odchýlna právna úprava, ktorá sa sústreďuje na výklad prejavu vôle, ktorá

zodpovedá úprave interpretácie právnych úkonov v Dohovore OSN o zmluvách, o medzinárodnej kúpe tovaru (oznámenie č. 160/1991 Zb).

v , ako rozhodujúce akcentuje iné kritérium, ako , to znamená, akcentuje význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium, ktoré spočíva v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Vyžaduje sa však, aby úmysel bol strane, ktorej je určený známy alebo jej musel byť známy. Ak by pri výklade obsahu záväzku nebolo úspešné subjektívne kritérium t.j. úmysel konajúceho, tak podľa odseku 2 sa uvádza spôsob výkladu prejavu objektivizovaním, čiže prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ide o konštrukciu akejsi objektivizovanej rozumnej osoby, či priemerného riadneho obchodníka, ktorému bol prejav vôle určený. Zároveň je v upravené osobitné interpretačné pravidlo, že treba prihliadať pri výklade prejavu vôle, na také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu.

Pri výklade vôle sa teda musí výklad opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu. Zo všetkých preukázaných listinných dôkazov je nepochybný úmysel odporcu zrušiť zmluvný vzťah, o čom mal vedomosť navrhovateľ. Tento úmysel odporcu bol jednoznačne a nepochybne preukázaný a z reakcie navrhovateľa vyplýva, že sa nestotožnil s týmto úmyslom z dôvodu, že podľa jeho názoru neboli splnené právne kritériá uvedené a dohodnuté v servisnej zmluve (na ukončenie zmluvného vzťahu).

Sú teda splnené zákonné kritéria , o tom, že prejav vôle odporcu bol nespochybniteľne smerujúci k zániku zmluvného vzťahu, o čom mal navrhovateľ vedomosť.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotné grafické zvýraznenie pojmu „výpoveď“ predmetnej výpovede servisnej zmluvy zo dňa 9.11.2009, neznamená, že ide o nedodržanie dohodnutých zmluvných podmienok na skončenie zmluvy v zmysle čl. 18, 19 a 20.

Je totiž nepochybné z písomného podania, že je výslovne uvedené nasledovné: „...Z dôvodu, že ste nesplnili všetky nutné predpoklady pre pozitívne hodnotenie auditu ani počas opakovaných auditov a s odvolaní sa na bod IV - účinnosť trvania a skončenia zmluvy, čl. 20 - okamžitá výpoveď ods. 1 a smernicu, Certifikáciu partnerov A. č. X.X/XX bod IV. servisnej zmluvy, dávame týmto výpoveď.“

Z tejto obsahovo neoddeliteľnej úvodnej časti výpovede je nepochybné, že ide o aplikáciu čl. 20, ktorý upravuje podmienky okamžitej výpovede a to splnením podmienok podľa odseku 1 predmetného čl. 20. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že ide iba o takú výpoveď, ktorá nebola dohodnutá zmluvnými stranami (ako dôvod k zániku zmluvného vzťahu).

Iným spôsobom, vzhľadom na použitie pravidiel gramatického výkladu, nie je možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že došlo platne k okamžitej výpovedi postupom podľa čl. 20 zmluvy, splnením podmienok uvedených v odseku 1 predmetného článku.

Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, v zmysle .

Neúspešný navrhovateľ v odvolacom konaní je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy konania odporcovi, ktoré sú vyčíslené za poskytnutú právnu pomoc v sume 1.198,49 eur za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 990,93 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH 199,75 eur (podľa a v spojení s vyhl. č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.