Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38Cpr-1-2012.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa P. V., O.. XX.X.XXXX, V. X. Č..X, XXX XX P. proti odporcovi V.K.J. s.r.o., so sídlom Buzulucká 6, 040 22 Košice, IČO: 36 750 051, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou, JUDr. Martin Staroň so sídlom v Prešove, Hlavná 89, 080 01 Prešov v konaní o vyplatenie odstupného vo výške 671,22 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 671,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 20.6.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Odporca je povinný z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 40 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 9.1.2012 domáhal zaplatenia dlžnej mzdy resp. odstupného do času od skončenia pracovného pomeru bez uvedenia dlžnej sumy, ktorý návrh neskôr upresnil písomným podaním doručeným súdu 21.3.2012 tak, že odporca je povinný zaplatiť mu odstupné v sume 671,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.4.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že jeho priemerná čistá mesačná mzda bola počas pracovného pomeru 335,61 EUR a teda výška dvojnásobného mesačného odstupného je 671,22 EUR. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.11.2008 nastúpil na pozíciu Špecialista predaja s miestom výkonu pobočka O. F. v Prešove (K. U. P.) na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou, pričom jeho pracovnou náplňou bol predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, starostlivosť o predajňu, sklad a iné. Problémy v práci začal mať až od času, kedy odporca im nanútil dovolenky od 13.6.2009 do 30.6.2009 s dôvodu zmien obchodných podmienok od dodávateľa ADN spol. s.r.o.. Po skončení dovolenky nastúpil do práce a výpoveď dostal v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu rušenia prevádzky O. F. v Prešove s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť od 1.4.2010. Po skončení výpovednej doby mu zo strany zamestnávateľa nebolo vyplatené odstupné aj napriek tomu, že opakovane žiadal ekonomické oddelenie o vyplatenie odstupného. Odporca ani na opakované výzvy kladne nereagoval dňa 4.1.2011, preto navrhovateľ požiadal Inšpektorát práce Košice o prešetrenie tejto záležitosti dňa 11.2.2011. Na základe výsledku šetrenia podal žalobu na tunajší súd.
Odporcovi bola žaloba doručená 30.5.2012. K žalobe sa vyjadril dňa 12.6.2012 v tom zmysle, že odporca uplatnenú sumu vo výške 671,22 EUR neuznáva, pretože všetky nároky navrhovateľa sú v
celom rozsahu vysporiadané a urovnané a to tak, že v práci navrhovateľa pre odporcu sa vyskytli vady, ktoré spôsobili škodu odporcovi, za ktorú z dôvodu zavineného porušenia svojich pracovných povinnosti zodpovedá navrhovateľ, v dôsledku čoho si odporca započítal svoj nárok na náhradu škody proti navrhovateľovi ako zamestnávateľovi s nárok na odstupné, čím došlo k zániku vzájomných pohľadávok v momente, kedy sa tieto stretli. Preto navrhol žalobu zamietnuť a nahradiť mu trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, vyjadreniami účastníkov, právneho zástupcu, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 6.11.2008 navrhovateľ ako zamestnanec a odporca, ako zamestnávateľ uzavreli Pracovnú zmluvu s nástupom navrhovateľa do práce od 6.11.2008 na pozíciu Špecialista predaja s miestom výkonu P. P., X. X/A na dobu neurčitú so skúšobnou dobu 3 mesiace za dohodnutú mzd 331,94 EUR mesačne, splatnú vždy 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Dňa 27.3.2009 podpisom oboch zmluvných strán došlo k zmene pracovnej zmluvy tak, že od 1.3.2009 sa zmenili mzdové podmienky, teda z mesačnej mzdy prechod na hodinovú mzdu 2,074 EUR/h a z rovnomerného rozvrhnutia pracovného času na nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času (krátky a dlhý týždeň.
Dňa 15.3.2010 odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru s odôvodnením zrušenia prevádzky O. F. v Prešove podľa § 63 ods.1 písm.a) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou lehotou, s tým, že navrhovateľovi vyplatí odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce.
Ako vyplýva zo zápočtového listu navrhovateľ bol zamestnaný v dobe 6.11.2008- 31.5.2010 u odporcu na pozícií Špecialista predaja.
Listom zo dňa 3.9.2010 navrhovateľ požiadal inšpektorát práce o riešenie problému s nevyplatením odstupného jeho zamestnávateľom.
Zo záverov Protokolu o inšpekcii práce Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10.2.2011 vyplýva, že zamestnávateľ tým, že ku dňu prerokovania protokolu nevyplatil navrhovateľovi odstupné, porušil § 76 ods. 5 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce, na základe čoho mu Inšpektorát práce Košice nariadil odstrániť zistené nedostatky v stanovenej lehote a ďalej postupovať v medziach zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v platnom znení.
Ako vyplýva z odpovede odporcu zo dňa 5.1.2010 navrhovateľovi, obchodná spoločnosť odporcu sa v dôsledku nezavinených udalostí dostala do nepriaznivej finančnej situácie platobnej neschopnosti, ktorá jej znemožnila uhradiť faktúry, ktorých zaplatenie požaduje navrhovateľ, preto odporca uviedol, že pokiaľ sa zmenia okolnosti týkajúce sa platobnej neschopnosti obchodnej spoločnosti pokúsi sa ihneď splniť svoj záväzok v celom rozsahu, alebo aspoň čiastočne.
Na pojednávaní dňa 25.9.2014 navrhovateľ navrhol uzavretie zmieru tak, aby mu odporca zaplatil 671,22 EUR bez úrokov z omeškania, ale s náhradou trov konania. Vo svojej výpovedi uviedol, že odporca mu odstupné nevyplatil po riadnom skončení pracovného pomeru. K problémom, o ktorých hovoril odporca uviedol, že okrem jednej skutočnosti, problém s odporcom žiaden nemal, bolo to písomné napomenutie z dôvodu, že prevádzka mala byť otvorená nepretržite 12 hodín a on prerušil predaj a odišiel na toaletu, avšak na iné pochybenia alebo na spôsobenie škody odporcovi svojou činnosťou si nepamätal. Poukázal na to, že naopak, odporca ako zamestnávateľ vedome porušil Zákonník práce, nakoľko ho nechal pracovať aj 12 hodinové smeny. Uviedol, že podľa neho bol s ním odporca ako zamestnávateľ spokojný, nakoľko ho povýšil na vedúceho predajne, a od decembra 2009 ho ustanovil svojím asistentom a tiež mu zveril dozor nad prevádzkou v Dunajskej Strede, pričom za to nepoberal žiadne špeciálne príplatky. Po celý čas sa navrhovateľ preto domnieval, že s pánom Ing. Juhásom vychádzal korektne.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 25.9.2014 sa návrhu zmieru nevyjadrila, avšak naďalej namietala nárok navrhovateľa, nakoľko odporca tvrdí, že výkon navrhovateľa bol vadný, že bol zistený poškodený tovar, preto navrhla výsluch konateľa spoločnosti.
Podľa výplatných pások navrhovateľa :
- za mesiac 12/2008 za odpracovaných 20 dní bola čistá mzda 559,98 EUR,
- za mesiac 1/2009 za odpracovaných 176 hodín bola čistá mzda 357,55 EUR,
- za mesiac 2/2010 za odpracovaných 121 hodín bola čistá mzda 277,40 EUR.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 19.1.2015 uviedol, že v upozornení, ktoré mu bolo doručené ohľadne porušenia pracovnej disciplíny zo strany odporcu, mu nikdy neuviedol žiadnu škodu, nakoľko v upozornení sa iba uvádza, že „navrhovateľ bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny na nedodržiavanie bodu 6 Pracovnej zmluvy uzavretej 6.11.2008, pričom ho zamestnávateľ upozorňuje na nedodržanie pracovných postupov t.j. na nevypĺňanie týždenných predajov na F. S..O..F.F. Z., Ž. pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 Zákonníka práce“, pričom nikde nie je žiadna zmienka o spôsobení finančnej škody. Ďalej uviedol, že bod č.6 Pracovnej zmluvy definuje, že pracovník je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne, svedomite a riadne práce pridelené podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase, riadiť sa pritom pokynmi svojich vedúcich pracovným poriadkom, organizačným poriadkom predpismi o bezpečnosti ochrane a práce, zdravie pri práci a inými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, zachovávať pracovnú disciplínu. K tomuto uviedol navrhovateľ, že skutočne došlo z jeho strany k porušeniu bodu č.6 z dôvodu pracovnej vyťaženosti načo bol upozornený, avšak nebol nikdy oboznámený s tým, že by toto spôsobilo odporcovi nejakú finančnú alebo hmotnú škodu. Napokon jednalo sa o nevyplnenie týždenných predajov, ktoré mali len informatívny charakter, ako štatistika predaja a spätná odozva pre spoločnosť O., pričom všetky predaje boli riadne evidované na základe predaja cez pokladničný systém FLEXIS, po predaji vyradením zo skladovej evidencie a v mesačnej inventarizácií majetku, takže odporca mal vďaka k skladovému hospodárstvu a on-line prístupu k pokladničnému systému úplný a kompletný prehľad o skladových zásobách pohybu, majetku na základných sériových číslach ako aj o predaji, preto navrhovateľ odmietol tvrdenie odporcu, že porušenie pracovnej disciplíny v tomto smere mohlo spôsobiť odporcovi finančnú alebo hmotnú škodu. A túto škodu ani pri skončení pracovného pomeru nijako neuvádzal, neoznámil a nežiadal ani žiadne vyplatenie žiadaného finančného plnenia alebo škody.
Právny zástupca odporcu písomným podaním doručeným súdu 13.2.2015 poukázal na skutočnosť, že dňa 27.11.2009 vykonal odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa kontrolný deň na pracovisku navrhovateľa a to predajňa O. X. D. U. Prešov, tzv. mistery shopping na základe čoho bolo zistené, že navrhovateľ porušil svoje pracovné povinnosti a spôsobil odporcovi ako zamestnávateľovi škodu vo výške 750 EUR, čo je podrobne rozpísané v zázname škodovej komisie zo dňa 30.11.2009. Preto keďže sa jednalo o vzájomnú pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, vykonal odporca vzájomný zápočet pohľadávok t.j. pohľadávka navrhovateľa na odstupné voči pohľadávke odporcu na náhradu škody a súčasne vzniesol námietku započítania oproti žalovanej sume, avšak len ako obranu, čo do výšky žalovanej sumy nie ako vzájomnú žalobu.
Zo záznamu škodovej komisie v spoločnosti u odporcu zo dňa 27.11.2009 v zložení Ing. Vlastimil Juhás konateľ spoločnosti a G. L.Á. Ú. spoločnosti, vyplýva, že bola prerokovaná škoda, ktorá vznikla tým, že zamestnanec P. V. svojim nedbalým prístupom k plneniu pracovných povinností neplnil pracovné pokyny zamestnávateľa a nebol na pracovisku v pracovnom čase podľa pokynov zamestnávateľa, že prevádzka bola zatvorená viackrát denne a že zákazníci prišli pred predajňu a do predajne sa nedostali, nemohli si zakúpiť požadovaný tovar, čím vznikla zamestnávateľovi škoda v sume 750 EUR, t.j. v hodnote dvoch kusov mobilných telefónov, o ktoré mali v danom čase zákazníci záujem.
Na pojednávaní dňa 17.2.2015 právny zástupca odporca uviedol, že nenamieta výšku odstupného 671,22 EUR, ale dôvodnosť nároku.
Na pojednávaní dňa 19.5.2015 navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že nebol prítomný na pracovisku po vykonaných kontrolách, ale naopak, robil dvanástky a keďže prestávky boli určené okolo 12:00 hod na poludnie a potom až neskôr večer, tak ak medzitým si potreboval odskočiť na WC, musel opustiť pracovisko a zatvoriť predajňu, pretože WC sa nachádzalo na druhej strane obchodného domu a nedalo sa to inak riešiť, o čom bol odporca ako zamestnávateľ oboznámený. Uviedol však, až do skončenia pracovného pomeru a ani potom, mu odporca nič podobné nevytýkal.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 19.5.2015 vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy titulom náhrady škody voči zamestnancovi, ktorú konštatovala škodová komisia, ktorá
zasadala buď v ten istý deň, keď vznikla škoda alebo deň nasledujúci po vzniku škody vždy v Košiciach a o výsledku bol navrhovateľ oboznámený ústne na pracovisku v Prešove, avšak žiadne potvrdenie o tom nie je.
Podľa § 76 ods.1 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010 zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Podľa § 76 ods.5 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010 odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 32 a nasl. zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010 práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v zákone a to 1. dohodou o sporných nárokoch, 2. uspokojením nároku, 3. uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, 4. smrťou zamestnanca, 5. prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, a teda iným, ako v Zákonníku práce uvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky z pracovno- právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z., z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou (pozri napr. rozsudok Krajského súdu sp. zn. 14Co/316/2012 z 26.02.2013, ďalej Rč 60/2002 „Nárok z pracovnoprávnych vzťahov nemožno účinne započítať ani voči pohľadávke, ktorá by sama osebe mohla z dôvodov započítania zaniknúť, alebo aj R 14/1979 „Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako ju upravuje § 96 Občianskeho zákonníka (poznámka: teraz § 580). Svoje pohľadávky voči pracovníkovu musí teda organizácia uplatniť žalobou a nie započítacou námietkou“).
Okrem uvedeného, subsidiárna pôsobnosť občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti Zákonníka práce je zakotvené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce v tomto znení: „Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka"; Táto subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka znamená, že to čo Zákonník práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti, t.j. v § 1 až § 40, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t.j. ustanoveniami §§1 až 122 Občianskeho zákonníka. A nakoľko inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom, ako aj dohodou je obsiahnutý v prvej hlave 8. časti Občianskeho zákonníka, t.j. v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje.
Na základe toho súd neakceptoval nárok odporcu na kompenzáciu náhrady škody do výšky žalovanej sumy voči nároku navrhovateľa na zaplatenie odstupného.
Navrhovateľovi tak vznikol právny nárok na poskytnutie odstupného pri skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko výpoveď zamestnávateľa bola zamestnancovi doručená dňa 30.3.2010 a výpovedná doba uplynula dňa 31.5.2010. Výška odstupného v sume 671,22 EUR nebola medzi účastníkmi sporná, preto súd žalobe v tejto časti bez ďalšieho vyhovel.
Ustanovenie § 76 ods. 5 Zákonníka práce upravuje spôsob výplaty odstupného. Za prioritný Zákonník práce považuje spôsob, aký si zmluvné strany vzájomne dohodnú, tento spôsob má prednosť pred
zákonnou pracovnoprávnou úpravou odstupného. V prípade, že si zmluvné strany vzájomne neupravia spôsob výplaty odstupného pri skončení pracovného pomeru, tak platí postup upravený v §76 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého odstupné pri skončení pracovného pomeru vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom zamestnávateľom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.
K omeškaniu dochádza, ako vyplýva zo subsidiárneho použitia ustanovenia § 517 ods. 1 OZ vždy až uplynutím doby (termínu) splatnosti.
Ak teda bola medzi účastníkmi tohto konania dohodnutá splatnosť mzdy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, tak až týmto dňom sa odporca dostal do omeškania so zaplatením odstupného, a nie tak, ako to požadoval navrhovateľ, dňom 1.4.2010. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 671,22 EUR od 20.6.2010 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 671,22 EUR od 1.4.2010 do 19.6.2010 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na uvedené súd uznal nárok navrhovateľa na vyplatenie odstupného po skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce za dôvodný, preto žalobe vyhovel, okrem úroku z omeškania za obdobie od 1.4.2010 do 19.6.2010.
Podľa §2 ods.1 z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa §5 ods.1, písm.h) z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ súdny poplatok do vyhlásenia rozsudku nezaplatil, v zmysle zásady úspechu zaviazal súd odporcu na jeho zaplatenie a to na účet Okresného súdu Košice I vo výške 40 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v úroku z omeškania), patrila by mu náhrada trov konania v plnej výške, avšak nakoľko navrhovateľovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli (nezaplatil súdny poplatok za návrh), súd mu ich náhradu, rovnako ako odporcovi (ale z dôvodu neúspechu v konaní) nepriznal.
Vzhľadom na zrušenie termínu pojednávania na 4.3.2014 z dôvodu, že navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil súd uznesením č.k.: 38Cpr/1/2012-57 zo dňa 17.3.2014 rozhodol o tom, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martin Staroň sumu 100 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. §147a ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ sa voči tomuto rozhodnutiu súdu odvolal dňa 1.4.2014 a žiadal toto uznesenie súdu zrušiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.