Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2P-61-2014.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX G., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov B. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX D., občan SR a C. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX G., občianka SR, právne zastúpená JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
I. Súd d á v a za otca maloletého dieeťaťa B. X., nar. XX.X.XXXX s ú h l a s matke maloletého dieťaťa C. G., rod. L., nar. X.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. E. X., nar. X.X.XXXX na G..
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.6.2014 žiadala, aby súd udelil za otca maloletého dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. E. X. na priezvisko G..
Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom mal. dieťaťa bolo právoplatne rozvedené dňa 31.8.2012, mal. E. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a obec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne. Otec od rozvodu o mal. E. nejaví žiaden záujem. Navrhovateľka po rozvode začala žiť s iným mužom, P. G., z uvedeného vzťahu sa jej dňa XX.X.XXXX narodil mal. syn P. G., následne po narodení dieťaťa navrhovateľka uzavrela s P. G. manželstvo. Mal. E. má štyri roky a stále sa pýta navrhovateľky kedy bude mať priezvisko zhodné so svojim bratom mal. P.. Navrhovateľka so svojim novým manželom žijú v spoločnej domácnosti ako rodina a mal. E. chce byť plnohodnotným členom rodiny .s pocitom spolupatričnosti k čomu okrem iného patrí aj spoločné priezvisko so svojim mladším súrodencom. Otec o mal. E. nejaví žiaden záujem, túto nenavštevuje a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť. Matka poukázala na zákonné ustanovenia Zákona o rodine a na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa z ktorého vyplýva, že dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupe, ktoré sa o týkajú.
Súd uznesením č.k. 2P/61/2014-25 zo dňa 7.7.2014 ustanovil mal. E. kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca mal. dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav:.
Mal. E. X. pochádza z manželského zväzku B. X. a C. X., rod. L.. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/10/2011-116 zo dňa 11.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2012 bolo manželstvo rodičov mal. E. X. rozvedené, mal. dieťa na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, styk otca s mal. dieťaťom sa neupravoval. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa nevedú spoločnú domácnosť od augusta 2010.
Maloletá E. je vo veku 5 rokov, chce mať priezvisko G. t.j. zhodné ako matka a brat. C. mal. dieťaťa sa mimosúdnou cestou nedohodla na tom, aby jej otec dieťaťa dal súhlas k zmene priezviska u maloletej.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní na podanom návrhu trval, poukázal na skutočnosť, že otec o mal. E. nejaví žiaden záujem, dieťa nenavštevuje, nekontaktuje sa ňou, na jej výživu neprispieva. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dieťa v súčasnosti žije v usporiadanej rodine s manželom matky a mladším súrodencom, manžel matky mal. E. nahrádza funkciu otca, dieťa ho berie za otca. Mal. E. má iné priezvisko ako ostatní členovia rodiny, dieťa primerane svojmu veku vyjadrilo svoj názor, že chce mať rovnaké priezvisko ako ostatní členovia rodiny s ktorými žije.
Matka mal. E. na podanom návrhu trvala, zdôraznila, že mal. dieťa zo škôlky vie, že má iné priezvisko ako ostatní členovia domácnosti, pýta sa ju prečo. Otec sa o dieťa nezaujíma, naposledy ho videl pred štyrmi rokmi keď mala jeden rok, na výživu dieťaťa dobrovoľne neprispieva, výživné je uhrádzané cez exekútorský úrad. Mal. E. otca nepozná, oslovenie otec používa vo vzťahu k jej aktuálnemu manželovi.
Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, trval na tom, že dieťa je jeho a bude mať také priezvisko ako on. Priznal, že mal. E. naposledy videl pred viac ako tromi rokmi tvrdil, že matka mu v stretávaní s dcérou bráni, ďalej potvrdil, že .dieťa ho nepozná. Taktiež priznal, že výživné platí formou exekúcie, dobrovoľne ho neplatil, pre chorobu, pre ktorú sa aj s mal. E. doposiaľ nestretával, v súčasnosti sa cíti lepšie a záležitosti s mal. dieťaťom chce riešiť.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu, aby návrhu matky v celom rozsahu vyhovel, poukázala na skutočnosť, že s dieťaťom bol primerane jej veku prevedený pohovor, záznam ktorého bol predložený súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dieťa sa zidentifikovalo s priezviskom ktoré v súčasnosti nosí jeho matka a súrodenec. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec dieťaťa si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, nikdy nekontaktoval úrad s tým, že matka mu v stretávaní s dieťaťom bráni. V závere uviedla, že zmena priezviska je zásahom do výkonu rodičovských práva, avšak v tomto prípade vzhľadom na nezáujem otca o dieťa je v záujme dieťaťa, aby nieslo priezvisko rodiny, ktorá sa o ňu stará.
Zo záznamu zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa, vypracovaný kolíznym opatrovníkom dňa 29.9.2014 mal súd preukázané, že mal. E. uviedla kolíznej opatrovníčke, že chodí do škôlky, jej ocko sa volá P. G., v škôlke ju prezývajú X., nevie prečo, volá sa E. G., má bračeka P. G.. Mamku, oca aj bračeka ľúbi.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
V zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. V zmysle ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia mal. dieťaťa.
V zmysle § 41 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.
V zmysle § 41 ods. 2 Zákona o rodine ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.
V zmysle § 41 ods. 3 Zákona o rodine na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
Podľa § 6 ods. 4 zákona 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
Právne posúdenie vecí:
Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona .zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zák. o mene a priezvisku. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi
V predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010, kedy otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť, mal. E. v tom čase mala 4 mesiace. Následne manželstvo rodičov mal. E. bolo rozvedené. Matka spolu s mal. E. žije v spoločnej domácnosti s terajším manželom P. G.. Dňa XX.X.XXXX sa im narodil syn a to P. G., následne matka mal. E. uzavrela manželstvo s P. G.. Mal. E. súčasného manžela matky oslovuje otec, má ho rada a chce mať rovnaké priezvisko ako matka a jej brat.
Otec mal. E. okrem toho, že nútene platí výživne formou exekúcie, sa v podstate o dieťa nezaujíma, nevie aký je jeho zdravotný stav, aké sú jeho potreby, záujmy, záľuby a pod. Otec sám priznal, že dieťa naposledy videl pred viac ako tromi rokmi, že dieťa ho nepozná.
Podľa názoru súdu je neakceptovateľná výhovorka otca, že v stretávaní s dieťaťom mu bráni matka, keďže túto skutočnosť doposiaľ na žiadnej inštitúcií (či už úrad práce sociálnych vecí a rodiny alebo na polícií) nesignalizoval. Pre takýto postoj otca dieťa k nemu nielenže stratilo citový vzťah, ale nikdy si tento vzťah ani nemohlo vybudovať, otec je pre mal. E. cudzím človekom. Ospravedlniteľným dôvodom nezáujmu otca o mal. dieťa nemôže byť ani prípadný zdravotný stav otca. Je nepravdepodobne aby počas celého obdobia od kedy otec dieťa nevidel bol na liečení ako to uvádzal pred súdom, o dieťa mohol záujem prejaviť nielen osobnou návštevou, ale aj inou formou, avšak v danom prípade otec si s dieťaťom nebudoval citový vzťah už od jeho narodenia (prinajmenšom od augusta 2010, kedy opustil spoločnú domácnosť matky s dieťaťom).
Pokiaľ ide o stanovisko mal. E. k predmetnej veci, súd má za to, že na postoj dieťaťa je potrebné prihliadnuť, z vyjadrenia dieťaťa, ktoré primerane svojmu veku uviedlo pred kolíznou opatrovníčkou vyplýva, že dieťa sa identifikuje s priezviskom matky a jej nevlastného súrodenca.
Dieťa v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine ako aj v súdnom konaní. Právo .dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len vypočuť si názor dieťaťa,
ale ho aj rešpektovať do takej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie.
Vzhľadom na vek dieťaťa a okolnosť straty kontaktu s jej otcom sa návrh matky javí ako opodstatnený a akceptovateľný, pretože predstavuje relevantný prvok v procese osobnostného rozvoja dieťaťa v rodine matky, kde žije aj jeho nevlastný brat mal. P..
Nesúhlasné stanovisko otca k podanému návrhu súd hodnotí ako účelové, otec dieťa naposledy „videl“ pred viac ako tromi rokmi, predtým ho taktiež pravidelne nenavštevoval. Možno konštatovať, že otec od opustenia spoločnej domácnosti od augusta 2010 nevyvinul žiadnu snahu, žiadne úsilia aby si s dieťaťom vybudoval citový vzťah, taký aký medzi otcom a dcérou má byť, otec pre dieťa je cudzím človekom. Otec pre dieťa z dôvodu jeho nezáujmu nemôže byť príkladom. Nesúhlasné stanovisko otca k podanému návrhu podľa názoru súdu nevyplýva zo skutočného citového záujmu otca k dieťaťu.
Súd je teda toho názoru, že je v záujme mal. E., aby mala priezvisko totožné s priezviskom jej matky, ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom súdu, tak aby v budúcnosti nemala problémy s vlastnou identifikáciou a zaradením. Zmenou priezviska dôjde k jej zblíženiu s rodinou, s ktorou žije, čo prispeje k jej ďalšiemu zdravému vývoju, pretože bude plnohodnotným členom rodiny. Používanie iného priezviska, by mohlo mať nepriaznivý vplyv na jej ďalší psychický vývin.
Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté .dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.