Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-42-2022.pdf
PDF · 92.29 KB
No categories available
5Co/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX D., E. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému: F. G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. apríla 2021 č.k. 1C/43/2017 – 417 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia po citácii ustanovení § 161 ods.1 a 2 CSP a § 167 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) konštatoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31OdK/6/2018 a keďže konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, je zrejmé, že majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“) bol vyporiadaný v rámci konkurzného konania, uzavrel, že žalobkyňa podala žalobu vo veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, a to konkurzným súdom, týka sa opätovne tých istých sporových strán a tej istej veci, a preto z dôvodu prekážky rozsúdenej veci ako nedostatku procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.1. Namietla, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, v čom vzhliadla naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V tejto súvislosti poukázala na aktuálny právny stav v katastri nehnuteľností SR, v zmysle ktorého sú tam označené nehnuteľnosti do dnešného dňa evidované v BSM žalobkyne a žalovaného, čo je v rozpore s tvrdením súdu v bode 11. odôvodnenia a podčiarkla, že z uznesenia nevyplýva, ako mal byť majetok patriaci do BSM vyporiadaný v konkurznom konaní.
4.2. Podľa názoru žalobkyne súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne a z týchto nevyvodil správne skutkové ani právne závery. Uviedla, že skutočnosť, že BSM žalobkyne a žalovaného zaniklo vyhlásením
konkurzu na majetok žalovaného nebola sporná, v konkurznom konaní nedošlo k speňaženiu majetku patriaceho do konkurznej podstaty žalovaného, a preto nemôže obstáť záver súdu, že veriteľom bol prenechaný všetok majetok patriaci do BSM. Nakoľko podstatná časť majetku do dnešného dňa je evidovaná v BSM, nemôže obstáť ani názor súdu, že v danom prípade nie je čo vyporiadať.
4.3. Žalobkyňa poukazom na ust. § 166f ods. 1 ZoKR spochybnila, či v danom prípade je možné hovoriť o právoplatne skončenej veci (v konkurznom konaní), keďže oddlženie môže byť aj zrušené, v dôsledku čoho sa stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne označil odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
5.1. Žalovaný s odkazom na bod 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia tvrdil, že toto je dostatočne odôvodnené. K tvrdeniu žalobkyne o nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. žalovaný odkázal na bod 11. napadnutého uznesenia. Poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a tvrdil, že žalobkyňa nemôže odvodzovať svoje práva od zápisu v katastri nehnuteľností, keď vie, že BSM žalobkyne a žalovaného tvorí konkurznú podstatu v konkurze vedenom voči žalovanému a konkurz bol zrušený.
5.2. K tvrdeniu žalobkyne o nespeňažení majetku v konkurze žalovaný zdôraznil, že došlo k speňaženiu majetku v časti, o čom svedčia údaje zverejnené v Obchodnom vestníku. Skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je stále žalobkyňa vedená ako bezpodielový spoluvlastník neznamená, že by sa mohla opakovane domáhať vyporiadania BSM.
6. Žalobkyňa v duplike na vyjadrenie žalovaného konštatovala, že tvrdenia žalovaného a ani správcom zverejnené oznámenia súvisiace so speňažením majetku v Obchodnom vestníku SR neobsahujú žiadne informácie o tom, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k speňaženiu majetku. Poukázala na rozpor v tvrdeniach žalovaného, keď na jednej strane žalovaný uviedol, že došlo k speňaženiu majetku v časti a zároveň, že správcovi sa nepodarilo speňažiť majetok, v dôsledku čoho bol konkurz ukončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V ostatnej časti odkázala na doterajšie tvrdenia a argumenty, na ktorých zotrvala.
7. Žalovaný vo vyjadrení k duplike žalobkyne čo do speňažovania majetku odkázal na údaje zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.7.2020 č. OV 145/2020, dňa 17.8.2020 č. OV 158/2020 a dňa 24.9.2020 č. 184/2020, z ktorého vyplýva, že časť majetku sa speňažiť podarilo.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
10. Žalobkyňa v prvom rade opodstatnene súdu prvej inštancie vytkla, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), v dôsledku ktorej vady odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako bez ďalšieho pristúpiť ku kasácii napadnutého rozhodnutia.
11. Žalobkyňa v podanom odvolaní v podstate napáda záver súdu o existencii prekážky rozhodnutej veci, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP. Nepopiera skutočnosť, že k zániku BSM došlo vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, tvrdí však, že k vyporiadaniu BSM strán sporu v konkurznom konaní nedošlo, v dôsledku čoho konanie nie je zaťažené neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP (skúmanie procesných podmienok), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania.
16. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
17. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej, vrátane rozhodnutia súdu o zastavení konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.
17.1. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).
17.2. Súd je preto povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci.
17.3. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu.
17.4. Ak súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
17.5. Porušením práva na spravodlivý proces býva i taká situácia, kedy v hodnotení skutkových okolností súdom absentuje určitá časť skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ale súd prvej inštancie ju právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutočností a bez toho, aby presvedčivo vyložil jej (i)relevantnosť.
18. K uvedenej vade došlo i v súdenej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán žalobkyne a žalovaného.
19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu a napadnutého uznesenia dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť žalobkyni v jej názore v odvolaní, že odôvodnenie uznesenia neposkytuje žiadne informácie na posúdenie právne významnej otázky, či a ak áno, akým spôsobom bolo vyporiadané BSM strán sporu – žalobkyne a žalovaného, ktoré bolo bezpochyby zrušené vyhlásením konkurzu na
majetok žalovaného, a teda či sú splnené podmienky stanovené hypotézou ustanovenia § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
19.1. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (bodu 11) totiž vyplýva, že súd prvej inštancie si síce „vyžiadal kompletný spis konkurzného súdu“ Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/6/2018, avšak aké skutkové zistenia učinil z obsahu tohto súdneho spisu, z odôvodnenia uznesenia nie sú zrejmé. Súd prvej inštancie totiž v dôvodoch uznesenia iba bez ďalšieho stroho konštatoval, že „z pripojeného spisu ako aj z vyššie uvedených ustanovení zákona, mal za preukázané skutočnosti uvádzané žalovaným v rámci svojho vyjadrenia“ a že „majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva bol vyporiadaný osobitným spôsobom, a to v rámci konania o oddĺžení žalovaného“, a teda „vyporiadaný v rámci v rámci konkurzného konania a to tak, že tento bol v celosti prenechaný veriteľom, ktorí v rámci konkurzného konania včasne prihlásili svoje pohľadávky“.
20. Za tejto situácie žalobkyňa v odvolaní opodstatnene namietla, že pre nedostatok dôvodov v odôvodnení uznesenia nie je možné zistiť, ako dospel súd k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, z ktorých dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 pís. b) CSP musel pristúpiť k zrušeniu uznesenia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, a to bez toho, aby sa z dôvodu absencie preskúmateľných skutkových záverov súdu mohol zaoberať aj ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne spochybňujúcimi správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalobu žalobkyne o vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, keďže uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.1.2018 sp. zn. 31OdK/6/2018, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.4.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, a to aj so zreteľom na to, že:
21.1. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov, v § 53 s názvom Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov stanovuje:
v odseku 1, že: Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie;
v odseku 2, že: Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom; ako i že:
v zmysle § 167i ods. 1 ZoKR, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu, pričom z citovaných zákonných ustanovení plynie, že:
21.2. vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka – fyzickej osoby, ktorá je subjektom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (aj vyhlásením oddlžovacieho konkurzu) zaniká toto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ex lege,
21.3. ZoKR vytvára správcovi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vysporiadanie BSM,
21.4. tým ale nestráca aktívnu vecnú legitimáciu druhý manžel, ktorý nie je úpadcom, ak však tento manžel nevyužije svoje oprávnenie podať návrh na vyporiadanie BSM, správca je povinný vysporiadať zaniknuté BSM podaním návrhu na súd alebo mimosúdne,
21.5. správca koná namiesto úpadcu, vystupuje ako zákonný zástupca úpadcu,
21.6. správca môže vyporiadať zaniknuté BSM aj dohodou,
21.7. mimosúdna dohoda musí mať formu zmieru, ktorú schváli súd (§ 148 CSP),
21.8. do konkurznej podstaty patrí ex lege celá masa majetku, ktorá tvorila BSM s výnimkou prípadu, ak pred vyhlásením konkurzu došlo k vyporiadaniu BSM,
21.9. zánikom BSM vzniká druhému manželovi pohľadávka z titulu vyporiadania BSM podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ktorej výška sa určí podľa pravidiel stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka,
21.10. po vyporiadaní BSM správca speňaží ten majetok, ktorý pripadne do výlučného vlastníctva úpadcu a vymáha voči druhému manželovi pohľadávku, ktorú má tento vyplatiť z titulu vyporiadania.
22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).