Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-24-2022.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne J. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., na ul. W. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, na ul. Baštovej č. 5/A, proti žalovaným 1. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U. č. XXX, 2. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U. č. XXX a 3. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, na Dostojevského rade č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 30.08.2021 č.k. 2C 30/2019-111, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie o sumu 8.326,12 eur zastavil. Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 274 eur a 5 % -ný úrok z omeškania zo sumy 1.909,01 eur od 11.09.2019 do 29.06.2020. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 274 eur od 11.09.2019 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej trestným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa 13.11.2017 právoplatným dňa 29.11.2017 bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý sa podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka.
3. Prevádzkovateľom motorového vozidla bol žalovaný v 2. rade, pričom motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného v 3. rade.
4. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného chirurgom MUDr. V. Q. je zrejmé, že celkový počet bodov z titulu bolestného bol určený na 240. Za položku 234
- cudzie teleso chirurgicky odstránené ohodnotenú 15 bodmi, bolestné zo strany žalovaného v 3. rade uhradené nebolo. Keďže tento lekársky úkon zrealizovaný bol, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel a žalobkyni priznal náhradu za bolesť vo výške 274 eur (15 bodov x 18,24 eur).
5. Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok z omeškania zo sumy 274 eur, v danom prípade sa žalovaný v 3. rade mohol dostať do omeškania až dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, a preto v tejto časti bola žaloba žalobkyne zamietnutá.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.
7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa a žalovaný v 3. rade.
8. Žalobkyňa navrhla rozsudok v jeho zamietavej časti zmeniť tak, aby žalobkyni boli priznané úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274 eur od 13.09.2019 do zaplatenia. Ako dôvod uviedla, že nepriznanie úrokov z omeškania nemá oporu ani v zákone o povinnom zmluvnom poistení, ani v Občianskom zákonníku.
9. Žalovaný v 3. rade požadoval rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, aby v časti zastavenia konania žiadna zo strán sporu nemala nárok na náhradu trov konania. Ďalej žiadal priznať žalovanému v 3. rade proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti zdôraznil, že nesporné nároky žalobkyne žalovaný v 3. rade vysporiadal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. riadne a včas, t.j. v zákonnej lehote 3 mesiacov a 15 dní odo dňa oznámenia žalobkyne o vzniku škodovej udalosti. Žaloba zo strany žalobkyne nebola v tejto časti podaná dôvodne, a preto žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov konania. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby zavinila svojim správaním samotná žalobkyňa, nakoľko správnym postupom z jej strany vzniku týchto trov bolo možné predísť.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je opodstatnené.
11. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania zo sumy 274 eur prvoinštančný súd uzavrel, že v danom prípade sa žalovaný v 3. rade môže dostať do omeškania až dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za správne.
12. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca si kvalifikovaným spôsobom uplatnil u žalovaného v 3. rade náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o povinnom zmluvnom poistení). Žalovaný v 3. rade riadne uplatnený nárok z titulu bolestného v čiastke 4.378 eur znížil na sumu 4.104 eur a zvyšnú časť vo výške 274 eur žalobkyni neuhradil. Táto čiastka žalovaným v 3. rade nedôvodne neuhradená preto musela byť žalobkyni priznaná rozhodnutím súdu.
13. Podľa ust. § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Z ust. § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predpoklady pre priznanie úroku z omeškania v danej veci nie sú dané, takýto záver nie je správny. Ak žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si nesplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od žalovaného požadovať popri plnení aj úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
15. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021 č.k. III. ÚS 214/2020-29 a III. ÚS 309/2020-33. V oboch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že ustanovenie § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení
nemôže viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Všeobecné súdy tak museli riešiť otázku, odkedy má sťažovateľ nárok na úrok z omeškania, konkrétne či odo dňa, ktorý nasledoval po oznámení škody sťažovateľom žalovanej poisťovni, či odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí troch mesiacov a 15 dní podľa ust. § 11 ods. 6 a 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení alebo odo dňa po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
16. Odpoveď na túto otázku je možná len pri výrazne dôslednejšej úvahe ako pri úvahe v napadnutých rozhodnutiach, ktorých odôvodnenie sa gramatickým výkladom zameralo na slovné znenie obsiahnuté v § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré za alternatívou vyjadrenou slovným spojením alebo stanovuje, že poisťovňa je povinná plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Výkladu, ktorý poskytli všeobecné súdy vrátane súdov, ktoré vydali napadnuté rozhodnutia, však chýba použitie iných výkladových metód ako strohé zameranie sa na jedno slovné spojenie v § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
17. Ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je návrh poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii predpokladanej § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote 3 mesiacov (§ 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení) a 15 dní (§ 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania.
18. Súd prvej inštancie v rozpore so závermi obsiahnutými vo vyššie uvádzaných nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky vzhľadom na ním nesprávne prijatý záver o nemožnosti priznania úroku z omeškania zo sumy 274 eur pred dňom právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady škody, nevykonal pre vec právne významné dôkazy umožňujúce ustáliť moment omeškania žalovaného v 3. rade vo vzťahu k sume 274 eur, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
19. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade a v časti trov konania rozhodnutie ničím neodôvodnil.
20. V súvislosti s vytýkanými nedostatkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je právne významné ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
23. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené strane sporu, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
24. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.
25. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).