Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/79/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: M. I. AQUATERM, s.r.o., so sídlom F. XXX/X, G. H., IČO: 44 204 451, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanému: BRAMI BOOM, s.r.o., so sídlom Záhradná 523/4, Batizovce, IČO: 47 246 529, zastúpený JUDr. Jozef Furčák, advokát AK vo Vranove nad Topľou, Ul. Puškinova 856/4, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 582,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -32 zo dňa 9.7.2014 jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 55,46 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 582,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 582,48 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 256,36 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 221,86 eur, ktoré má zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu taktiež v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 582,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 31.10.2013 do zaplatenia ako náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dodal žalovanému tovar, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 1303601041 zo dňa 16.10.2013 vo výške 582,48 eur, ktorá suma bola splatná 30.10.2013. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil na dodacích listoch č. 1303512224, č. 1303512225 a č. 1303511962. Žalobca opakovane vyzýval telefonicky žalovaného k úhrade dlžnej sumy, avšak do podania žaloby zostal dlh neuhradený. Súd najprv rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že je pravdou, že od žalobcu prijal tovar, ktorý je predmetom tohto sporu, avšak zdôraznil, že uvedený tovar mu nebol vyfakturovaný podľa dohody, pričom poukázal na to, že žalobca v texte faktúry uviedol: „tovar zostáva majetkom firmy žalobcu až do jeho úplného zaplatenia“, pričom na tejto výhrade vlastníctva sa podľa vyjadrenia žalovaného účastníci nedohodli. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že predmetný tovar nemôže financovať z cudzích zdrojov, ktoré mal na tento účel pripravené, nakoľko z úverových podmienok bánk, ako aj leasingových spoločností, jednoznačne vyplýva, že takýto tovar nemôže byť predmetom financovania. Z uvedených dôvodov preto žalovaný podľa svojho tvrdenia nemohol tovar zaplatiť a žiadal vystaviť novú faktúru.

Žalobca považoval dôvody uvedené v odpore za nedôvodné. Nevedel sa vyjadriť k námietke žalovaného, že dodaný tovar nebol fakturovaný podľa dohody, keďže so žalovaným žiadnu dohodu neuzavrel. Žalobca vyúčtoval dodaný tovar v súlade so základným ustanovením a ustanovením , pričom svoju povinnosť dodať tovar splnil a žalovanému vznikla povinnosť za tovar zaplatiť. Poukázal na to, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru, pričom podľa neho nie je dôvodná ani ďalšia námietka súvisiaca s výhradou vlastníckeho práva, nakoľko pokiaľ žalobca vo faktúre uviedol, že je vlastníkom tovaru až do jeho úplného zaplatenia, tak žalovaný týmto nie je viazaný, lebo nedošlo k písomnej dohode v súlade s ustanovením , a preto je jeho námietka, že cudzí tovar nemohol byť predmetom financovania z cudzích zdrojov, iba účelová, keď na základe kúpnej zmluvy jednoznačne nadobudol vlastnícke právo k dodanému tovaru v súlade s ustanovením . Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že nemá žiadnu povinnosť vystaviť žalovanému nové faktúry na dodaný tovar.

Ďalej súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie dňa 9.7.2014 nedostavil, napriek tomu, že predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas preukázané, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v súlade s ustanovením pojednával v jeho neprítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého z faktúry č. 1303601041 vystavenej dňa 16.10.2013 vyplýva, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odberateľovi hnuteľné veci v celkovej výške 582,48 eur vrátane DPH a splatnosť tejto sumy bola 30.10.2013. Z jednotlivých dodacích listov pripojených k vyššie uvedenej faktúre mal súd za preukázané, že žalovaný prevzal jednotlivé hnuteľné veci vyfakturované predmetnou faktúrou, čo potvrdil svojím podpisom na jednotlivých dodacích listoch. Ďalej súd vec právne hodnotil podľa , ustanovenia , , , , a s tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou, na základe ktorej, ako to vyplýva z dodacích listov žalovaný prevzal jednotlivé hnuteľné veci - stavebný materiál, ktoré mu žalobca následne vyfakturoval faktúrou č. 1303601041, pričom žalovaný neuhradil kúpnu cenu v plnej výške, a preto ho súd k jej úhrade zaviazal. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného vyjadrených v odpore, súd v tejto súvislosti v celom rozsahu poukázal na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, keď v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dohody v zmysle ustanovenia , na základe ktorej by žalovaný ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy neskôr ako po dodaní tovaru, ktorého dodanie nijako nenamietal. Naviac súd považoval za potrebné dodať, že samotná výhrada vlastníctva nie je predmetom konania, keď žalobca si v tomto konaní tento nárok spočívajúci v tom, že by mal byť aj po dodaní tovaru žalovanému naďalej jeho vlastníkom, nijako neuplatnil. Žalovaným uvádzané skutočnosti, že chce zakúpený tovar financovať z cudzích zdrojov sú rovnako pre posúdenie veci irelevantné a nesúvisia s ňou ani nijako nemôžu ovplyvniť výšku alebo splatnosť žalovanej sumy. Žalobcom uvádzaná poznámka na faktúre, že tovar, ktorý je jej predmetom je naďalej jeho majetkom až do úplného zaplatenia ceny je bez významu, keďže faktúra je len účtovným dokladom a žalovaný bol povinný dodaný tovar zaplatiť bez ohľadu na vystavenú faktúru. Žalovaný sa do omeškania s touto úhradou dostal nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, pričom výška požadovaného úroku z omeškania nepresahuje zákonný rámec stanovený v v spojení s Nariadenia vlády SR č. , preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie žalobcom požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že tieto priznal úspešnému účastníkovi. Trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 221,86 eur, a to za 4 úkony právnej služby, prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie na odpor žalovaného a účasť na pojednávaní 9.7.2014 po 38,18 eur, t.j. spolu vo výške 152,72 eur. K tomu patrí 4 x režijný paušál po 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014, t.j. spolu 32,16 eur, všetko navýšené o 20 % DPH vo výške 36,98 eur. Výška trov právneho zastúpenia bola vypočítaná v zmysle ustanovenia , a , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z dôvodov tohto odvolania vyplýva, že žalovaný takisto dospel k záveru, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle a nasl. s tým, že žalobca vopred vedel, že predmetný tovar bude financovať z cudzích zdrojov, čo vyplýva aj z povahy obchodu, nakoľko tovar nezaplatil v hotovosti u žalobcu v priestoroch jeho predajne, ale po dohode s ním mu vystavil jednotlivé faktúry. Z podnikateľskej praxe je zrejmé, že nadobúdacia faktúra k tovaru je základným predpokladom toho, aby predmetnú dodávku mohol financovať prostredníctvom leasingu, prípadne úveru, pre tieto potreby nie je podstatné, či spomínaná výhrada vlastníctva je po právnej stránke platná, alebo nie, ale to, že poznámka na dodacej faktúre „Tovar zostáva majetkom firmy M. I. Aquaterm až do jeho úplného zaplatenia“, mu znemožňuje financovanie prostredníctvom banky, či inej finančnej inštitúcie, nakoľko vnáša určitú pochybnosť o možnej existencii výhrady vlastníctva, ale hlavne nie je v súlade s ústne uzatvorenou kúpnou zmluvou medzi stranami, pretože v prípade, že by mu to žalobca oznámil vopred, kúpnu zmluvu by s ním nikdy neuzavrel. Na základe uvedených skutočností považoval dodanie tovaru za vadné, nakoľko absencia riadneho dokladu o nadobudnutí mu zamedzuje v dispozícii s tovarom v spomínanom zmysle. Považoval za potrebné uviesť, že v tomto prípade konal v zmysle platných právnych predpisov a zásad poctivého obchodného styku, avšak pre nepochopiteľný postoj dodávateľa, tento znemožnil riadne ukončenie ich obchodnej transakcie.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca považoval odvolacie námietky za nedôvodné s tým, že v tejto súvislosti poukázal na dôvody napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa vyporiadal aj s uvedenými námietkami s tým, že samotná výhrada vlastníctva nie je predmetom konania, pričom sám žalobca v jeho priebehu uznal vlastnícke právo žalovaného k dodanému tovaru, a preto akákoľvek argumentácia žalovaného, že faktúra, v ktorej je poznámka, že tovar zostáva majetkom žalobcu, nemôže brániť žalovanému vo výkone jeho vlastníckych práv. Žalovaný tovar prevzal, čoho dôkazom sú aj dodacie listy č. 1303512224, č. 1303512225 a č. 1303511962, žalovaný uvedenú skutočnosť, ani výšku dohodnutej kúpnej ceny žiadnym spôsobom nerozporoval a aj napriek tomu, že tovar prevzal, za tento nezaplatil. V súlade s ustanovením , tak žalovaný nadobudol vlastnícke právo k tovaru, len čo mu bol tovar odovzdaný. Dodaním tovaru vznikla žalovanému zákonná povinnosť v zmysle ustanovenia a 448 zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému. Žalobca zdôraznil, že výhrada vlastníckeho práva uvedená na faktúre, nemá voči žalovanému žiadnu právnu záväznosť, nakoľko táto nepredstavuje písomnú dohodu o právnom úkone vyžadovanú zákonom ( ), a preto je takéto jednostranné vyhlásenie žalobcu na faktúre v zmysle ustanovenia absolútne neplatné. Žalovaným tvrdené znemožnenie financovania prostredníctvom banky, či inej finančnej inštitúcie z dôvodu o pochybnosti o prípadnej existencii výhrady vlastníctva je preto bez právnej relevancie a nezaplatenie kúpnej ceny z takéhoto dôvodu nemá oporu v zákone. Žalobca navyše namietanú výhradu vlastníckeho práva voči žalovanému neuplatnil a ani nemieni uplatniť, nakoľko si je vedomý skutočnosti, že táto nebola dohodnutá v súlade so zákonom. Žalobca sa preto v plnej miere stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že samotná výhrada vlastníctva nie je predmetom konania, keď žalobca si v tomto konaní tento nárok neuplatnil a tiež zamýšľané financovanie z cudzích zdrojov je pre posúdenie veci absolútne irelevantné a nijako nesúvisí, ani nemôže ovplyvniť výšku alebo splatnosť žalovanej sumy. Obrana žalovaného, že faktúra je predpokladom toho, aby dodávku mohol financovať prostredníctvom leasingu vyznieva paradoxne, a to aj s prihliadnutím na cenu dodaného tovaru a povahu, resp. účel dodávaného tovaru - vodoinštalačný, resp. kúrenársky materiál. Žalovaný v tomto konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že mienil nákup od žalobcu financovať prostredníctvom leasingu. Uvedená námietka žalovaného je preto len účelová a urobená v snahe vyhnúť sa zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny, ktorá bola žalovanému riadne vyfakturovaná v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Faktúra je pre platiteľov DPH dôležitý doklad, ktorý deklaruje zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil, alebo sa mal uskutočniť, celkovú cenu dodaného tovaru, alebo služby, základu dane a DPH. Na strane dodávateľa vyhotovenie faktúry predstavuje povinnosť uloženú zákonom určujúcu mimo iného aj výšku DPH, ktorú je platiteľ - dodávateľ povinný odviesť. Pre odberateľa - platiteľa DPH, je faktúra dokladom, na základe ktorého si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Žalobca si preto vystavením faktúry za dodaný tovar len splnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, pričom však poukazuje na konštatovanie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že faktúra je len účtovným dokladom a žalovaný bol povinný dodaný tovar zaplatiť aj bez ohľadu na vystavenú faktúru. Žalobca má za to, že

žalovanému dodal objednaný tovar v súlade so zákonom, pričom povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na tovar v zmysle ustanovenia , na ktorý poukazuje žalovaný v odvolaní sa nevzťahuje na akékoľvek doklady, ale len na relevantné doklady, ktoré sú buď nevyhnutné na prevzatie tovaru (náložné listy, skladištné listy a pod.), alebo na užívanie tovaru (návod na obsluhu, montážny návod a pod.) alebo doklady určené v zmluve (certifikáty, doklady o zhode a pod.). S poukazom na uvedené je preto námietka žalovaného, že považuje dodanie tovaru za vadné, nakoľko absencia riadneho dokladu o nadobudnutí mu zamedzuje v dispozícii s tovarom úplne nedôvodná, nakoľko doklad o nadobudnutí tovaru, ktorého absenciu žalovaný namietol nepatrí medzi doklady predpokladané zákonom, ktoré majú byť dodané spolu s tovarom a tiež nejde ani o doklady dohodnuté v zmluve. Žalobca zdôraznil, že faktúra nie je dokladom o nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru, ale len dokladom o vyúčtovaní ceny dodaného tovaru. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že tento postupoval v zmysle zásad poctivého obchodného styku a v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko bol to práve žalovaný, kto porušil svoju povinnosť, uloženú mu zákonom, zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar, a preto nie žalobca ale žalovaný sa správa protiprávne, keď za tovar nezaplatil.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver.

Odvolací súd v zmysle sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov a na zdôraznenie správnosti tohto rozsudku považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Žalovaný nijakým spôsobom, a to ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by kúpu predmetného tovaru chcel financovať na základe úveru, či leasingu. Pokiaľ namieta text faktúry č. 1303601041, kde sa uvádza, že tovar zostáva majetkom firmy M. I. AQUATERM až do jeho úplného zaplatenia, je táto námietka nedôvodná, keďže neznamená písomnú dohodu v zmysle . Podľa tohto totiž si strany môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v . Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon vyžaduje písomnú dohodu o výhrade vlastníckeho práva, to znamená dohodu dvoch strán a takáto preukázaná v konaní nebola. Súd prvého stupňa teda správne uzavrel, že v zmysle žalovaný nadobudol vlastnícke právo tovaru po tom, čo mu tento bol odovzdaný. Podľa po tom, čo žalovaný nadobudol vlastnícke právo k veci, bol povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v lehote splatnosti, t.j. do 30.10.2013. Vzhľadom na tú okolnosť, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil v uvedenej lehote, súd prvého stupňa správne uzavrel, že je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania, a to podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením. Sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013, v období od 8.5.2013 do 12.11.2013, bola 9,5 %.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktoré boli vypočítané v súlade s Vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný a má preto právo na náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie na odvolanie žalovaného zo dňa 11.9.2014, kde tarifná odmena je 38,18 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur, spolu 46,22 eur, plus 20 % DPH 9,24 eur, celkove 55,46 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.