Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/108/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobcu N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. XX, proti žalovaným 1. D. C. (F.), 2. C. W. (C.), 3. I. C., 4. I. W. (C.), 5. Z. W. (C.), 6. D. W. (C.), 7. R. W. (C.), 8. N. W. (C.), 9. N. W. (C.), XX. J. H., 11. I. C. (F.), všetci bytom na neznámom mieste, 12. G. W., nar. X.X.XXXX, bytom G., Ľ. D. XXX/X, 13. U. W., nar. X.X.XXXX, bytom G., X. . I. XXX/X, 14. I. W., rod. C., bytom na neznámom mieste, XX. N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 16. Z. S., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., K.. G. XXX/XX, 17. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. XX, 18. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. X, 19. V.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XXX/XX, 20. I.. Z. H., bytom na neznámom mieste, 21. I. G., bytom na neznámom mieste, 22. N. G., bytom na neznámom mieste, 23. I. Y., rod. H., bytom na neznámom mieste, 24. V. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C. X, 25. I. H., nar. 9.XX.XXXX, bytom T. C. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15.1.2014 č. k. -44 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN C XX - záhrada vo výmere XXX m2 tak, ako je táto zakreslená na geometrickom pláne I. F., zo dňa 2.7.2012, overeného dňa 24.7.2012, ktorá bola vytvorená z časti parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXX kat. úz. T. C. a z parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. T. C.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na úpravu podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950, ako aj podľa č. 40/1964, platného od 1.6.1964 a novely s účinnosťou od 1.1.1992. Uviedol, že hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desiatich rokov s tým, že do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe treba započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992. Iná otázka je dobrá viera držiteľa k nehnuteľnosti. Táto sa musí posudzovať ako objektívna skutočnosť nielen vo vzťahu k subjektívnemu presvedčeniu účastníka konania a je potrebné zistiť, či držiteľ nehnuteľnosti pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti danej veci požadovať, nemal alebo nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, či

mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zanikne vtedy, ak sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Dokazovaním mal súd prvého stupňa za zistené, že žalobca mal vstúpiť do držby nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, a to novovytvorená parcela CK N XX a CK N XX kat. úz. T. C., po smrti svojho otca N. H., ktorý zomrel v roku 1966. Tento mal nehnuteľnosti užívať podľa žalobcu od nepamäti. Pokiaľ ide o parcelu CK N XX, mal za zistené, že túto parcelu skutočne žalobca užíva nerušene a nepretržite po vstupe do jej držby a táto je v prírode ohraničená plotom. Nakoľko tu boli splnené podmienky vydržania podľa , súd prvého stupňa v tejto časti žalobe vyhovel. Nemohol však tak urobiť aj pokiaľ ide o parcelu CK N XX. Výpoveďami účastníkov bolo zistené, že na tejto parcele je postavené betónovej hnojisko asi od roku 1965 - 1966. Toto si postavila rodina W. za súhlasu majiteľa tohto pozemku C. Q., ktorý daroval pozemok Z. W., matke žalovaného v 19.rade. Odvtedy ho rodina W. užívala. Preto žalobca nemohol vydržať vlastnícke právo aj k parcele CK N XX vytvorenej spomínaným geometrickým plánom, nakoľko žalobca fakticky pozemok neovládal a nenakladal s ním ako so svojim vlastným. Nemohol mať ani dobrú vieru v tom, že mu pozemok patrí. V tejto časti preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe o určenie jeho vlastníckeho práva k parcele CK N XX, kat. úz. T. C., bolo vyhovené. Má za to, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu nemožno prijať záver o tom, že parcelu CK N XX, kat. úz. T. C. užíva rodina W.. Účastníci konania pred súdom uviedli, že na tejto parcele je postavené hnojisko, ktoré postavila rodina W., nikto neuviedol však to, žeby rodina užívala spornú parcelu v celku tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne. Neobstojí ani záver súdu o tom, že betónové hnojisko je na tejto parcele postavené od roku 1965, či 1966. Súd prvého stupňa nevyhodnotil tvrdenia žalobcu o tom, že so súhlasom otca na tejto časti parcely bola vyhotovená jama na vápno. Právny predchodca žalobcu nesúhlasil s výstavbou hnojiska. Súd prvého stupňa neuviedol, z akých dôkazov vychádzal pri prijatí záveru o tom, že majiteľom pozemku bol C. Q.. Nesprávny je aj záver o tom, že pozemok mal darovať matke žalovaného v 19.rade C. Q., ktorý nebol vlastníkom tohto pozemku, vôbec už nie v dobrej viere, pokiaľ ide o časť pozemku, na ktorom sa nachádza hnojisko. Tvrdí, že túto parcelu užívala stále jeho rodina, je teda v rozpore s dobrými mravmi, aby parcela mala prináležať niekomu inému len preto, že na časti parcely si protiprávne a bez súhlasu vlastníka postavil hnojisko. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podaného odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v zmysle zásad vyjadrených v ust. , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu rozhodnutia predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel, nebol dotknutý odvolaním účastníkov, a preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom ( veta prvá ).

Predmetom konania v danom prípade bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam KN C XX - záhrada vo výmere XXX m2 a KN C XX - zastavaná plocha vo výmere XX m2, kat. úz. T. C., vytvorených geometrickým plánom I. F., zo dňa 2.7.2012, keď tieto parcely boli vytvorené z pôvodných nehnuteľností parciel registra EK N XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 (LV č. XXX kat. úz. T. C.) a z parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 (LV č. XXX kat. úz. T. C.). Podľa predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX, kat. úz. T. C. je zrejmé, že tieto sú vedené v spoluvlastníctve žalovaných a žalobca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol vydržaním v súlade s ust. .

Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej veci v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom

na všetky okolnosti veci“. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku, a to do 31.12.1950, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol vydržať ten kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti , a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964, vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, sa podľa prechodných ustanovení tohto zákona skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr.

0/1964 Zb. účinný od 1.4.1964, oproti skoršiemu právnemu stavu vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou , sa opätovne zaviedol inštitút vydržania () a súčasne sa v - teraz , umožnilo pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o 3 roky u hnuteľných a 10 rokov u nehnuteľných vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Tu však vydržanie nemalo za následok nadobudnutie vlastníctva občanom, ale iba vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

Ďalšia novela účinná od 1.1.1992 () podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby možno odvádzať z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Zakladať nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a nemá oporu v spomínaných platných právnych úpravách.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom poukázal na pochybnosti ohľadom samotného užívania parcely KN C XX - zastavaná plocha vo výmere XX m2, kat. úz. T. C., vytvorenej geometrickým plánom z 2.7.2012. Žalobca v konaní uvádzal, že pôvodným užívateľom a držiteľom aj tejto nehnuteľnosti bol jeho otec, neb. N. H., nar. X.X.XXXX a po jeho smrti v roku 1966, vstúpil do držby a užívania tejto nehnuteľnosti samotný žalobca. Je pritom zrejmé, že na tejto nehnuteľnosti je postavené betónové hnojisko, ktoré bolo vybudované a užívané právnymi predchodcami žalovaného v 19.rade, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj ďalší žalovaní v 16., 17., 18., 24 a 25.rade. Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkazmi, ktorými sú všetky prostriedky, na základe ktorých možno zistiť skutkový stav veci. Jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch účastníkov konania podľa . Menovaní žalovaní vo svojich vyjadreniach spochybnili tvrdenia žalobcu ohľadom dlhodobého a nerušeného užívania nehnuteľnosti KN C XX, kat. úz. T. C., vo vzťahu ku ktorej sa žalobca v celom rozsahu domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobca na podporu svojich tvrdení, pokiaľ ide o držbu a užívanie tejto nehnuteľnosti, predložil len potvrdenie B. T. C. z 8.3.2013, ktoré vyhotovila J. H. za B. T. C.. V tomto potvrdení sú uvádzané skutočnosti označené samotným žalobcom a napokon zástupkyňa starostu obce T. C., ktorá bola ustanovená za opatrovníčku žalovaných, vo svojom vyjadrení uviedla, že bližšie sa k okolnostiam prejednávanej veci vyjadriť nevie (č. l. 37). Žalobca teda nepreukázal podmienky kvalifikovanej držby vykonávanej po zákonom stanovenú dobu vo vzťahu k parcele KN C XX, kat. úz. T. C., keďže časť tejto nehnuteľnosti bola podľa viacerých žalovaných užívaná z titulu vlastníckych oprávnení právnymi predchodcami žalovaného v 19.rade. Iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcu o opodstatnenosti jeho nárokov k predmetnej nehnuteľnosti predložené a ani označené neboli, preto súd prvého stupňa opodstatnene v tejto časti žalobu zamietol.

Poukazujúc na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil ako vecne správny postupom podľa , .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.