Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-512-2000.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Er/512/2000
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávnenej: N.. Q. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. S. XXXX/XX, XXX XX R., proti povinnému: Q.. K.Y. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. Y. XX/XX, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Radoslava Kešeľaka (zástupca súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka), Exekútorský úrad so sídlom Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves o vymoženie dlžného a bežného výživného a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 74,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 003728 zo dňa 23.10.2000 poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.06.2000. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 3 Co 21/99 - 93 zo dňa 18.03.1999.
2. Dňa 17.12.2020 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že oprávnená mu listom zo dňa 07.10.2003 oznámila, že povinný si svoju povinnosť splnil, a z toho dôvodu je rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie neúčinné. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného nahradiť trovy exekúcie.
3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK") tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
5. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. absolútnych výnimkách (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.
6. Keďže v predmetnej exekučnej veci ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá je jednou z absolútnych výnimiek stanovených v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa ZoUNEK a súd bude rozhodovať podľa ustanovení Exekučného poriadku.
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
9. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 23.06.2000, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinným po začatí exekúcie. Vyžaduje sa, aby neúčinnosť rozhodnutia vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou sa rozumie stav, keď rozhodnutie síce formálne existuje a nebolo zrušené, ale so zreteľom na existenciu právneho stavu stráca právnu účinnosť zo zákona alebo v dôsledku iného rozhodnutia.
13. Vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora súd z priloženého exekučného spisu (čl. 17) zistil, že oprávnená dňa 07.10.2003 podala na exekútorskom úrade žiadosť o zastavenie exekúcie, v ktorej uviedla, že žiada o zastavenie exekúcie voči povinnému, lebo jej celé dlžné výživné zaplatil.
14. V prejednávanej veci mal exekučný súd preukázané, že po vydaní exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 3 Co 21/99 - 93 zo dňa 18.03.1999, sa toto rozhodnutie zaplatením dlžného výživného povinným stalo neúčinným, a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku I. výrokom tohto uznesenia exekúciu zastavil.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len ,,Vyhláška") odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
22. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
23. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
24. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
25. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení účinnom od 01.04.2000 do 31.07.2000 sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy je
a) pri jednostopových vozidlách a trojkolkách 1,20 Sk (0,04 eur),
b) pri osobných cestných motorových vozidlách 4,45 Sk (0,15 eur); pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy zvýši až o 10 %.
27. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 94,83 eur s DPH, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledujúcim spôsobom:
a) Odmena súdneho exekútora podľa § 5 ods. 2 vyhlášky 16,60 eur
b) Odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 3 vyhlášky 5 x 3,32 eur
c) Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky " poštovné 6,00 eur " cestovné náhrady 39,83 eur ___________________________________________________________________________ DPH 20 % 15,80 eur
Celkom spolu 94,83 eur
28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky v sume 16,60 eur, nakoľko táto odmena by súdnemu exekútorovi patrila v prípade, ak by upustil od vykonania exekúcie a zaslal by o tom súdu oznámenie. Upustenie od vykonania exekúcie sa ako osobitný spôsob skončenia exekúcie v tomto prípade neuplatnil, keďže súdny exekútor zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie a možnosť zastaviť exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, patrí výlučne súdu.
29. Čo sa týka paušálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, mal súd z priloženého exekučného spisu preukázané vykonanie piatich úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného a zisťovanie majetku povinného. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, teda celkom v sume 16,60 eur, ktoré považoval za riadne preukázané a odôvodnené.
30. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 6,00 eur a náhradu cestovného v sume 39,83 eur za dve služobné cesty na trase C. Y. G. - R. a späť vykonané dňa 17.11.2000 a dňa 05.11.2010 pozostávajúce z náhrady za spotrebované pohonné hmoty podľa technického preukazu motorového vozidla ((7,7 l/100km x 80 km) x 1,05 eur/l) v sume 6,47 eur a náhrady za používanie osobného motorového vozidla (0,15 eur/km x 80 km) v sume 12 eur. Cestovné náhrady za tieto dve služobné cesty si súdny exekútor vyúčtoval vo výške 39,83 eur (2 x (6,47 + 12)) a za účelom preukázania nároku predložil záznamy o pracovných cestách a vyúčtovanie cestovného, preto mal súd vynaloženie výšky cestovného súdnym exekútorom za preukázané. Nakoľko vynaloženie hotových výdavkov súd považuje za preukázané a účelne vynaložené a vypočítané v súlade so zákonom, súd súdnemu exekútorovi ich náhradu priznal v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené súd priznal v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 45,83 eur.
31. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd tak priznáva trovy exekúcie v celkovej výške 74,92 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 12,49 eur.
32. Súd predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným a keďže v tomto konaní sa vykonáva exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom rozhodol tak, že trovy exekúcie znáša povinný. Vzhľadom k uvedenému súdnemu exekútorovi II. výrokom tohto uznesenia priznal trovy exekúcie vo výške 74,92 eur a na ich úhradu zaviazal povinného.
33. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenej a ani povinnému a keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, rozhodol súd tak, že III. výrokom tohto uznesenia žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.