Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-17-2014.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/17/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému V. O.S., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 470,61 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 470,61 €, úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do 06.08.2011 vo výške 6,86 € a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 470,61 € od 07.08.2011 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 156,97 € na účet jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 31.10.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 470,61 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 06.08.2011 vo výške 6,86 €, ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 470,61 € od 07.08.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2007 uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 24.000,- Sk (796,65 €), ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 22,41 € vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že dátum poslednej splátky bol dohodnutý na 20.07.2012. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.07.2012 sa stali splatnými dňa 06.08.2011, keĎ žalobca vyhlásil mimoriadnu platnosť úveru.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, o čom súdu predložil fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky.
Listom zo dňa 18.07.2011 zaslal žalobca žalovanému Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s tým, aby žalovaný pohľadávku uhradil najneskôr do 01.08.2011 v celkovej výške 1 934,81 €. Pokusom o zmier zo dňa 04.10.2013 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 2 604,88 € najneskôr do 11.10.2013 s tým, že ak v uvedenej lehote žalovaný svoj záväzok neuhradí, bude žalobca nútený pristúpiť k uplatneniu pohľadávky súdnou cestou.
Dňa 23.12.2013 oznámil vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, svoj vstup do konania na strane žalovaného, pričom dňa 12.11.2014 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vystúpení z konania. Dňa 06.02.2015 bola súdu doručená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní vznesená žalobcom, pričom dôvodom bol vedľajším účastníkom nepredložený súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania. Súd o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní nerozhodoval vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník ešte v decembri 2014 (pred námietkou vznesenou žalobcom) vystúpil z toho konania. Z tohto pohľadu bolo právne bezvýznamné rozhodovať o tejto námietke.
Súd v danej veci nariadil pojednávania na 13.03.2015 a 15.05.2015. Na druhé z označených pojednávaní sa žalobca nedostavil, právny zástupca žalobcu a žalovaný na pojednávaní boli prítomní, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2015 žalovaný uviedol, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky, dodal, že dlhy si treba platiť a vedel by splácať svoj dlh po 50 € mesačne. Prejav uznania dlhu bol zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní a žalovaný uvedené potvrdil svojim podpisom.
Podľa § 153a ods. 1 OSP ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 153a ods. 4 OSP rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 157 ods. 4 OSP v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods.1 a §153b ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 160 ods.1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 497 Obchodné zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20150401? ucinnost=24.07.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaný svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky, súd mal podklad pre rozhodnutie podľa § 153a OSP., a preto zaviazal žalovaného na úhradu istiny a príslušenstva tak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe zo dňa 15.10.2013.
Súd taktiež umožnil plnenie žalovanému v splátkach. V tejto súvislosti súd zohľadnil žiadosť žalovaného, adekvátnosť takéhoto plnenia vo vzťahu k výške dlhu a v neposlednom rade súhlas právneho zástupcu žalobcu s takýmto plnením. Vychádzajúc z uvedeného súdu rozhodol o povolení plnenia žalovaného v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Substitút - právny zástupcu žalobcu si v podaní zo dňa 15.05.2015 vyčíslil trovy konania a to tak, že žiadal priznať náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 28 €, trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z piatich úkonov právnej služby každý po 33,20 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 15.10.2013, odpoveď na výzvu súdu zo dňa 20.03.2014, námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní zo dňa 28.01.2015, účasť na pojednávaní konanom dňa 15.05.2015), režijný paušál 2x za rok 2013 vo výške 7,81 €, 1x za rok 2014 vo výške 8,04 € a 2x za rok 2015 vo výške 8,39 €. Taktiež si substitút právneho zástupcu uplatnil cestovné náhrady podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pozostávajúce zo sumy 7,20 € (cesta Košice - Bardejov v sume cestovného 3,80 € a cesta Bardejov - Košice v sume cestovného 3,40 €), o čom súdu predložil fotokópie cestovných lístkov a náhradu za stratu času vo výške 100,66 € v počte 6 začatých polhodín po 13,98 € za cestu Košice - Bardejov - Košice, a to všetko zvýšené o 20 % DPH.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo znenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom od 01.07.2013), a to z § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 a zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a to tak, že priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia (rok 2013), návrh na začatie konania (rok 2013) a účasť na pojednávaní konanom dňa 15.05.2015, režijné paušály za rok 2013 v celkovej výške 15,62 € (2 x 7,81 € za rok 2013) a 8,39 € (rok 2015). Taktiež súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu cestovné náhrady vo výške 7,20 €, teda vo výške uplatnenej v podaní zo dňa 15.05.2015, a to všetko zvýšené o 20 % DPH.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: 1. odpoveď na výzvu súdu zo dňa 20.03.2014, 2. námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka zo dňa 28.01.2015. Pokiaľ ide o odpoveď na výzvu súdu žalobcom zo dňa 20.03.2014, súd konštatuje, že tento úkon svojím obsahom nie je podanie vo veci samej, keďže právny zástupca žalobcu ním reagoval na uznesenie súdu zo dňa 17.02.2014 a vo svojej odpovedi uviedol, že žiada súd, aby nerozhodoval iba na základe predložených listinných dôkazov a vytýčil termín pojednávania. Predmetné podanie žalobcu neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania. V prípade tohto podania súčasne nemožno uvažovať o trovách vynaložených na účelne uplatňovanie práva, pretože tento úkon nepriniesol žiadne právne argumenty majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd dodáva, že dňa 27.03.2014 bola súdu doručená ďalšia odpoveď žalobcu na výzvu súdu, rovnako zo dňa 20.03.2014, súčasťou ktorej bolo oznámenie žalobcu, že súdu zasiela rovnopis návrhu na začatie konania spolu s prílohami. Ak mal žalobca vo vyúčtovaní trov konania na mysli odpoveď na výzvu súdu zo dňa 20.03.2014, doručenú súdu dňa 27.03.2014, taktiež nie je možné priznať žalobcovi za tento úkon odmenu vo výške 33,20 €, nakoľko rovnako nejde o podanie vo veci samej, keďže žalobca reagoval na výzvu súdu, aby predložil ešte jeden rovnopis návrhu s prílohami. Keďže žalobca týmto iba dopĺňal počet rovnopisov podania s prílohami, kde znenie petitu a obsah žaloby sa žiadnym spôsobom nezmenili, nie je možné uvažovať o podaní vo veci samej. Súd taktiež nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie - námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, pretože tú právny
zástupca žalobcu podal vo februári 2015, pričom ešte v decembri 2014 vedľajší účastník z konania vystúpil. Okrem toho právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.05.2015 uviedol, že na podanej námietke, vzhľadom na vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania, netrvá. Podľa názoru súdu nebolo by spravodlivé zaviazať žalovaného na úhradu trov konania za úkon, ktorý v danej veci nemal v konečnom dôsledku opodstatnenie a význam pre konanie.
Pokiaľ ide o náhradu za stratu času v súvislosti so zastúpením na pojednávaní konanom dňa 15.05.2015, súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času vo výške 100,66 € s DPH. Podľa § 17 vyhlášky č.655/2004 Z. z. totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však uvedeného pojednávania zúčastnil advokátsky koncipient substitúta advokáta žalobcu, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta, preto na jej priznanie chýba akýkoľvek právny podklad. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii má advokát právo na náhradu za stratu času, avšak toto ustanovenie neplatí primerane aj na advokátskeho koncipienta (viď § 63 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), pretože advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa preto spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Koncipientovi za čas strávený cestou na pojednávanie patrí mzda, preto neprichádza do úvahy duplicitné kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času. Náhradu za stratu času možno priznať iba advokátovi, ak advokát vykonáva úkon právnej služby osobne a v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom náhrady stratu času je advokátovi kompenzovať čas strávený cestou na pojednávanie a späť v mieste mimo sídla advokáta, teda vykompenzovať advokátovi stratu času, za ktorý by advokát mohol vykonávať inú odbornú činnosť, pričom prisúdená náhrada je príjmom advokáta. Keďže advokátskemu koncipientovi prináleží mzda, pretože je zamestnancom v riadnom pracovnoprávnom pomere, prináležia mu cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách, keďže ide o plnenie si pracovných povinností v rámci pracovného času. Súd konštatuje, že advokát počas doby, keď koncipient trávi čas cestou na pojednávanie a späť, môže vykonávať riadne svoju odbornú činnosť a v prípade, ak by súd priznal právo na náhradu za stratu času advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za stratu svojho času stráveného cestou niekam inam ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov, náhrada za stratu času by bola priznávaná opakovane, čo je v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Keďže na pojednávaní na tunajšom súde bol prítomný koncipient substitúta právneho zástupcu žalobcu, ktorý je v zamestnancom substitúta, a nie samotný advokát, súd nepriznal náhradu za stratu času.
Celkovo súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 28 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 156,97 €.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§202 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti výroku o trovách konania je prípustné, možno ho podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.