Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: J., s.r.o., so sídlom v X., G. 1, N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 4, proti odporcovi: I. Z., bytom O., H. XXXX/ X, právne zastúpenom JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Vyšehradská 14, o zaplatenie 31.506,74,- Eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 31.506,74,- Eura, náhradu trov konania vo výške 1.890,- Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.858,52,- Eura splatných na účet právneho zástupcu navrhovateľa Y., advokáta, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 13.09.2012, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2013 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 31.506,74,- Eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31.506,74,- Eura od 31.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a v trovách právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v priebehu roka 2010 odporca - spoločník navrhovateľa oslovil druhého spoločníka a konateľa navrhovateľa N.. O. T., že by mal záujem požičať si od navrhovateľa sumu vo výške 30.000,- Eur. Nakoľko navrhovateľ touto sumou nedisponoval, odporca navrhol, aby si navrhovateľ vzal v takejto výške úver. Odporca pritom deklaroval, že prípadnú pôžičku splatí v mesačných splátkach do 4 rokov a navrhovateľovi uhradí všetky s tým súvisiace náklady. Ing. T. súhlasil s podmienkou, že s pôžičkou a jej podmienkami bude súhlasiť i tichý spoločník navrhovateľa P. W. (ďalej len "tichý spoločník"). Prvotný návrh zmluvy o pôžičke vychádzal z toho, že navrhovateľ požičia odporcovi sumu vo výške 30.000,- Eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť v 48 splátkach po 625,- Eur mesačne a spolu s jednotlivými splátkami pôžičky mal navrhovateľovi uhradiť i 8,5 % ročný úrok. Pre prípad odporcovho omeškania so splácaním, odporca navrhol, že zaplatí navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z omeškanej sumy za každý deň omeškania. Súčasne odporca navrhol aj to, že v deň keď sa dostane do omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok, stane sa splatnou celá pôžička, a v takom prípade je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj paušálnu zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur. Ako ďalší zabezpečovací prostriedok odporca navrhol uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Uvedený návrh zmluvy odporca doručil dňa 08.09.2010 tichému spoločníkovi a dňa 09.09.2010 Ing. T.. Po oboznámení sa s prvotným návrhom zaslal tichý spoločník navrhovateľovi pripomienky k obsahu zmluvy a navrhol, aby pôžička bola bezúročná, a to tak, že síce bude odporcovi reálne požičaná

suma 30.000,- Eur, ale v samotnej zmluve bude uvedené, že odporcovi bola poskytnutá pôžička v sume, v ktorej budú okrem výšky pôžičky zohľadnené aj úroky vyplývajúce z predmetného úveru, resp. všetky náklady navrhovateľa s tým spojené. Po súhlase odporcu s takto upraveným návrhom bol tichému spoločníkovi a Ing. T. predložený návrh zmluvy, do ktorého bolo potrebné už len dopísať výšku pôžičky, ktorá mala byť výsledkom súčtu požičanej sumy, úrokov, všetkých poplatkov banky a pod. a ktorá sa mala uviesť na základe informácií z banky, z ktorej navrhovateľ bral úver a tiež výšku splátky, ktorá sa mala určiť podielom pôžičky a čísla 48. Súčasťou upraveného návrhu zmluvy o pôžičke bol i splátkový kalendár s výškou mesačnej splátky 734,- Eur (48 x 734 = 35.232,- Eur). Keďže predmetný návrh bol v súlade s požiadavkami tichého spoločníka aj Ing. T., dňa 14.09.2010 bola medzi Tatra bankou, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len "Tatra banka, a.s.") a navrhovateľom podpísaná Zmluva o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX, na základe ktorej Tatra banka, a.s. poskytla navrhovateľovi úver vo výške 30.000,- Eur (v zmysle uvedenej zmluvy mal navrhovateľ uhradiť Tatra banke, a.s. do 28.08.2014 celkovú sumu vo výške 35.580,74,- Eura). Odporca zároveň dňa 14.09.2010 uskutočnil z účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke, a.s. dva výbery hotovosti vo výške 10.000,- Eur, spolu 20.000,- Eur, a dňa 16.09.2010 ďalší výber hotovosti vo výške 10.000,- Eur, spolu v sume 30.000,- Eur, čím pôžičku navrhovateľa reálne prevzal. V dňoch 06.10.2010 a 08.10.2010 kontaktoval Ing. T. odporcu ohľadom úpravy znenia zmluvy o pôžičke s tým, aby odporcova prvá splátka pôžičky za poskytnutie úveru bola zvýšená o 400,- Eur (úhrada poplatku za poskytnutie úveru navrhovateľovi) a všetky splátky pôžičky boli uhradené na účet navrhovateľa do 10. dňa kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola 10.10.2010. Odporca s uvedenou zmenou súhlasil a zaviazal sa uhradiť navrhovateľovi celkovú sumu 35.580,74,- Eura, pričom prvú splátku pôžičky vo výške 1.134,- Eura uhradil dňa 08.10.2010. V dňoch 12.11.2010, 15.12.2010, 18.01.2011, 28.02.2011 odporca poukázal na účet navrhovateľa ďalšie 4 splátky vo výške 735,- Eur, čím uhradil splátky v celkovej výške 4.074,- Eur. Žiadne ďalšie splátky však navrhovateľovi neuhradil, v dôsledku čoho odporca dlhoval navrhovateľovi 31.506,74,- Eura. Navrhovateľ vyzval odporcu prípisom zo dňa 05.12.2011, aby v lehote 3 dní od jeho obdržania uhradil navrhovateľovi sumu 52.076,50,- Eura, pričom ho informoval, že táto suma pozostáva z doposiaľ nezaplatených splátok pôžičky spolu vo výške 31.506,74,- Eura a zmluvných pokút podľa čl. II zmluvy o pôžičke. Prípis si odporca prevzal dňa 27.12.2011, a teda predmetnú sumu mal uhradiť do 30.12.2011. Odporca reagoval na predmetnú výzvu prípisom zo dňa 28.12.2011, no dlžnú sumu nezaplatil. Nakoľko sa odporca dostal so splácaním pôžičky do omeškania, navrhovateľ sa voči nemu domáhal i zaplatenia zákonného, 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 31.506,74,- Eura od 31.12.2011 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.08.2013, doplnenom dňa 06.06.2014, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že začiatkom roka 2010 sa mu prostredníctvom jeho známeho L. T. ponúkla zaujímavá investičná príležitosť, v tom čase do dobre predajnej komodity - mäsa, avšak na investovanie nemal dostatok finančných prostriedkov. V lete 2010 mu jeho spoločník Ing. T. z J. s.r.o. povedal, že ich spoločnosti vzhľadom na dobrú finančnú bilanciu navrhla Tatra banka, a.s. vziať si úver. Odporca sa vtedy celej investičnej myšlienky chytil a oboznámil Ing. T. s jeho plánom. Ing. T. sa odporcov investičný nápad údajne páčil, problém mal vidieť v získaní súhlasu tichého spoločníka. Odporca sa preto rozhodol, že osloví tichého spoločníka s tým, že si chce vziať úver na súkromné účely a bude garantovať svojím podielom v spoločnosti. Tichý spoločník sa vyjadril k požiadavke odporcu neutrálne a požadoval garancie zo zmluvy. Odporca preto požiadal o pomoc pána T., ktorému mali ísť peniaze, a tento mu ponúkol, že ako predmet ručenia voči navrhovateľovi môže použiť mobilnú kontajnerovú predajňu mäsa v hodnote okolo 27.000,- Eur v jeho vlastníctve. Vtedy jeho spoločník Ing. T. videl, že to myslí vážne a začal sa o celý prípad viac zaujímať a podporovať ho. S Ing. T. sa odporca dohodol, že odporcovi pomôže pre navrhovateľa získať úver, a najmä že aj on ako konateľ a 50 % spoločník bude súhlasiť s úverom len s podmienkou, že z obchodov s pánom T., o ktorých tichý spoločník nemal tušenia, nebude vynechaný. Inak by do rizika ako spoločník nešiel, nepodporil odporcu a ani nepodpísal úverovú zmluvu za navrhovateľa. Pred tichým spoločníkom sa však držali pôvodného scenára a Ing. T. zastával neutrálnu úlohu garanta. N.. T. dostal za úlohu od tichého spoločníka podpísať s odporcom ako fyzickou osobou zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva s pánom T., a to skôr ako navrhovateľ podpíše zmluvu o úvere s bankou. Uvedené dokumenty mal Ing. T. zaslať oskenované tichému spoločníkovi a "zahrať to tak", aby tichý spoločník nedopytoval po podpísaných zmluvách. Tichý spoločník nemal dôvod Ing. T. neveriť, keďže si myslel, že sa jedná o súkromnú záležitosť odporcu a riziko pre Ing. T.. Keďže bol N.. T. s odporcom v tomto obchode spoločne, k podpisu zmlúv (zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva s

pánom T.) nikdy nedošlo, a boli len fiktívne pre tichého spoločníka. Dňa 14.09.2010 podpísal odporca ako konateľ navrhovateľa spolu s Ing. T. zmluvu o úvere s Tatra bankou, a.s. a spoločne vybrali i peniaze v hotovosti v pobočkách Tatra banky a.s. Prvých 20.000,- Eur odovzdali odporca a Ing. T. osobne do rúk pána T. v O. ešte v ten istý večer ako ich vybrali z banky. Pri odovzdávaní ďalších 10.000,- Eur bol prítomný len odporca. Trojdohoda medzi odporcom, pánom T. a N.. T. spočívala v tom, že pán T. im mal peniaze priebežne zhodnocovať a každý mesiac vyplatiť dohodnutý podiel na zisku z daného mesiaca. Z tohto zisku potom v mene odporcu platili úver, ktorý navrhovateľ zobral, aby bolo pred tichým spoločníkom všetko v poriadku. Začiatkom roka 2011 sa však začala zhoršovať finančná situácia pána T., v dôsledku čoho prestal odporcovi a Ing. T. vyplácať dohodnuté finančné výnosy a teda odporca nemal z čoho posielať na účet navrhovateľa splátky úveru. Ing. T. to tiež nevedel dlho kryť pred tichým spoločníkom. Odporca tiež tvrdil, že v čase keď fungovala vzájomná spolupráca medzi odporcom a pánom T., koncom novembra 2010 investoval odporca s Ing. T. ďalšie peniaze navrhovateľa (20.000,- Eur), ktoré mali zhromaždené v hotovosti v sídle navrhovateľa. S Ing. T. sa s pánom T. dohodli, že týchto 20.000,- Eur im pán T. vráti aj s dohodnutým ziskom vo februári - marci 2011. Tichý spoločník o tejto skutočnosti nevedel. Po tom čo im ani v apríli pán T. nič nevyplatil začali sa zhoršovať vzájomné vzťahy medzi odporcom a Ing. T., no stále verili, že im pán T. peniaze vyplatí. Problém nastal keď tichý spoločník oznámil, že príde na Slovensko a žiadal pripraviť jeho podiel zo zisku navrhovateľa, ktorý si chcel odniesť v hotovosti. Spoločnosť nemala dostatok peňazí, a keďže bolo v peňažnom denníku evidované, že tých 20.000,- Eur zobral Ing. T., nevedel ako mu vysvetlí, kde sú tieto peniaze, z ktorých mal byť vyplatený podiel tichého spoločníka. Keďže Ing. T. vedel, že nastane problém, zmenil svoje správanie, zostal agresívny a chcel celé bremeno hodiť na odporcu. Odporca tvrdil, že Ing. T. si vymyslel verziu, podľa ktorej peniaze použil na obchodovanie s mäsom len odporca, pričom mu nahrávala i skutočnosť, že odporca nesplácal úver, čo bolo oficiálne jeho povinnosťou. Ing. T. očiernil odporcu a spochybnil jeho lojálnosť pred tichým spoločníkom, nakoľko sa bál, že príde o prosperujúcu spoločnosť, v ktorej mal podiel vo výške 50 % a funkciu konateľa. Odporca ďalej uviedol, že rozviazal komunikáciu s Ing. T. i tichým spoločníkom po tom, čo ho zavolali na stretnutie, na ktorom sa ho snažili pod nátlakom donútiť, aby dodatočne podpísal nejaké zmluvy, ktoré priniesli, ako aj dokumenty o prevzatí záväzkov, ktoré mu vyčíslili, s dodatkom, že ak všetko neuhradí do určitej lehoty bude povinný vzdať sa XX % podielu v J. s.r.o. v ich prospech. C. však predkladané dokumenty odmietol podpísať. B. mu bola prostredníctvom právneho zástupcu doručená výzva, aby on sám predložil podpísané dokumenty (zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva).

Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vo vyjadrení odporcu, resp. ich právnych zástupcov z hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a to návrhom na začatie konania, výsluchom účastníkov konania, teda navrhovateľa a odporcu, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedka L. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi - výpisom z obchodného registra navrhovateľa, emailovou komunikáciou zo dňa 28.08.2010, 01.09.2010, 08.09.2010, návrhom zmluvy o pôžičke, návrhom zmluvy o zriadení záložného práva, emailovou komunikáciou zo dňa 10.09.2010, zmluvou o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX, výpismi z bankového účtu, emailovou komunikáciou zo dňa 06.10.2010 a dňa 08.10.2010, výzvou na zaplatenie a predloženie dokladov zo dňa 05.12.2011, odpoveďou odporcu na výzvu navrhovateľa zo dňa 28.12.2012, emailovou komunikáciou zo dňa 23.08.2010, 10.09.2010, 23.11.2010, 08.06.2011 a 27.06.2011, výberovými lístkami Tatra banky, a.s. zo dňa 14.09.2010 a 16.09.2010, ako aj ostatným obsahom spisu záverom čoho vyhodnotil vykonané dokazovanie a ustálil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.09.2014 uviedol, že odporca ho v lete 2010 požiadal o poskytnutie pôžičky prostredníctvom spoločnosti, v ktorej boli obaja spoločníci. Odporca povedal, že potrebuje nejaké peniaze, nechcel povedať na čo ich potrebuje, keďže bol spoločník firmy, chcel to urobiť tak, že pôžičku si vezme firma a že potom ju firma poskytne jemu. Potom čo pôžičku odsúhlasil tichý spoločník, vybavil odporca v banke splátkový úver, navrhovateľ bol v banke až pri podpise zmluvy. Len čo na účet došli peniaze boli odovzdané odporcovi. Z výsluchu navrhovateľa tiež vyplynulo, že pána T. spoznal až v apríli 2011, aj to cez telefonickú komunikáciu, keď mu ho dal odporca k telefónu, aby od neho vymáhal peniaze, nikdy predtým ho nevidel.

Odporca na pojednávaní dňa 29.09.2014 uviedol, že z dôvodu, aby záležitosť okolo investovania do obchodu s mäsom utajili pred tichým spoločníkom hrali s pánom T. "divadielko", že úver si berie odporca na súkromné účely. Skutočnosť, že úver poskytnutý bankou navrhovateľovi splácal odporca vysvetľoval tým, že úver museli splácať, aby sa pán W. (tichý spoločník) nič nedozvedel. Pán T. dával peniaze v hotovosti odporcovi a ten ich potom vkladal na účet firmy ako splátku úveru. K otázke, či vyplatil pánovi T. podiel na zisku, ak tvrdí, že obchod bol spoločný uviedol odporca, že nie, čo odôvodňoval tým, že nebolo z čoho.

Z výsluchu svedka L. T. na pojednávaní dňa 01.04.2015 vyplynulo, že odporca, s ktorým má kamarátsky vzťah a poznajú sa už asi 10 rokov sa mu telefonicky ozval s tým, že majú nejaké peniaze, ktoré by mu mohli poskytnúť za účelom nákupu tovaru, keďže svedok obchoduje s mäsom. Následne sa svedok a odporca stretli v O. pri činžiaku, kde mu odporca odovzdal peniaze za prítomnosti pána T., ktorý sedel v aute. Svedok nevedel uviesť o akú čiastku sa jednalo, či o 20.000,- Eur alebo 30.000,- Eur, keďže peniaze sa nachádzali v obálke, pravdepodobne z Tatra banky a.s. Stretnutie trvalo asi 10 minút. Následne mu odporca ešte raz dal peniaze. Svedok potom za poskytnuté peniaze nakúpil tovar (mäso), ktorý ďalej predával klientom, pričom mu odberatelia zostali dlžní. Svedok nemal vedomosť o tom, kedy presne vznikol dlh odberateľov voči nemu, bolo to asi za obdobie pol roka a vo výške 27.000,- Eur. Svedok nevedel uviesť, kedy mal odporcovi vyplatiť zisk a na akú dobu sa dohodli. Uviedol, že o obchode s mäsom sa s odporcom nebavil. Iné obchodné aktivity s odporcom nemal, tieto mal len jeho syn. Svedok vrátil odporcovi nejakú splátku, nemá však doklady, ktoré by to preukazovali. Pokiaľ ide o pána T., svedok uviedol, že ho videl iba raz a raz s ním telefonoval.

Z emailovej komunikácie medzi odporcom a tichým spoločníkom P. W. (01.09.2010, 08.09.2010, 10.10.2010, 28.10.2010) vyplynulo, že odporca si mal záujem vziať úver vo výške 30.000,- Eur prostredníctvom navrhovateľa s tým, že navrhovateľovi poskytne záruky.

Ako vyplýva z návrhu zmluvy o pôžičke sa odporca ako dlžník mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi pôžičku v 48 splátkach po 625,- Eur, s tým, že každú splátku zaplatí do konca každého mesiaca. Úrok z pôžičky predstavoval 8,5 % ročne a dlžník ho bude splácať zároveň s termínom splatnosti každej splátky. V prípade, že sa dlžník dostane s platením splátok do omeškania, uhradí veriteľovi za každý deň omeškania s platením zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z omeškanej sumy. V deň, kedy sa dlžník dostane do omeškania s úhradami viac ako dvoch splátok, stáva sa splatnou celá pôžička. Ak sa stane splatnou celá pôžička, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur. Podľa čl. III predmetného návrhu na zabezpečenie pôžičky mala byť uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci - kontajnerovej predajni mäsa a mäsových výrobkov veľkosti "M", ktorá sa nachádza na parcele č. 82/7, k.ú. G. a ktorej vlastníkom je W. T. - T., N.: XX XXX XXX, M. X. XXXX/XX, O..

V zmysle návrhu zmluvy o zriadení záložného práva medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a W. T. - T. ako záložcom mal byť predmetom tejto zmluvy záväzok záložcu zriadiť záložné právo k majetku (kontajnerová predajňa mäsa a mäsových výrobkov veľkosti "M", ktorá sa nachádza na parcele č. XX/X, k.ú. G.), ktorého výlučným vlastníkom je záložca, v prospech záložného veriteľa za účelom zabezpečenia a zaplatenia zabezpečených pohľadávok záložného veriteľa. Predmetnou zmluvou záložca zriaďoval záložné právo k majetku v prospech záložného veriteľa a záložný veriteľ toto právo prijímal.

V zmysle pripomienok tichého spoločníka P. W. k návrhu zmluvy o pôžičke mala byť predmetom pôžičky peňažná suma určená výsledkom súčtu požičanej sumy spolu s úrokmi, všetkými poplatkami banky a pod., ktorá sa do zmluvy uvedie na základe informácii banky. V prípade splátok sa potom uvedie suma, ktorá bude výsledkom podielu celkovej sumy pôžičky a čísla 48. Zároveň mala byť predmetná pôžička bezúročná.

Prílohu 1 k návrhu zmluvy o pôžičke predstavoval splátkový kalendár, podľa ktorého mal odporca vrátiť požičanú sumu v 48 splátkach po 734,- Eur.

Zmluvou o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi Tatra bankou, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo nám. 3, Bratislava ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom sa veriteľ zaviazal po splnení podmienok poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 30.000,- Eur a dlžník sa zaviazal použiť úver na účel (investičný) uvedený v základných podmienkach tejto zmluvy a splatiť veriteľovi úver podľa splátkového kalendára (výška jednotlivej mesačnej splátky predstavovala 625,- Eur) spolu s príslušenstvom a súčasťami pohľadávky veriteľa. Poplatok za spracovanie úveru bol 400,- Eur.

Z výberových lístkov predložených na žiadosť súdu bankou súd zistil, že dňa 14.09.2010 prevzal z účtu navrhovateľa sumu spolu 20.000,- Eur odporca.

Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke a.s. vyplýva, že v dňoch 14.09.2010 a 16.09.2010 bola z predmetného účtu vybratá celková suma vo výške 30.000,- Eur.

Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke a.s. bolo preukázané, že dňa 08.10.2010 poukázal odporca na tento účet sumu 1.134,- Eur a v dňoch 12.11.2010, 15.12.2010, 18.01.2011 a 28.02.2011 sumu 735,- Eur, t.j. odporca celkovo zaplatil 4.074,- Eur.

Dňa 27.12.2011 bola odporcovi doručená výzva navrhovateľa zo dňa 05.12.2011, v ktorej ho vyzval na zaplatenie sumy vo výške 52.076,50,- Eura pozostávajúcej z nesplatenej časti poskytnutej pôžičky a zmluvnej pokuty. Zároveň navrhovateľ vyzval odporcu i na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou dohodnutej splátky.

Odporca reagoval na výzvu navrhovateľa zo dňa 05.12.2011 písomne dňa 28.12.2011, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty, v ktorej sa môže k danému stavu adekvátne vyjadriť s poukazom na dovolenkové obdobie počas sviatkov a jeho zámeru poradiť sa o situácii s jeho právnym zástupcom, a keďže od vzniku spoločnosti nikdy nekontroloval účtovníctvo spoločnosti a všetky finančné toky, potreboval dostatočný čas na kontrolu všetkých dokladov za prítomnosti ekonomického poradcu. Odporca zároveň žiadal navrhovateľa o doručenie predmetnej zmluvy o pôžičke a dokladov, na základe ktorých mu dané sumy vyčíslili.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie či spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Charakteristickým znakom pôžičky je jej dočasnosť, avšak podstatnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia, splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá i neskôr. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda len konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán (konsenzus), ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ktorý sa tak stáva jeho vlastníkom. Pokiaľ teda nedôjde k odovzdaniu dohodnutého predmetu pôžičky dlžníkovi, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

K uzavretiu zmluvy o pôžičke je potrebné nielen prijatie návrhu na jej uzavretie (konsenzus strán), ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (rozhodnutie NS ČR, sp.zn.21Cdo 2217/2003). Ku konsenzu strán je teda potrebné pristúpenie reálneho úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Podľa konštantnej judikatúry (rozhodnutie NS ČR sp.zn. ) v konaní o vrátení pôžičky zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že plnenie odporcovi skutočne poskytol a tiež že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s odporcom, navrhovateľa.

V prípade zmluvy o pôžičke nejde o tzv. formálny právny úkon, čo znamená, že zákon pre platnosť zmluvy nepredpisuje, že musí byť uzavretá v písomnej forme.

V prejednávanom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a samotného zhodného tvrdenia účastníkov zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom písomne uzavretá nebola.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa v tomto konaní bolo teda pre súd rozhodujúce posúdenie otázky, či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, konkrétne peňazí v sume 30.000,- Eur odporcovi a či teda skutočne došlo k uzavretiu zmluvy, či bol naplnený jej pojmový znak, lebo len za týchto podmienok mohla zmluva vyvolať účinky, ktoré s ňou spája platné právo, pričom jedným z týchto účinkov je nárok veriteľa žiadať po uplynutí dohodnutej doby od dlžníka vrátenie predmetu pôžičky spolu s platne dojednaným príslušenstvom. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov konania ohľadom skutkového stavu, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ uzavrel dňa 14.09.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru s bankou, na základe ktorej bol povinný vrátiť banke ako veriteľovi sumu vo výške 35.580,74,- Eura za poskytnutie spotrebného úveru vo výške 30.000,- Eur. Medzi účastníkmi nebolo tiež sporné, že sumu vo výške 30.000,- Eur poskytnutú navrhovateľovi bankou ako spotrebný úver prevzal odporca, ktorý uskutočnil dva výbery vo výške 10.000,- Eur, spolu vo výške 20.000,- Eur v pobočke banky v nákupnom centre Polus dňa 14.09.2010 a jeden výber uskutočnil odporca z bankomatu dňa 16.09.2010 v O.. Odporca síce tvrdil, že výbery spolu v sume 20.000,- Eur uskutočnil spoločne s pánom T., listinnými dôkazmi

- výberovými lístkami poskytnutými súdu predmetnou bankou bolo preukázané, že peniaze v sume 20.000,- Eur vybral z účtu navrhovateľa odporca. Pokiaľ ide o sumu 10.000,- Eur odporca sám potvrdil, že výber z bankomatu uskutočnil dňa 16.09.2010 sám.

S poukazom na uvedené súd ustálil, že dňa 16.09.2010 prevzal odporca predmet pôžičky sumu 30.000,- Eur, ktorá bola navrhovateľom odporcovi poskytnutá prostredníctvom spotrebného úveru, pričom zo zmluvy o spotrebnom úvere mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť banke sumu 35.580,74,- Eura.

V konaní bolo tiež spoľahlivo preukázané, čo nespochybňoval ani odporca, že odporca uhradil časť splátok pôžičky v podstate tak, ako boli dohodnuté v návrhu zmluvy o pôžičke spolu vo výške 4.074,- Eur, ktoré poukázal na účet navrhovateľa.

Navrhovateľ v konaní predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy a to zmluvu o spotrebnom úvere zo dňa 14.09.2010, výpisy z účtu navrhovateľa preukazujúce jednak odovzdanie predmetu pôžičky odporcovi, ako aj čiastočné splatenie záväzku odporcom, emailovú komunikáciu medzi odporcom a tichým spoločníkom spoločnosti, ako aj pánom T., ktoré súd s poukazom na všetky okolnosti prejednávanej veci posúdil ako relevantné a schopné preukázať tvrdenia navrhovateľa.

Odporca v konaní, ako už bolo uvedené, potvrdil, že od navrhovateľa prevzal prostredníctvom výberov z účtu navrhovateľa sumu 30.000,- Eur poskytnutú navrhovateľovi bankou ako spotrebný úver, potvrdil že uvedenú sumu odovzdal svedkovi T. za účelom obchodovania a získania zisku, nesúhlasil len s tým, že peniaze, resp. ich časť prevzal sám, keď tvrdil že sumu 20.000,- Eur prevzal spoločne s pánom T., spolu s ktorým ich mal aj odovzdať svedkovi T.. Uvedené skutočnosti preukazoval odporca výsluchom svedka L. T.. Poukazujúc na vyššie uvedenú výpoveď svedka T., ako aj všetky zistené súvislosti súd uzavrel, že odporca pred súdom ním tvrdené skutočnosti nepreukázal. Z výpovede svedka T. jednoznačne nepotvrdila tvrdenie navrhovateľa o to, že sumu 20.000,- Eur odovzdal odporca svedkovi spoločne s pánom T. a teda, že pôžičku si vzali obaja spoločníci spoločne. Svedok vo svojej výpovedi len uviedol, že pri odovzdávaní sumy 20.000,- Eur bol prítomný aj pán T., ktorý sedel v aute. Túto skutočnosť potvrdil aj pán T..

Súd s poukazom na všetky skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním, potom čo všetky dôkazy posúdil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na všetko, čo v konaní vyšlo najavo dospel k záveru, že návrh navrhovateľ je dôvodný, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 31.506,74,- Eur, ktorú ustálil ako sumu, ktorá bola odporcovi zo strany navrhovateľa skutočne poskytnutá, od ktorej odpočítal sumu, ktorú odporca titulom splátok pôžičky už navrhovateľovi zaplatil.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nepreukázaný zamietol, keďže navrhovateľ v konaní pred súdom jednoznačne nepreukázal presnú dobu, na ktorú bola odporcovi pôžička poskytnutá, s čím v súvislosti nebolo možné spoľahlivo ustáliť, kedy sa odporca so splatením pôžičky dostal do omeškania a teda, kedy navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Výška priznaných trov konania navrhovateľa predstavuje sumu 4.748,52,- Eura a pozostáva zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1.890,- Eur vyrubeného podľa položky 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti a trov právneho zastúpenia vo výške 2.858,52,- Eura, a to za 4 úkony právnej služby á 469,74,- Eur a(13.09.2012 - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 13.09.2012 - návrh vo veci samej, 01.04.2015 - pojednávanie, 18.05.2015

- pojednávanie) a 1 úkon právnej služby á 939,48,- Eura (29.09.2014 - pojednávanie od 10.00 do 13.00 hod) spolu s režijným paušálom 2 x 7,63,- Eura za rok 2012, 1 x 8,04,- Eura za rok 2014 a 2 x 8,39,- Eura za rok 2015 v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava I, a to v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.