Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 2 626,93 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

2

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

8

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 26.11.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 626,93 EUR spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021 postúpil postupca – Slovenská sporiteľňa, a.s. – na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 5.6.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca k 3.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 3 088,22 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 617,25 EUR, riadneho úroku vo výške 410,29 EUR, úroku z omeškania vo výške 51 EUR a z poplatkov vo výške 9,68 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma tak pozostáva z istiny 2 617,25 EUR, neuhradeného riadneho úroku vo výške 410,29 EUR, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 51

EUR, neuhradených poplatkov vo výške 9,68 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania z dlžnej istiny od 23.6.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia, do zaplatenia.

Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 9.12.2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Keďže žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejedanie veci podľa , spor bol dňa 3.2.2022 postúpený na prejednanie tunajšiemu súdu.

Keďže sa súdu nepodarilo ani vykonaným šetrením zistiť skutočný pobyt žalovaného a doručiť mu žalobu do vlastných rúk, súd žalobu doručil žalovanému postupom podľa . Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 13.4.2022. Žalovaný si žalobu neprevzal. V zmysle sa žaloba považuje za doručenú dňa 29.4.2022. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu, aby doplnil skutkové tvrdenia potrebné pre zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a súčasne o nich predložil dôkazy, a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä, aby uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, z akých údajov a dokladov bolo pri jej posudzovaní vychádzané a zároveň, aby súdu predložil doklady a výstupy z registrov, ktorými sa bonita žalovaného overovala. Napokon ho súd tiež vyzval, aby žalobca uviedol, akú sumu žalovaný doposiaľ celkovo uhradil.

Žalobca podaním zo dňa 2.5.2022 oznámil, že žalovaný čerpal dňa 5.6.2018 finančné prostriedky vo výške 3 000 EUR a z poskytnutého úveru do postúpenia uhradil sumu celkovo 873,18 EUR, pričom rozpísal jednotlivé úhrady žalovaného. Po postúpení pohľadávky až doposiaľ žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Tabuľkovo rozpísal jednotlivé položky poplatkov, ktoré majú predstavovať poplatok za poistenie úveru vo výške 2,30 EUR podľa čl. I ods. 1 zmluvy o splátkovom úvere, po zmene sadzobníka vo výške 2,42 EUR. Taktiež tabuľkovo rozpísal nárok na riadny úrok vo výške 410,29 EUR, ktorý si uplatnil v zmysle čl. I ods. 1 zmluvy o splátkovom úvere, ako aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 18,01 EUR, úrok z omeškania vo výške 32,99 EUR, a to všetko aj s vyjadrením, koľko bolo doposiaľ započítané na jednotlivé položky zo žalovaným vykonaných úhrad. Ohľadom skúmania bonity žalovaného uviedol, že vyžiadal podklady a stanovisko od pôvodného veriteľa, ktoré bude následne bezodkladne predkladať súdu.

Podaním zo dňa 13.5.2022 žalobca doplnil svoje vyjadrenie ohľadom skúmania bonity žalovaného. Uviedol, že odborná starostlivosť bola zachovaná a v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Ďalej cez odrážky uviedol, že príjem bol overený na základe interných informácií vo výške 435 EUR, existujúce záväzky 0 EUR, náklady na domácnosť 200 EUR vo výške životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v roku 2018, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (60% z akceptovaného príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 61 EUR) 435 x 60 % - 200 = 61, splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok – podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.3.2020, sp. zn. . Keďže poskytovateľ úveru disponoval informáciou o úverovom zaťažení a zohľadnil pri výpočte ukazovateľa schopnosti úver splácať aj sumu životného minima na jednu plnoletú osobu s ďalšou spoločne posudzovanou plnoletou fyzickou osobou, postupoval s odbornou starostlivosťou.

Súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2022, ktorého sa strany sporu, ani právny zástupca žalobcu nezúčastnili, preto súd prejednal v súlade s vec v ich neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 25.11.2022 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise na čl. 8 zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.6.2021, na čl. 17 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenská sporiteľňa a.s. a EOS KSI Slovensko zo dňa 22.6.2021, na čl. 18 zmluva o splátkovom úvere zo dňa 5.6.2018, na čl. 21 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.6.2018, na čl. 22 rubovej strane informácia o RPMN zo dňa 5.6.2018, na čl. 23 výzva zo dňa 30.1.2021 spolu s vrátenou zásielkou na čl. 24, na čl. 25 všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, na čl. 30 produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. účinné od 1.1.2015, na čl. 35 sadzobník časť A fyzické osoby nepodnikatelia účinné od 1.1.2018, na čl. 48 výzva zo dňa 18.3.2021 spolu s vrátenou zásielkou na čl. 49, na čl. 50 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.3.2021 spolu s vrátenou zásielkou na čl. 51, na čl. 52 až 59 výpis transakcií z úverového účtu, na čl. 60 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2021,,na čl. 62 pokus o zmier zo dňa 10.11.2021 spolu s podacím hárkom na čl. 63, na čl. 107 až 110 výpis z úveru za účtovné obdobie od 5.6.2018 do 12.7.2021 a na čl. 118 interný výpis z údajov o klientovi), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 5.6.2018 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver na čokoľvek pri nasledovných podmienkach: výška úveru 3 000 EUR, úroková sadzba fixná 10,90 % ročne, po zohľadnení zľavy 8,9 % ročne, RPMN 10,97 %, výška splátky 46,56 EUR, splatnosť splátky 28. deň kalendárneho mesiaca, výška poslednej splátky uvedená v splátkovom kalendári, splatnosť prvej splátky 28.7.2018, počet splátok 96, konečná splatnosť 28.6.2026, celková čiastka spojená s úverom 4 468,19 EUR, poplatok za poistenie 2,30 EUR mesačne, splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Žalovaný najprv úver splácal (do decembra 2019), následne sa ale dostal do omeškania s úhradou splátok. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu čiastky dlžnej ku dňu 30.1.2021 vo výške 612,52 EUR v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak žalovaný dlžnú sumu neuhradí, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celom rozsahu. Predmetná výzva sa právnemu predchodcovi vrátila z dôvodu jej neprevzatia žalovaným v odbernej lehote. Listom zo dňa 4.3.2021 s názvom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace a súčasne oznámil žalovanému, že z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 3.3.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške 2 973,72 EUR v lehote 15 dní. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ CE zo dňa 22.6.2021 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému z predmetného úveru na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 18.3.2021 na úhradu svojho dlhu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. Predmetnú výzvu sa však taktiež nepodarilo žalovanému doručiť z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.6.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z predmetného úverového vzťahu na žalobcu. Po postúpení pohľadávky až doposiaľ žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Celkovo do podania žaloby žalovaný uhradil za účelom splatenia úveru sumu 873,18 EUR.

Čo sa týka skúmania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, súdu bol predložený iba výstup z interného systému právneho predchodcu žalobcu, kde je uvedené „spracovanie OK“. Podľa tvrdení žalobcu mal právny predchodca žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného vychádzať z priemerného príjmu 435 EUR, z výdavkov žalovaného na splátky iných úverov 0 EUR, životného minima 200 EUR, maximálneho splátkového zaťaženia 60 % z akceptovaného príjmu, a tak dospel k disponibilnému zostatku 61 EUR presahujúceho splátku úveru.

Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,

b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa až ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej

právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v o ochrane spotrebiteľa.

Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ.

Súd ďalej skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18 (E.:E.:F.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“

V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver. Hoci súdu predložil doklad z interného systému jeho právneho predchodcu, tento nepreukazuje, že by jeho právny predchodca skúmal skutočný príjem a výdavky žalovaného, vykonal dopyt do Sociálnej poisťovne

ohľadom príjmov žalovaného, prípadne akým spôsobom dospel k záveru o výške príjmu žalovaného. Taktiež nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu lustroval žalovaného v registroch dlžníkov (NRKI, SRBI, insolvencí a obdobne), zisťoval rodinný stav žalovaného a jeho prípadné vyživovacie povinnosti. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom skúmania schopnosti žalovaného splácať úver, pričom spôsob, akým právny predchodca žalobcu pristupoval k overovaniu bonity žalovaného, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (skúmanie bonity bez relevantných údajov o príjmoch a výdavkoch, bez zohľadnenia rodinného stavu spotrebiteľa a jeho vyživovacích povinností, bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra). Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa.

Vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou v spore a dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore, preto nie je možné žalobe vyhovieť ani čiastočne. Pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu ku dňu 22.6.2021. Po zohľadnení neplatnosti zosplatnenia úveru konečná splatnosť predmetného úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane až dňa 28.6.2026 (splatnosť poslednej splátky). Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy ku dňu 22.6.2021, kedy úver bol ešte tzv. živým úverom, je tak v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ, keďže pohľadávka zo spotrebiteľského úveru nebola postúpená až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd preto žalobu s poukazom na uvedené závery v celom rozsahu zamietol.

Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a na základe pomeru úspechu v konaní tak, že hoci žalovanému by vzhľadom na plný úspech v konaní prináležala náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli nejaké účelné trovy konania, keďže žalovaný nebol v konaní aktívny.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.