Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-429-2014.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/429/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 13, Nitra, proti odporcom: 1) VOLT - AM s.r.o., IČO: 36 016 195, naposledy sídlom Galvaniho 5, Bratislava a 2) G.. U. S., narodený XX.X.XXXX, bytom M. A. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 14.295,63 eur s príslušenstvom a odmenou 47,65 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 149/2014-12 zo dňa 10.7.2014 sa proti odporcovi v 2. rade ponecháva v platnosti.
II. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 749,11 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 149/2014-12, ktorý tunajší súd vydal dňa 10.7.2014, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 14.295,63 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 24.9.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 47,65 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.608,77 eur. Námietky podal len odporca v 2. rade, zmenkový platobný rozkaz žiadal voči sebe v celom rozsahu zrušiť, návrh odmietnuť a konanie zastaviť. Uviedol, že zmenka, ktorej náležitosti boli popísané v návrhu, nie je tou zmenkou, ktorej prvopis navrhovateľ pripojil k návrhu. Vychádzal z toho, že prvopis je označený ako zmenka k zmluve č. UZM/10/62561, v žalobe sa uvádza len zmenka, chýba údaj, že je k zmluve č. UZM/10/62561, navyše túto zmluvu navrhovateľ nepredložil, ani sa v návrhu nezmienil, čo údaj znamená. Druhým dôvodom, pre ktorý k takému záveru dospel, je skutočnosť, že sa zmenka splatnou stala v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s. a navrhovateľ túto skutočnosť v návrhu netvrdil. Ďalej namietal, že neboli splnené materiálne podmienky pre uplatnenie nároku na súde, keďže navrhovateľ v návrhu netvrdil, že by odporcovi v 1. rade zmenku predložil na platenie, čím je nespochybniteľné, že zmenku na platenie odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi nepredložila zákonom uloženú povinnosť porušil. Navrhovateľ zmenku na platenie nepredložil ani jemu a ani túto skutočnosť v žalobe netvrdil. Zmenku považoval za neplatnú jednak preto, že na nej nie je uvedené IČO navrhovateľa, a jednak preto, lebo nespĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti pre vlastnú zmenku. Vystaviteľom je navrhovateľ, rukou je dopísaný dátum splatnosti a zmenková suma číslom aj slovom. Údaje doplnil navrhovateľ bez osvedčenia sa zmluvou o vyplňovacom práve blankozmenky. Ako ďalší dôvod neplatnosti zmenky uviedol, že je len nesúvislým prehľadom jednotlivých položiek, bez vzájomnej jazykovej súvislosti, jednotlivé údaje pôsobia absolútne izolovane a čitateľ si musí nadväznosti domýšľať, aby mal text nejaký logický zmysel. Jednotlivé údaje sú predtlačené a na vybodkované riadky boli dopisované údaje
bez vzájomnej jazykovej súvislosti a nadväznosti. On je v návrhu označený ako ručiteľ za príjemcu, ale bez takejto doložky na zmenke, pričom platí, že ak avalát nie je avalistom označený, je avalátom vždy vystaviteľ, v tomto prípade je ním navrhovateľ, ktorý vystavil zmenku v prospech príjemcu. Ďalej namietal, že plnomocenstvo, ktoré navrhovateľ udelil právnemu zástupcovi, je všeobecné a nevzťahuje sa na podanie zmenkového platobného rozkazu proti nemu ako odporcovi. Nesúhlasil ani s povinnosťou platiť úrok 6% ročne, keďže navrhovateľ nárok na úrok z omeškania nepreukázal, v návrhu netvrdil, že zmenku na platenie predložil a vzhľadom na to, že doložka „bez protestu“ nie je krytá podpisom príjemcu, musel predložiť protestačnú listinu. Doložku „bez protestu“, nekrytú žiadnym podpisom, považoval za nenapísanú a žiadal, aby navrhovateľ preukázal predloženie zmenky na platenie s tým, že ide o jeho oprávnenú požiadavku v súlade s § 53 ods. 1 z.š.z. Súčasne spochybnil, že by zmenku podpísal ako ručiteľ, keďže bol konateľom príjemcu a na zmenku sa podpísal v presvedčení, že sa odpisuje za príjemcu. Tým, že bol v zmenke uvedený ako ručiteľ, hoci bol konateľom príjemcu, konal pri podpisovaní zmenky v omyle a bol uvedený do omylu. Okrem námietok podal odporca v 2. rade aj odvolanie voči výroku o trovách konania z dôvodu, že pre nepreukázanie, že bola zmenka predložená na platenie, navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 429/2014. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že súdu predložil platnú cudziu zmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, a tým svoj nárok dostatočne preukázal. Poukázal na to, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových vzťahov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť, majiteľ zmenky nemusí pri jej vymáhaní preukazovať, že mu žalovaní skutočne dlžia, práve naopak, žalovaní musia prípadné námietky nielen vzniesť, ale aj ich oprávnenosť preukázať. Dedukcie odporcu v 2. rade, že si uplatňuje inú zmenku, než popísal v návrhu, považoval za nepresvedčivé, rovnako aj tvrdenie, že zmenku odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi (ktorý v skutočnosti vystaviteľom ani nie je) nepredložil na platenie. Dôkazné bremeno na preukázanie, že zmenka nebola prezentovaná, znáša odporca v 2. rade, a keďže dôkazné bremeno neuniesol, platí, že zmenku na plateniu predložil riade a včas. Zmenka obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, preto neobstojí ani námietka jej neplatnosti. Odporca v 2. rade zmenku podpísal ako ručiteľ za príjemcu, z označenia ručiteľskej doložky je vylúčené, aby konal v omyle, že sa podpisuje ako konateľ príjemcu. Na prejednanie námietok súd podľa § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli. Z prvopisu zmenky, ktorú navrhovateľ vystavil v Bratislave 26. augusta 2010, súd zistil, že navrhovateľ dal bezpodmienečný príkaz odporcovi v 1. rade, v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom Jantár, spol. s r.o., ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s. dňa 23. septembra 2013, bez protestu, zmenkovú sumu 14.295,63 eur. Odporca v 1. rade zmenku prijal. Ako ručiteľ za príjemcu zmenku podpísal odporca v 2. rade. Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1 v spojení s § 3 ods. 1zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), a ktorú odporca v 1. rade akceptoval, navrhovateľ preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky. Má preto právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Napriek výhradám odporcu v 2. rade nepovažoval súd za sporné, že navrhovateľ pripojil k návrhu prvopis tej istej zmenky, ktorú v návrhu popísal. V návrhu uviedol, že je majiteľom cudzej zmenky, ním vystavenej 26.8.2010 v Bratislave, ktorá obsahuje bezpodmienečný príkaz adresovaný odporcovi v 1. rade ako zmenečníkovi, aby mu 23. septembra 2013 zaplatil 14.295,63 eur bez protestu, zmenku odporca v 1. rade prijal a odporca v 2. rade sa ako zmenkový ručiteľ zaručil za zaplatenie za príjemcu. Údaj, že je zmenka splatná (domicilovaná) v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s., je uvedený v prvom odseku návrhu, pri odôvodnení miestnej príslušnosti súdu. Rovnaké údaje sú uvedené aj v pravej časti listiny, ktorú navrhovateľ predložil súdu ako originál zmenky. Tento text, obsahujúci vlastné zmenkové prehlásenie, je od zvyšku listiny oddelený zvislou čiarou. V ľavej časti listiny sa v rubrike medzi horným okrajom rámčeka a prvou vodorovnou čiarou nachádza označenie, že ide o zmenku ku zmluve č. UZM/10/62561. Napriek tomu, že v návrhu odkaz zmenky na zmluvu č. UZM/10/62561 chýba, nie je namieste záver, že sa navrhovateľ domáha plnenia z inej zmenky, než ktorú v návrhu popísal. Totožnosť a nezameniteľnosť listiny je daná už tým, že v návrhu sú konkretizované všetky jej ostatné obsahové náležitosti. Bez súčasného tvrdenia a preukázania, že boli vydané dve samostatné zmenky s rovnakým obsahom a len jedna z nich bola označená ako zmenka k
zmluve č. UZM/10/62561, nepovažoval súd námietku, že si navrhovateľ uplatňuje nároky z inej zmenky, než je uvedená v návrhu, za dôvodnú. Treba dodať, že sú to práve niektoré nepresnosti v námietkach, ktoré vzbudzujú pochybnosti, či obrana odporcu v 2. rade smeruje proti žalovanej zmenke, keď napr. označuje odporcu v 1. rade za vystaviteľa zmenky, dovoláva sa náležitostí predpísaných zákonom pre vlastnú zmenku, resp. tvrdí, že navrhovateľ vystavil zmenku v prospech príjemcu. Ako nedôvodnú súd hodnotil aj námietku neplatnosti zmenky pre neuvedenie identifikačného čísla navrhovateľa na zmenke. Podľa čl. I. § 1 zmenkového zákona cudzia zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; meno toho, kto má platiť (zmenečníka);údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa. Navrhovateľ je na zmenke označený dva krát, jednak ako vystaviteľ zmenky a jednak ako osoba, ktorej sa má platiť. Meno vystaviteľa zmenkový zákon ako náležitosť zmenky nevyžaduje vôbec. Pre označenie osoby, ktorej sa má platiť, zmenkový zákon predpisuje len uvedenie jej mena. Identifikačné číslo je preto iba vedľajší, pomocný údaj, slúžiaci na bližšie označenie remitenta a jeho absencia nemôže spôsobiť neplatnosť zmenky. Odporca v 2. rade poukázal aj na to, že kým v zmenke IČO navrhovateľa chýba, v návrhu je IČO uvedené. Na rozdiel od zmenkového zákona však musí podľa tretej vety § 79 ods. 1 OSP návrh obsahovať aj identifikačné číslo, ak je účastníkom právnická osoba. Ako ďalší dôvod, pre ktorý považuje zmenku za neplatnú, odporca v 2. rade uviedol, že nespĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti pre vlastnú zmenku. V tomto prípade ale ide o cudziu zmenku, i keď znie na vlastný rad vystaviteľa. Vystavenie takejto zmenky pripúšťa čl. I. § 3 ods. 1 zmenkového zákona. Napriek tvrdeniu odporcu v 2. rade, že navrhovateľ do tlačiva zmenky rukou dopísal dátum splatnosti a zmenkovú sumu číslom a slovom bez osvedčenia sa zmluvou o vyplňovacom práve blankozmenky, nie je možné tieto údaje považovať za nenapísané. Ak listina bola vystavená ako blankozmenka, stala sa doplnením chýbajúcich údajov riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t.j. ako by nikdy blankozmenkou nebola. Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je potom rozhodujúce len to, či listina po doplnení chýbajúcich údajov obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti. Pokiaľ odporca v 2. rade považuje doplnenie sumy a dátumu splatnosti do zmenky za neoprávnené, resp. nesprávne, mal sa brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, z ktorého dôvodu jej majiteľ nemá povinnosť nárok preukázať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Navrhovateľ preto nebol povinný uviesť a preukázať, aký kauzálny vzťah bol zmenkou zabezpečený, aká je výška pohľadávky, ani tvrdiť a preukázať, že zmenka bola pôvodne neúplná a chýbajúce údaje doplnil v súlade s udeleným oprávnením. Odporca v 2. rade zmenku považoval za neplatnú aj preto, že je nesúvislým radom jednotlivých izolovaných zápisov, bez vzájomnej jazykovej súvislosti a nadväznosti, takže textu listiny chýba logický zmysel. Zmenka je dokonalý cenný papier, preto sa vyžaduje, aby všetky údaje boli na nej uvedené dostatočne určito a zrozumiteľne tak, aby pri obehu zmenky nevznikli žiadne pochybnosti o jej obsahu. Odporcovi v 2. rade treba dať za pravdu v tom, že nestačí, aby listina obsahovala všetky predpísané náležitosti, ak sú vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa obsah zmenky stáva neurčitý a nezrozumiteľný. V zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) je neplatný aj taký právny úkon, ktorý nebol urobený určite a zrozumiteľne. Zmenka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, je grafickou úpravou, zvislou čiarou, rozdelená na dve časti. Časť vpravo obsahuje vlastné zmenkové prehlásenie. V záhlaví je uvedený údaj o mieste a dátume vystavenia a číselný údaj zmenkovej sumy. Pod nimi nasleduje v riadkoch text: Za túto zmenku zaplaťte dňa 23. septembra 2013, komu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 85201 Bratislava BEZ PROTESTU štrnásťtisícdvestodeväťdesiatpäť EUR a 63/100 Zmenečník: Jantár, spol. s r.o., Presná adresa: .96, 96265 Hontianske Nemce IČO: 36016195. Na spodnom okraji vľavo je uvedený údaj miesta platenia a vpravo sa nachádza odtlačok pečiatky vystaviteľa a dva autografné podpisy. Text vlastného zmenkového prehlásenia, zapísaný v pravej časti listiny, teda nie zhlukom izolovaných údajov, bez logickej nadväznosti. Jednoznačne z neho vyplýva, kto, komu a kedy má zaplatiť určitú peňažnú sumu.
Ľavá strana listiny je rozdelená vodorovnými čiarami na tri časti. V hornej je označenie: „Z M E N K A k zmluve č. UZM/10/62561“. Stredná časť je určená pre avalovanie, čo je zrejmé z textu: „Ako ručiteľ za príjemcu“. Pod ním je uvedené plné meno, bydlisko a rodné číslo odporcu v 2. rade a nad rubrikou s predtlačou: podpis (pečiatku) avala, je pripojený autografný podpis. V spodnej časti je označený odporca v 1. rade obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, pod ktoré údaje bol pripojený odtlačok pečiatky odporcu v 1. rade. Autografný podpis sa nachádza nad rubrikou určenou pre podpis(pečiatku) príjemcu (akceptanta) a funkciu, kde je uvedené meno: H. M., konateľ. Obe časti listiny spolu obsahovo súvisia, na seba nadväzujú a sú vzájomne prepojené. V ľavej časti je výslovne listina označená ako zmenka a na toto označenie nadväzuje v pravej časti bezpodmienečný príkaz zaplatiť za zmenku určitú peňažnú sumu. V pravej časti je odporca v 1. rade označený ako zmenečník, čomu korešpondujú údaje o príjemcovi zmenky v ľavej časti. Zmyslom grafickej úpravy zjavne bolo odlíšiť tú časť textu, ktorá musí byť krytá podpisom vystaviteľa, od ostatných častí, pre ktoré sa už toto krytie nevyžaduje. Napriek tomu sa obsah zmenky nestal neurčitým ani nezrozumiteľným. Ďalší okruh námietok súvisel s (ne)predložením zmenky na platenie. Navrhovateľ bol podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinný predložiť zmenku na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenkový zákon ukladá majiteľovi, aby zmenku predložil na platenie zmenečníkovi (akceptantovi), povinnosť zmenku predložiť ručiteľom, zo zákona nevyplýva. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Doložka pripojená vystaviteľom je v zmysle čl. I. § 46 ods. 3 zmenkového zákona účinná proti všetkým osobám, ktoré sa na zmenke podpísali. Je preto účinná aj voči odporcom v 1. a 2. rade bez ohľadu na to, že doložka nie je krytá ich podpismi, len podpisom vystaviteľa. Povinnosť preukázať, že navrhovateľ lehoty nedodržal, má v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona odporca v 2. rade. Zmenkové práva navrhovateľa by však nezanikli ani vtedy, ak by odporca dôkazné bremeno uniesol. Podľa čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona, na ktorý sa odporca v námietkach odvolával, zmeškaním lehôt na predloženie zmenky na platenie s doložkou „bez protestu“, majiteľ stráca svoje práva proti indosantom, proti vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenkovo zaviazaným, okrem príjemcu. Odporca v 1. rade je príjemcom zmenky a vzhľadom na to, že zmenkový ručiteľ je podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil, navrhovateľ by zmeškaním lehôt určených pre predloženie zmenky na platenie, práva nestratil ani proti odporcovi v 2. rade. Záver odporcu v 2. rade, že absencia tvrdenia o prezentovaní zmenky v žalobe je dôkazom o tom, že zmenka nebola na platenie predložená, nemá oporu v zákone. Všeobecne sa za prezentovanie zmenky uznáva aj doručenie zmenkového platobného rozkazu dlžníkovi prostredníctvom súdu. Povinnosť tvrdiť v žalobe, že zmenka bola predložená na platenie s údajom, kedy sa tak stalo, má majiteľ vistazmenky, resp. zmenky, ktorú uplatňuje voči nepriamym dlžníkom. Odporcovia sú priami zmenkoví dlžníci, a keďže pre zachovanie zmenkových práv nebol navrhovateľ povinný urobiť protest pre neplatenie, postačovalo pre splnenie podmienok uvedených v § 175 ods. 1 OSP, že predložil prvopis zmenky. Z rovnakých dôvodov nie je možné súhlasiť ani s námietkou, popierajúcou právo navrhovateľa na šesťpercentný úrok od splatnosti zmenky a na trovy konania. Treba len spresniť, že sa nejedná o úrok z omeškania, zmenkový zákon povinnosť úrok platiť nespája s tým, či majiteľ zmenku predložil na platenie, ale s tým, že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená. Voči zmenkovému ručiteľskému záväzku odporca v 2. rade namietal, že na zmenke nie je ako ručiteľ za príjemcu označený, preto by sa malo jednať o ručenie za vystaviteľa, t. j. navrhovateľa, ktorý údajne vystavil zmenku v prospech príjemcu. Ako už bolo skôr uvedené pri popise zmenky, meno odporcu v 2. rade je uvedené v strednej kolónke ľavej časti listiny a označené je doložkou: „Ako ručiteľ za príjemcu“. Nie je preto namieste tvrdenie, že sa odporca v 2. rade zaručil za vystaviteľa, v zmysle čl. I. § 31 ods. 4 zmenkového zákona by fikcia platila len vtedy, ak by nebolo uvedené, za koho sa ručenie prijíma. Ďalej odporca v 2. rade tvrdil, že zmenku podpísal s tým, že sa podpisuje ako konateľ za príjemcu a bol teda uvedený do omylu. Vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že zmluvy aj so zmenkami boli vopred pripravené, len im ukázali, kam sa majú podpísať a v podstate nebol čas ani čítať, čo podpisujú. V minulosti ručili kupovanou technikou, zmenky síce vystavovali, ale bez avalovania. Podmienky bývali štandardné, zrejme aj preto dokumentáciu podpísal bez podrobného oboznámenia sa s ňou. So zmenkou s osobným avalom sa v minulosti nestretol a nevedel, že takúto zmenku podpisuje. Ak by vedel, že má osobne ručiť, nič by nepodpísal, lebo toľko majetku nemá.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. V zmysle prvej a druhej vety § 40a OZ v prípade, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa námietok mal byť odporca v 2. rade do omylu uvedený tým, že bol konateľom akceptanta a napriek tomu bol v zmenke označený ako ručiteľ. Odporca svoje tvrdenie nepreukázal a nepredložil výpis z obchodného registra, z ktorého by vyplynulo, že bol skutočne ku dňu k 26.8.2010, kedy bola zmenka vystavená, konateľom akceptanta. Na zmenku sa podpísal pod označenie „Ako ručiteľ za príjemcu“, musel preto zistiť už pri minimálnej starostlivosti, ktorú je možné očakávať, že svojim podpisom zaväzuje seba a nie právnickú osobu, ktorej konateľom v tom čase ani len nebol. Pokiaľ odporca v 2. rade zmenku podpísal bez toho, aby sa s jej obsahom podrobne oboznámil, ako tvrdil dodatočne na pojednávaní, následky svojho neuváženého konania nemôže presúvať na ťarchu navrhovateľa. Za nepostačujúcu považoval odporca v 2. rade plnú moc, ktorou sa preukázal právny zástupca navrhovateľa pri podávaní návrhu. Navrhovateľ udelil advokátovi všeobecné plnomocenstvo, a keďže zákon nevyžaduje špecifikovať všetky osoby, proti ktorým je advokát oprávnený v mene klienta nároky uplatňovať, považoval súd aj námietku, že sa plnomocenstvo nevzťahuje na podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu proti odporcovi v 2. rade, za nedôvodnú. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcu v 2. rade poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade v platnosti. O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania vznikli navrhovateľovi trovy len právnym zastúpením. Poskytnuté boli dva úkony právnej služby: písomné vyjadrenie z 2.1.2015 k námietkam a účasť na pojednávaní 18.5.2015. Z tarifnej hodnoty veci 14.295,63 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 303,74 eur. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) patrí za každú úkon po 8,39 eur. Súčet odmeny a náhrady, spolu 624,26 eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 124,85 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Na základe § 149 ods. 1 OSP odporca v 2. rade zaplatí náhradu trov navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..